Prečo ľudia volia Kotlebu?

V mojom okolí vládne dosť veľké znepokojenie nad stúpajúcimi preferenciami Kotlebovcov. Padá aj otázka ako je to vôbec možné? Ako je možné, že napriek tomu, že sa o Kotlebovcoch permanentne hovorí ako o hrozbe, že sa stále dookola vysvetľuje, že sú fašisti a kriminálnici, ktorí neprinášajú riešenia, len kričia, tým viac voličov im pribúda. Skúsila som sa na tento fenomén pozrieť cez optiku psychológie.

Dočítate sa:

  • Kto je typický Kotlebov volič/ka?
  • Prečo ľudia volia ĽSNS?
  • Ako zmeniť ich postoj?
Continue reading „Prečo ľudia volia Kotlebu?“

O kariére (nielen) psychologičky.

V mojom pomerne krátkom živote som vystriedala hneď niekoľko prác. Už na strednej škole som časť prázdnin trávila v práci a zarábala si veľké peňáze na malé radosti. Robila som administratívu v kancli, ale aj odpočet plynu po stovkách bytov. Niekoľko rokov som pracovala v butiku (čo inak hodnotím ako veľmi príjemnú prácu, ktorá ma naučila komunikovať s najrôznejším typom ľudí). Počas výšky som si dopriala stáž v personálke, kedy som pochopila, že telefonovať ľuďom, triediť CV a robiť smeny ujom a paniam pracujúcich pre veľký obchodný reťazec nebude to pravé pre mňa. Po Mgr. som hľadajúc prácu narazila na príležitosť zúčastniť sa sebarozvojového kurzu, a keďže som nemala čo lepšie na práci, išla som trochu popremýšľať o tom, čo chcem vlastne v živote robiť a prečo. To bol môj prvý letmý dotyk s kariérovým poradenstvom. To som ešte netušila, že ho raz budem robiť.

Continue reading „O kariére (nielen) psychologičky.“

(Moja) kariéra.

O čom by som chcela dnes písať? O sebe 😀 Ale niéé. Skôr o kariére a pracovnom trhu, a to ako z pohľadu mojej kariérnej cesty, tak z pohľadu objektívnych výskumov a prognóz, ktorých som si za uplynulé roky naštudovala viac ako dosť. Téma spadá do oblasti pracovnej psychológie, čiastočne kariérového poradenstva, čo je inak veľmi zaujímavá oblasť psychológie a zároveň je to to, čomu sa momentálne profesne venujem. Aj keď som to nikdy neplánovala …

Continue reading „(Moja) kariéra.“

Terapia virtuálnou realitou

Množstvo ľudí nadáva na moderné technológie … že zasahujú do všetkých aspektov nášho života, že sme na nich príliš závislí, že ničia vzťahy, že zapríčiňujú, že nová generácia hlúpne (Generácia Zet majte sa pozore), že umelá inteligencia nás ľudstvo nakoniec zničí (a možno vážne hej :D) atď atď. Digitálna revolúcia a technologický pokrok nám však do veľkej miery život uľahčuje.

Continue reading „Terapia virtuálnou realitou“

Zo študentských písomiek I.

Nie všetci psychológovia robia v poradniach alebo klinikách. Isté percento ostáva na katedrách alebo ústavoch (výskumných!), kde ďalej odovzdávajú svoje vedomosti a vychovávajú novú generáciu psychológov. Alebo odborníkov z príbuzných odborov (alebo sa aspoň snažia ehm :D). Tradičnou metódou overovania miery osvojených poznatkov študentmi sú písomky. Ich opravovanie môže predstavovať naozaj nezávideniahodný proces evaluácie lepšie či horšie namemorovaných viet. Občas to však vie byť proces zábavný. Najmä, ak v nich opravujúci natrafí na takéto hlody.

Continue reading „Zo študentských písomiek I.“

Ako (ne)dospievame…

Pred istým časom som na FB zdieľala úvahu mojej drahej babi nad mojím životom. Nevedela si ma nikam zatriediť (dievča, žena, mama, manželka?), tak zhodnotila, že som zatiaľ „také nič“. Tento status mal pomerne veľkú odozvu (uvažujem, či je to preto, lebo ste sa s tým stotožnili alebo ste len škodoradostní). Nech je to však akokoľvek, začala som sa v téme dosahovania životných míľnikov (špecificky v mojom veku) sprevádzaných sociálnymi tlakmi  vŕtať viac, lebo veď ak vás niekto nazve ničím? :D.

Continue reading „Ako (ne)dospievame…“

Ako sa sebapreceňujeme…

Prácu som úspešne dopísala a odovzdala, tak ať už se deje co se má (dúfam, že ju prečíta viac ako 5 ľudí 😀 som na ňu pyšná ..ale o tom v inom blogu).  Ja idem opäť žiť, tak ako to robia ľudia, ktorí nerobia vedu…to znamená, že okrem iného sa opäť vrhnem na písanie blogov. Doteraz mi totiž na ne neostávala energia (a ani čas). Ešte pred Eurovoľbami som sa rozvášňovala nad niektorými kandidátmi a sľúbila som blog o tom, že niektorí sa ozaj nechutne preceňujú…Pokiaľ to nemá dosah na mňa, je mi to v zásade jedno, ale pokiaľ ide o ľudí vo verejných funkciách… neviem sa s tým zmieriť !

Continue reading „Ako sa sebapreceňujeme…“

Konšpirácie naše každodenné.

O tejto téme som neplánovala písať, pretože som mala pocit, že o konšpiráciách a kritickom myslení hovorí každý a všade. Tak načo sa opakovať? Potom mi však došlo, že na mňa tie veci vyskakujú odvšadiaľ, pretože sa o nich zaujímam. Iní ľudia sa ale zaujímajú o iné veci (už ste si prerolovali instáč ?), preto ich možno táto téma obchádza (i keď verím, že fanúšikov Psychoblógie nie!).

Continue reading „Konšpirácie naše každodenné.“