Prečo (ne)dôverujeme vedcom?

Je pozitívom, a zároveň tragédiou tejto doby, že každý kto chce, si môže spísať či nahrať svoje myšlienky (od tých najstupídnejších až po tie najgeniálnejšie), hodiť ich na net a čakať, kto sa chytí (čo robím vlastne i ja 😀 ). To, či sú tie myšlienky aspoň trochu k veci, podložené faktami a ráciom, to už zdá sa nehrá rolu (kto si to bude predsa overovať?). Hlavne, že je to zaujímavé! Navyše, ak daná osoba pôsobí dôveryhodne, lajky a zdieľania stúpajú. A s tým aj zdieľania dezinformácii, hoaxov a konšpirácii. Ale nie o tom chcem dnes (lebo o tom píšu už aj skauti). Chcela by som sa venovať pre mňa nie veľmi pochopiteľnému fenoménu: prečo ľudia veria viac celebritám, konšpirátorom, či influencerom ako vedcom a odborníkom? PREČO?

Čo / koho sledujú Slováci?

Vedci a Slovenská akadémia vied sa na Slovensku tešia celkom veľkej dôveryhodnosti. SAV v posledných rokoch dôverovalo (úplne alebo skôr dôverovalo) viac ako 70 percent obyvateľov Slovenska. O to prekvapivejšie je, že sme krajinou s najvyšším podielom ľudí v strednej a východnej Európe, ktorí veria rôznym konšpiráciám (cca nad 60% ľudí). Kde sa stala chyba? Vychádza mi z toho, že vedcom síce veríme, ale nepočúvame ich. Koho teda Slováci počúvajú?


Pre mladých ľudí sú kľúčové názorové autority rodičia (dôveruje im 91% mladých) a učitelia (74%). Pre drvivú väčšinu mladých ľudí (88%) je hlavným zdrojom informácii Facebook! Sledujú to, čo zdieľajú ich kamaráti alebo stránky, ktoré majú lajknuté  (najčastejšie je to REFRESHER, EMEFKA, Interez, GAG, ale aj vuhú – National Geographic). A to považujú za relevantné (!). A tu niekde asi bude problém. Ich pohľad je skreslený tým, čo zdieľajú ich kamaráti alebo tým, čo zdieľajú a aké informácie prinášajú stránky, ktoré majú lajknuté (a EMEFKA povedzme si, nie je najlepším zdrojom SERIÓZNYCH informácii).

meme - Emefka
zdroj: emefka.sk

Influenceri

I keď by človek logicky očakával, že názory mladých budú formovať hlavne influenceri, (na moje veľké prekvapenie) nie je to (úplne) tak. Influencerov viac či menej sleduje cca polovica, čo je tiež pomerne veľké číslo. Sledovanie však neznamená riadiť sa ich názormi! ako mladí tvrdia (napadá mi, že si to len neuvedomujú… alebo si to len nechcú priznať 😀 ). Časť odpovedala, že nesleduje „nikoho“ alebo „nikoho konkrétneho“. Čo sa týka jednotlivých kategórií, najčastejšie sa v odpovediach vyskytovali:

  • účty súvisiace so športom alebo športovcami (8 %),
  • účty priateľov a rodiny (8 %)
  • účty s vtipným obsahom (7 %), „YouTuberi“ napr. GoGoman, Menameselassie,  či Sajfa (6 %),
  • webové stránky alebo časopisy o lifestyle (6 %),
  • účty hudobníkov (6 %), cestovateľský obsah (5 %)
  • a účty iných známych osobností (5 %).

Koho sledujú mladí podľa prieskumu GLOBSEC (2018) .

Ešte sa pristavím pri influenceroch. Predsalen sú významným zdrojom informácii pre najmä mladšiu generáciu. Nie je to tak dávno, čo vstúpili do našich životov (a bohužiaľ, nechcú z nich odísť 😀 ). Teda takto. Nemám nič proti influencerom, ktorí v sebe spájajú odbornosť,  a zároveň šarm, pre ktorých ich sledujú tisíce. Niektorí si uvedomia svoju zodpovednosť narastajúcu úmerne s počtom sledovateľov, dôkladne prehodnocujú, čo hodia na siete, a tým robia nenahraditeľnú prácu napr. v  edukovaní o ekológii, udržateľnom životnom štýle (vrátane módy), zdravom stravovaní a pod. Trochu ma však (ako sa teraz všade hovorí) vyrušujú tí, ktorí odchádzajú od „svojej témy“ do tém, o ktorých vedia pramálo až nič. A influensujú ľudí nič netušiacich o tom, že ani netušia (chápete).

