Psychoekológia

Ekológia na prvý pohľad nie je témou pre psychológov, ale! nie je veľa oblastí kam by sa psychológia nevotrela (s istou nadsázkou samozrejme). Tieto dve vedné oblasti našli prepojenie v tzv. enivormentálnej psychológii či ekologickej psychológii.

Continue reading „Psychoekológia“

Hiking ako terapia

Nedávno som sa vrátila z trojdňového výletu v Poloninách, v rámci ktorého som za tri dni prešla okolo 55 km. Jedla som len to, čo som našla v batohu, spala som v stane, umývala sa v prameni, o wécku či latríne ani nesnívala a pivo som mala až po návrate do civilizácie. A viete čo? Bolo to skvelé! Vrátila som sa síce fyzicky vybitá, ale psychicky nabitá. Pýtam sa, prečo sa neordinuje terapia prírodou? Na Poloniny by sa mal písať recept…

Continue reading „Hiking ako terapia“

Prečo (niektorí) muži obťažujú?

V posledných dňoch sa dosť pretriasa(la) téma obťažovania žien. Píše a hovorí sa o veľkom počte žien s touto skúsenosťou, o dopadoch obťažovania na ich psychiku a o necitlivých mužoch. Menej sa už píše o tom, prečo títo muži vlastne ženy obťažujú, a prečo to v mnohých prípadoch za obťažovanie nepovažujú, a teda ani nemajú tendenciu toto správanie obmedzovať, či sa zaň ospravedlniť  (viď pán herec alebo exmoderátor). Mňa osobne ten dôvod veľmi zaujímal, tak som si čo-to načítala a dospela k záveru, že aby sme porozumeli správaniu (niektorých) mužov, musíme porozumieť historickému, politickému, kultúrnemu, psychologickému (a kadeakému ďalšiemu) kontextu vývoja role muža v spoločnosti. Sou lec gou.

Continue reading „Prečo (niektorí) muži obťažujú?“

Konzervatívci vs liberáli. (Psychologický pohľad)

Tento blog som mala rozpísaný ešte pred voľbami, nepodarilo sa mi ho však včas dokončiť. Po voľbách som ho nechala tak a venovala sa iným témam. Vnímajúc súčasné témy (okrem korony samozrejme), a to potraty, ataky na ombudsmanku pre ľudské práva, presadzovanie kresťanského videnia sveta, potlačovanie LGBTI práv a iné, si ale hovorím, že prišiel čas dopísať ho. Viac ako kedykoľvek predtým mi totiž udiera do očí, že ľudia sa delia na dva tábory –  konzervatívcov a liberálov. Tento fenomén ma veľmi zaujal jednak kvôli diametrálne odlišnému pohľadu týchto dvoch skupín na svet (čo vedie, obzvlášť na sociálnych sieťach, k vyhroteným konfliktom) a tiež preto, lebo slovo liberál sa stalo v podstate nadávkou. Byť konzervatívny zas podnetom k výsmechu. A prečo vlastne?

Continue reading „Konzervatívci vs liberáli. (Psychologický pohľad)“

Sharenting

Zdieľanie. Túto tému by som chcela rozobrať z viacerých hľadísk.

  • Prvé: prečo majú tendenciu ľudia všetko zdieľať, špeciálny fokus na zdieľajúcich rodičov.
  • Druhé: aká je psychika ľudí, ktorí si zo zdieľania urobili zárobkovú činnosť.
  • Tretie: aké sú dôsledky nekontrolovaného a bezbrehého zdieľania, najmä v prípade ľudí, ktorí nepobrali veľa kritického myslenia.

Ale asi to rozdelím na 3 blogy. Začnime teda bodom 1.

Continue reading „Sharenting“

Dumka volebná

Ako som tak čítala svoj článok o voľbách z roku 2017, v porovnaní s týmito voľbami som riešila v podstate prkotiny… billboardy, kto sa ako tvári, kto má aké heslá a pod. Táto volebná kampaň je však úplne iná. Táto volebná kampaň je o zmene. Je o nás a o nich. Je o nerovnom súboji pravdy a lží. A mám pocit, že je skôr o emóciách ako ráciu. Vysvetlím prečo.

Continue reading „Dumka volebná“

Prečo ľudia volia Kotlebu?

V mojom okolí vládne dosť veľké znepokojenie nad stúpajúcimi preferenciami Kotlebovcov. Padá aj otázka ako je to vôbec možné? Ako je možné, že napriek tomu, že sa o Kotlebovcoch permanentne hovorí ako o hrozbe, že sa stále dookola vysvetľuje, že sú fašisti a kriminálnici, ktorí neprinášajú riešenia, len kričia, tým viac voličov im pribúda. Skúsila som sa na tento fenomén pozrieť cez optiku psychológie.

Dočítate sa:

  • Kto je typický Kotlebov volič/ka?
  • Prečo ľudia volia ĽSNS?
  • Ako zmeniť ich postoj?
Continue reading „Prečo ľudia volia Kotlebu?“

O kariére (nielen) psychologičky.

V mojom pomerne krátkom živote som vystriedala hneď niekoľko prác. Už na strednej škole som časť prázdnin trávila v práci a zarábala si veľké peňáze na malé radosti. Robila som administratívu v kancli, ale aj odpočet plynu po stovkách bytov. Niekoľko rokov som pracovala v butiku (čo inak hodnotím ako veľmi príjemnú prácu, ktorá ma naučila komunikovať s najrôznejším typom ľudí). Počas výšky som si dopriala stáž v personálke, kedy som pochopila, že telefonovať ľuďom, triediť CV a robiť smeny ujom a paniam pracujúcich pre veľký obchodný reťazec nebude to pravé pre mňa. Po Mgr. som hľadajúc prácu narazila na príležitosť zúčastniť sa sebarozvojového kurzu, a keďže som nemala čo lepšie na práci, išla som trochu popremýšľať o tom, čo chcem vlastne v živote robiť a prečo. To bol môj prvý letmý dotyk s kariérovým poradenstvom. To som ešte netušila, že ho raz budem robiť.

Continue reading „O kariére (nielen) psychologičky.“