No čo detiská, na nejakú dobu som sa trochu odmlčala, no ok, na niekoľko mesiacov ale prisahám na banány, že som chcela niečo napísať. Už v lete 😀 o letných príbehoch (aj jesenných), ale akosi nevydalo… Možno prišiel ten správny čas sa zamerať na prokrastináciu? Alebo som čakala na múzu? Akurátnu zmes alko+tráva? No každopádne som späť – nesprávne naladená a s troma prdelmi fuck-upov.

Rok som nemohla začať lepšie, ako s knihou v ruke s názvom Lykke (rým 😆 ). Lykke znamená dánsky šťastie, preto asi tušíte čo sa na skoro 300 stranách rozoberá (nebojte sa, je to menší formát a veľa obrázkov). Podľa profilu autora bolo zjavné, že to nebude ďalší brak na štýl koučingových a sebamotivačných bájok. V tomto prípade je pod oboma knihami podpísaný Meik Wiking, (veľmi sympatický ehm) riaditeľ Inštitútu pre výskum šťastia v Dánsku (inštitút výskumu šťastia!!! predstavte si to na…

Vianoce sú pre mňa synonymum oddychu. Povinne vypínam hlavu a sústreďujem sa len na napĺňanie svojich primárnych potrieb (rozumej hlad, smäd, spánok atď). Do povolených činností spadá i čítanie kníh (nevedeckých!). Preto keď mi mama šupla do ruky knihu „Chybná“ s komentárom: „Na, toto je o tebe, “ (haha  😆 ) nepovedala som nie. Po prečítaní prvej strany: „Som dievča zakladajúce si na definíciách a logike, žijem v čierno-bielom svete.“ , som sa len utvrdila v tom, že to…

Kto číta moje blogy, tak postrehol, že tu príležitostne zhrniem moje pracovné aktivity, resp. dosiahnuté míľniky. Dokonca je o tom celé submenu s názvom „Moje vzdelávanie“ (asi by sa to už hodilo pozmeniť na „Moja kariéra“ ..ale zas moja práca vyžaduje neustále vzdelávanie 💡 ). Naposledy som písala o tom, že som zas prváčka, ale na doktorandskom (..kto nevie čo robí doktorand, čítajte tu) a že mojím hlavným cieľom je prepojiť teóriu a prax. Písala som tiež o tom, že…

Téma tohto blogu je výsledkom jednej ozaj smutnej situácie, v ktorej som naplno pocítila bezmocnosť a limity vyplývajúce z môjho gender statusu „žena“ (niežeby neprinášal aj isté výhody). Ako som tak stála v obchode nad bedničkou Plzňa (ktorý bol v akcii za fakt dobrú cenu) a so svojimi 50 kilami a tenkými rúčkami som nebola schopná premiestniť ju z obchodu ku mne domov a užívať si po nasledujúce dni chuť toho božského nápoja, prepadol ma pocit smútku. Bol to moment, kedy som si…

Poznáš ten pocit, keď drieš na posledné štátnice, káva a ciga sú tvoji jediní priatelia a všetok voľný čas a myšlienky majú jeden stredobod – urobiť to?  A potom už NIKDY V ŽIVOTE FOKIN VIAC sa žiadne sračky nikdy učiť/písať?? Pamätáš? A pamätáš aj to, keď si mal zrazu dva a viac mesiacov času, ktorý si musel vyplniť inak, ako učením? Učením po práci??!?! A pamätáš aj na to, keď si si (dúfam, že pravdepodobne od tej nudy) povedal, že…

Občas sa pristihnem ako si hovorím, že: „zas idem spať?“. To je moment, kedy si intenzívne uvedomujem ako šílene plynie čas. Alebo vtedy, keď sa pozriem na Psychoblógiu a vidím, že posledný článok som pridala pred mesiacom a pol (čože? 😯 ). No, neostáva mi na ňu kapacita. Z času mi podstatne ukrajuje práca, resp. dve… tri práce … (a čo ? nikto iný mi účty nezaplatí 😥 ). (Neskoré) večerné hodiny zas venujem vareniu (keďže jedlo z donášky nemá…