Napríklad známy raper radí miesto vyhľadania odbornej pomoci pri depresiách počúvať jeho hudbu (a čítať Zem a Vek – konšpiračný časopis), nejedna influencerka odporúča pravidelný detox (i keď telo sa detoxikuje svojpomocne). Fitness influencerka odporúča čítať (čo je pekné) a ako inšpiráciu ponúka zátišie s knihou Mein Kampf (čo je už menej pekné). Alebo ďalší raper, ktorý sám seba nazýva King, zas šíril bludy o koronavíruse. To všetko sú príklady konania, kedy (spravidla) neznalosťou danej problematiky influenceri vedome či nevedome negatívne ovplyvňujú svojich sledovateľov.

Prečo im napriek tomu, že nie tak zriedka šíria hlúposti ľudia veria? Podľa výskumov sme ochotnejší počúvať ich odporúčania, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Pomôžem si psychológiou presviedčania.

Manipulate GIFs | Tenor
zdroj: tenor.com

Autenticita

Vyberáme si, ktorých influencerov budeme sledovať, a to preto, že nás zaujíma to, čomu sa venujú alebo oblasť, v ktorej pôsobia, alebo to, akí sú. Na sociálnych sieťach zverejňujú často aj svoj súkromný život, odhaľujú sa psychicky (niektorí aj fyzicky), a tak o nich vedia ich sledovatelia skoro všetko. Pôsobia veľmi prirodzene a dôveryhodne. Práve kvôli ich autenticite veríme, že nám neklamú a to, čo prezentujú je naozaj dobré (jedine, že majú zaplatenú spoluprácu 😀 ).

Osobné puto

Sila influencerov spočíva v ich autenticite a zdieľaní svojho osobného života, vďaka čomu si dokážu so svojimi followermi vytvoriť silné puto. Tí prežívajú život influencera spolu s ním, vedia čo robí, ako sa cíti, môžu s ním v komentároch komunikovať. V ich mysli sa tak stávajú ich kamarátom. A kamarátom predsa veríme! (až kým nám neodporučia niečo zlé 🙁 ).

Nechce sa nám robiť rozhodnutia

Rozhodovanie je často zložité, musíme premýšľať, zvažovať alternatívy, dospieť k záveru. Je jednoduchšie dať na odporúčanie niekoho iného. Zvyčajne sa spoliehame buď na expertov alebo priateľov. V bode vyššie som písala, že influencerov mnoho sledovateľov považuje za svojich kamarátov, kamarátom veríme, a tak influenceri neraz robia rozhodnutia za nás: kúp si toto, rob toto, jedz toto, ver tomu (.. a ľudia kupujú, robia, jedia, veria..)

Efekt konformity a autorita

Nasledujeme (a niekedy až slepo počúvame) názory autority v našej sociálnej skupine (bubline). Ňou môže byť práve influencer/ka. Veríme, že majú správne informácie a vedomosti (horšie, ak tie správne informácie a vedomosti nemajú) . Preto im dôverujeme a správame sa konformne s tým, čo povedia alebo urobia.

Sociálny dôkaz

Ak si niekto niečo myslí alebo robí a robia to aj tisíce jeho/jej sledovateľov, asi to musí v poriadku. Tak to začneme robiť aj my (i keď v poriadku to byť nemusí, hen Lívia ).

Opakujeme po tých, ktorých máme radi.

Ľudia majú tendenciu robiť alebo si myslieť to, čo si myslia a robia tí, ktorých majú radi. Takže, ak niekto, koho má človek rád, odporučí nenosiť rúško, pravdepodobne to nebude robiť ani ten človek.

Pocit kontroly a moci

Každý si slobodne vyberá, koho bude sledovať. To nám dodáva pocit kontroly nad situáciou. My sme sa predsa rozhodli, aký obsah budeme konzumovať a kým sa necháme ovplyvniť . Preto ho/ju aj počúvneme. Lebo ak sme si ho/ju vybrali, určite nebude mimo (no, jedine že hej).


 

Toľko k influencerom.  Vráťme sa ale k mladým a k ďalším ich zdrojom informácii. Rodičom a učiteľom.

Mladí dôverujú blízkym dospelým

Mladí ľudia, ako sme si povedali v úvode, spravidla veria tomu, čomu veria ich rodičia a učitelia. Čiže veria dospelej populácii. A čomu verí dospelá populácia? Pripomeňme si výsledky prieskumu uvedeného vyššie: vyše 60% ľudí verí konšpiráciám (och!). Zároveň, iba 46% verí médiám (sú ale médiá a médiá, tie tiež vždy nemusia byť zárukou kvalitných a odborných informácii). Inak by sa asi nedialo toto:

Čomu veria Slováci podľa prieskumu GLOBSEC.


Z prieskumu tiež vyplýva, že čím nižšie vzdelanie, tým väčšia dôvera v konšpiráciu (napr. že Západ alebo USA ohrozuje naše hodnoty!). Účinnou zbraňou proti konšpiráciám a dezinformáciám sú tak zrejme napríklad vedomosti. Od učiteľov by sa čakalo, že tie vedomosti majú, ale i tak dosť z nich neváhalo deckám odporučiť čítať konšpiračné weby. Nehovoriac o tom, koľko z nich verí, že očkovanie je prípravou na čipovanie ľudí.

Tiež ale treba brať do úvahy, že konšpiráciám veria ľudia, ktorí:

  • sú ochotní zameniť práva a slobody za iné výhody (viac zarábať, mať vyššiu životnú úroveň)
  • podporujú autokratického lídra
  • majú názor, že médiá nie sú slobodné
  • sú nespokojní so systémom
  • sú nespokojní so životom

Väčšina Slovákov (vrátane učiteľov) spadá do týchto kategórii, preto sa netreba diviť, že je medzi nimi mnoho konšpirátorov. Našiel sa aj súvis medzi vekom a vierou v konšpirácie, preto opäť, ak uvážime, že mladí veria svojim rodičom a učiteľom (starším), je dosť možné, že preberajú aj ich myšlienky. Tie si zrejme málokto z mladých overuje, pretože veľmi nesledujú relevantné médiá alebo vedecké portály, kde sú tieto myšlienky vyvracané odborníkmi. Dospelí získavajú informácie z telky a rádia. Najviac veria RTVS, TA3 a Hospodárskym novinám, ale v rebríčku sa vyskytujú napr. aj Topky ! ALE, dajme si jeden príklad z nedávnej minulosti: počas 1.vlny pandémie Slováci oveľa častejšie interakovali s konšpiračnými webmi (Bádateľ a Domáca liečba) ako s oficiálnymi štátnymi stránkami (Ministerstvo zdravotníctva napríklad). A to i napriek tomu, že keď si hodíte slovíčko koronavírus do Googlu, vybehnú vám prevažne relevantné weby. Aj v súčasnosti sa snáď najväčší boj deje nie s koronou ako takou, ale s dezinformáciami a neochotou ľudí počúvať naozajstných odborníkov (dôvody tu celkom dobre vysvetľujú práve vedci zo SAV). Podrobnejšie som sa tomu, prečo ľudia veria konšpiráciám venovala v tomto blogu KLIK. Možno je menším problémom sofistikovanejší odborný jazyk, ktorí vedci používajú, a nie každý mu rozumie (alebo je ochotný ho počúvať). Navyše, z väčšiny vedcov a vedkýň asi nikdy nebudú influenceri, ktorí by ovplyvňovali masy. Nie preto, že by na to nemali, ale nechcú. Svoj čas totiž venujú vede. Sú však aj výnimky, ktoré to stíhajú kombinovať a zdá sa, že tiež dokázali zvoliť ideálne kombo odbornosti a neformálnosti, čím si získali množstvo sledovateľov napr. Vedátor, BeWise, Sandra a jej Dejepis inak. Možno by sa mohli inšpirovať aj ďalší vedci, ak teda majú čas, a podobne pútavo a jednoducho prezentovať fakty (a to vrátane mňa 😀 asi začnem robiť videá a podcasty?). Problém je, ak sa aj z vedca vykľuje nebezpečný influencer, ako sa to stalo napr. v psychologickom svete veľmi známemu Jordanovi Petersonovi. Ten celkom nenápadne, pod rúškom psychologických úvah, začal šíriť konšpirácie a pseudofakty (a to som ho svojho času zdieľala aj ja..hold niekedy treba prehodnotiť vlastné presvedčenia).

Tri roky medzi vedcami bola naozajstná škola kritického myslenia a čo som si odniesla je, že netreba úplne dávať na pocity, ale treba veriť faktom (napr. subjektívne môžem mať pocit, že sa mi s rúškom horšie dýcha, no veda jasne hovorí, že molekuly oxidu uhličitého sú veľmi malé a cez rúško bez problémov prejdú). Druhé, čo ma naučili je, že treba veriť spoľahlivým zdrojom a to sú väčšinou vedecké kapacity vo svojom odbore, ale že naozaj vo svojom odbore! (napr. v téme korony sa neriadiť spevákmi Bílou, či Ledeckým, ani odborníkom na výživu Bukovským, ale treba veriť infektológovi, epidemiológovi, či štatistikovi), pretože oni vedia v tej téme najviac.

Ako sa brániť proti hlúpostiam?

V prvom rade, influencermi sa riaďte, ak sú zároveň odborníkmi v danej oblasti, napr. influencer v oblasti zdravej výživy má aj primerané vzdelanie a skúsenosti. Pokiaľ ide napr. o módu a hudbu, asi je to jedno. Ale v témach zdravia, jedla, či športu, a iných závažných veciach, si vyhľadajte odborníka v danej oblasti a počúvajte, čo k danej téme hovorí on/a. Cestou môžu byť aj vedecké podcasty, ktorých našťastie pribúda.

Ak informácie získavate online, je potrebné dávať si bacha, čo čítate. Pomôžem si knihou Prečo ľudia veria nezmyslom?, kde sa uvádza toto:

Zvýšiť pozornosť by ste mali:

  • Ak autor nemá vzdelanie v relevantnom vedeckom odbore a ani nie je špecializovaným vedeckým reportérom
  • Ak sa článok odvoláva na vedecké zistenie, ale neobsahuje odkaz na štúdiu
  • Ak článok vychádza z jedinej štúdie, prípadne jediná štúdia vyvracia dlhodobo vedecky akceptovaný úzus
  • Ak sa v článku vyjadruje zástupca nejakého okrajového alebo extrémneho názoru
  • Ak článok vznikol v rámci média, ktorého cieľom je virálne šírenie obsahu a využíva na to klickbaity (nadpisy, ktoré majú za cieľ upútať a docieliť klik na článok)
    • tu by som spomenula aj bulvárne média a konšpiračné weby (ktoré tam patria si viete overiť TU)
Funny Or Die Conspiracy GIF by gethardshow - Find & Share on GIPHY
zdroj: giphy.com

Ak si chcete overiť pravdivosť správy, používajte napr. Checkbot, sledujte stránku Hoaxy a podvody – Polícia SR, Infosecurity.sk a pod.. Prípadne si skúste pozrieť diskusiu pod článkom, spravidla sú tam aj názory podporovateľov aj odporcov, môžete si tak vypočuť obe strany a urobiť si objektívnejší názor (ale buďte si vedomí toho, že najčastejšie komentuje veľmi špecifická vzorka obyvateľov).

Pokiaľ sa nechcete spoliehať na externé hodnotenie pravdivosti nejakého tvrdenia, skúste pracovať na svojom kritickom myslení. Čo to znamená?

– mať vedomosti a neustále získavať nové vedomosti

– mať vedecké myslenie (vedieť ako vyhodnocovať pravdivosť istých tvrdení a kvalitu dôkazov pre tieto tvrdenia). Začať môžete prečítaním knihy Prečo ľudia veria nezmyslom?

Kniha: Prečo ľudia veria nezmyslom (Marek Jurkovič, Vladimíra Čavojová a  Ivan Brezina) | Martinus
zdroj: martinus.sk

Rozlúčim sa výrokom:

„Skeptici sa od „veriacich“ nelíšia ani tak tým, že nechcú veriť v nadprirodzeno, ale skôr tým, že chcú vedieť, ako to v skutočnosti je aj keď sa im odpoveď nemusí páčiť.“


(Vladimíra Čavojová z knihy Prečo ľudia veria nezmyslom).


Zdroje:

[Z1]https://www.skaut.sk/zaujimavosti/28149/pravdive-spravy-hoaxy-ci-konspiracne-teorie-ako-sa-v-nich-vyznat/

 [Z2]https://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=8893

 [Z3]https://www.globsec.org/wp-content/uploads/2018/11/GLOBSEC_Connected_with_youth_SK-1.pdf

 [Z4]https://www.facebook.com/ipcko/posts/2588034864583792/

 [Z5]https://g.cz/glosa-kamu-je-okamura-ceske-gastronomie-bez-znalosti-siri-bludy-aby-vydelala-na-dovcu-na-bali/

 [Z6]http://www.prehladsprav.sk/index.php/znamu-influencerku-tatianu-zidekovu-vylucili-zo-sutaze-kvoli-fotke-s-hitlerovou-knihou/5744

 [Z7]https://refresher.sk/88256-Vedator-Samuel-Ked-ma-zablokoval-Rytmus-bolo-to-ako-keby-mam-zakaz-do-obchodu-ktory-som-nenavstevoval-Rozhovor

 [Z8]https://dennikn.sk/2075349/neskoro-hodnoti-zasah-naka-proti-kulturblogu-zastupca-rodicov-z-gymnazia-kde-studuje-livia-garcalova/

 [Z9]https://grin.co/blog/psychology-of-influence/

 [Z10]https://www.globsec.org/wp-content/uploads/2020/09/Voices-of-Central-and-Eastern-Europe_Slovensko.pdf?fbclid=IwAR2vNk0sbSOOLUOu3Hjp2wg416jbSVdeRHFC5kdzIMrSZ3v9LjVtaPNjq0s

 [Z11]https://ec.europa.eu/slovakia/news/autumn_2018_standard_eurobarometer_sk

 [Z12]https://dennikn.sk/1933032/specialny-mediabrifing-menej-ludi-veri-mediam-platia-si-za-ne-viac-ukazala-velka-studia-o-mediach/

 [Z13]https://katedrakomunikacie.sk/par-tipov-pre-verejne-institucie-ako-komunikovat-koronavirus-v-online-svete/

 [Z14]https://www.ta3.com/clanok/1194449/studio-ta3-v-cavojova-a-j-srol-o-hoaxoch-a-nezmysloch-v-case-pandemie.html

 [Z15]https://www.theguardian.com/science/2018/feb/07/how-dangerous-is-jordan-b-peterson-the-rightwing-professor-who-hit-a-hornets-nest

 [Z16]http://antipropaganda.sk/novy-slovensky-hoax-o-ruskach-dve-deti-kvoli-nim-udajne-odpadli/ [

 [Z18]https://vedanadosah.cvtisr.sk/pustite-si-vedu-do-usi-vytvorili-sme-pre-vas-vyber-vedeckych-podcastov fbclid=IwAR08NcKkX00N4qDtGkASJQitesrq3Ce5yGkAJrZFfH5b1djW2zgFDJG6qz0

https://www.omediach.com/hoaxy/16175-prieskum-hlavne-spravy-a-zem-a-vek-zaradili-ucitelia-medzi-najdoveryhodnejsie-media

Psychoekológia

Ekológia na prvý pohľad nie je témou pre psychológov, ale! nie je veľa oblastí kam by sa psychológia nevotrela (s istou nadsázkou samozrejme). Tieto dve vedné oblasti našli prepojenie v tzv. enivormentálnej psychológii či ekologickej psychológii.

Continue reading „Psychoekológia“

Hiking ako terapia

Nedávno som sa vrátila z trojdňového výletu v Poloninách, v rámci ktorého som za tri dni prešla okolo 55 km. Jedla som len to, čo som našla v batohu, spala som v stane, umývala sa v prameni, o wécku či latríne ani nesnívala a pivo som mala až po návrate do civilizácie. A viete čo? Bolo to skvelé! Vrátila som sa síce fyzicky vybitá, ale psychicky nabitá. Pýtam sa, prečo sa neordinuje terapia prírodou? Na Poloniny by sa mal písať recept…

Continue reading „Hiking ako terapia“

Prečo (niektorí) muži obťažujú?

V posledných dňoch sa dosť pretriasa(la) téma obťažovania žien. Píše a hovorí sa o veľkom počte žien s touto skúsenosťou, o dopadoch obťažovania na ich psychiku a o necitlivých mužoch. Menej sa už píše o tom, prečo títo muži vlastne ženy obťažujú, a prečo to v mnohých prípadoch za obťažovanie nepovažujú, a teda ani nemajú tendenciu toto správanie obmedzovať, či sa zaň ospravedlniť  (viď pán herec alebo exmoderátor). Mňa osobne ten dôvod veľmi zaujímal, tak som si čo-to načítala a dospela k záveru, že aby sme porozumeli správaniu (niektorých) mužov, musíme porozumieť historickému, politickému, kultúrnemu, psychologickému (a kadeakému ďalšiemu) kontextu vývoja role muža v spoločnosti. Sou lec gou.

Continue reading „Prečo (niektorí) muži obťažujú?“

Konzervatívci vs liberáli. (Psychologický pohľad)

Tento blog som mala rozpísaný ešte pred voľbami, nepodarilo sa mi ho však včas dokončiť. Po voľbách som ho nechala tak a venovala sa iným témam. Vnímajúc súčasné témy (okrem korony samozrejme), a to potraty, ataky na ombudsmanku pre ľudské práva, presadzovanie kresťanského videnia sveta, potlačovanie LGBTI práv a iné, si ale hovorím, že prišiel čas dopísať ho. Viac ako kedykoľvek predtým mi totiž udiera do očí, že ľudia sa delia na dva tábory –  konzervatívcov a liberálov. Tento fenomén ma veľmi zaujal jednak kvôli diametrálne odlišnému pohľadu týchto dvoch skupín na svet (čo vedie, obzvlášť na sociálnych sieťach, k vyhroteným konfliktom) a tiež preto, lebo slovo liberál sa stalo v podstate nadávkou. Byť konzervatívny zas podnetom k výsmechu. A prečo vlastne?

Continue reading „Konzervatívci vs liberáli. (Psychologický pohľad)“

Sharenting

Zdieľanie. Túto tému by som chcela rozobrať z viacerých hľadísk.

  • Prvé: prečo majú tendenciu ľudia všetko zdieľať, špeciálny fokus na zdieľajúcich rodičov.
  • Druhé: aká je psychika ľudí, ktorí si zo zdieľania urobili zárobkovú činnosť.
  • Tretie: aké sú dôsledky nekontrolovaného a bezbrehého zdieľania, najmä v prípade ľudí, ktorí nepobrali veľa kritického myslenia.

Ale asi to rozdelím na 3 blogy. Začnime teda bodom 1.

Continue reading „Sharenting“

Dumka volebná

Ako som tak čítala svoj článok o voľbách z roku 2017, v porovnaní s týmito voľbami som riešila v podstate prkotiny… billboardy, kto sa ako tvári, kto má aké heslá a pod. Táto volebná kampaň je však úplne iná. Táto volebná kampaň je o zmene. Je o nás a o nich. Je o nerovnom súboji pravdy a lží. A mám pocit, že je skôr o emóciách ako ráciu. Vysvetlím prečo.

Continue reading „Dumka volebná“

Prečo ľudia volia Kotlebu?

V mojom okolí vládne dosť veľké znepokojenie nad stúpajúcimi preferenciami Kotlebovcov. Padá aj otázka ako je to vôbec možné? Ako je možné, že napriek tomu, že sa o Kotlebovcoch permanentne hovorí ako o hrozbe, že sa stále dookola vysvetľuje, že sú fašisti a kriminálnici, ktorí neprinášajú riešenia, len kričia, tým viac voličov im pribúda. Skúsila som sa na tento fenomén pozrieť cez optiku psychológie.

Dočítate sa:

  • Kto je typický Kotlebov volič/ka?
  • Prečo ľudia volia ĽSNS?
  • Ako zmeniť ich postoj?
Continue reading „Prečo ľudia volia Kotlebu?“