Monogamia, nevera, polyamoria a iné.

Vy ste zahlasovali, ja píšem. Ako som sľúbila. Téma monogamie a jej (ne)existencie.

V rámci svojho života som už nad monogamiou párkrát premýšľala. Špeciálne, nad jej dodržiavaním v desiatky rokov trvajúcom zväzku s jedným človekom (už len tá predstava). Monogamia je definovaná ako zákaz sexuálneho styku mimo manželstva. Avšak, vzhľadom na to, že manželstiev ubúda a rozvodov a kohabitácii pribúda, monogamné spolužitie je akýmsi štandardom aj pri nezosobášených pároch (pokiaľ sa nedohodli inak a neujíždejí si napr. na swingers párty). Avšak, príliš často som bola svedkom toho, ako sa ľudia podvádzali. A nielen muži, a nielen tí v dlhodobom zväzku. Podvádzali ženatí/vydaté, zasnúbení, ale aj takí, ktorí so svojou polovičkou ešte ani oficiálne nechodili! (fakt?) Podvádzali tí, ktorí boli vo vzťahu nespokojní, ale aj takí, ktorí svojho partnera/partnerku milovali. Podvádzali mladí, aj starí. Ľudia s nižším, ale i vysokým intelektom. Muži  aj ženy. Ale muži o trochu viac a extrémnejšie (veď keď sú schopní podviesť ženu, ktorá im práve porodila dieťa alebo snúbenicu, ktorá sedí v druhej miestnosti a čochvíľa si ju má brať). Čo vám ostáva, než len krútiť hlavou a spochybňovať všetky svoje naivné presvedčenia o harmonickom vzťahu dvoch ľudí podložené šťastnými happyendmi vo filmoch a rozprávkach (bič plís). Tak ako to s tou monogamiou vlastne je?

Odbor antropológie (veda o človeku) uvádza, že z 1154 ľudských spoločenstiev  je cca 1000 polygamných (t.j. muž alebo žena žije vo viacerých manželských zväzkoch súčasne). Z týchto jednoduchých počtov sa dá usudzovať, že monogamné spolužitie je skôr výnimkou ako pravidlom. V našom spoločenstve (demokratickom civilizovanom svete) však ide o najčastejšie vyskytujúci sa typ spolužitia. Prečo? Pochopiteľne za to môže vznik inštitúcie manželstva. Napríklad taký ujo Chammurapi kedysi dávno zhrnul pár zákonov týkajúcich sa manželstva a rodiny. V nich sa uvádzalo, že podmienkou manželských zväzkov je monogamia. ALE! veľmi empaticky myslel na mužov, ktorí sa mohli ventilovať s konkubínami a za neveru neboli trestaní.  V Indii to bolo obdobne. V takom Grécku boli za neveru trestané akurát ženy a to rovno smrťou. V Ríme zas monogamné spolužitie a neveru neriešili. Až kým sa do toho nezaangažovala Cirkev, a nevymedzila pravidlá ako majú spolu dvaja žiť bez toho, aby urazili „nebesá“. Niežeby to vykorenilo neveru (veď zakázané ovocie chutí najlepšie), ale bohapusté smilnenie bolo aspoň trochu obmedzené. Teda, aspoň pre ženy (keďže ich vybavili pásmi cudnosti, hriešnice jedne). Neskôr sa objavila antikoncepcia, ženy sa stali menej závislé na mužoch a manželstvo už nebolo jedinou možnosťou ako byť ekonomicky za vodou. To zásadne zmenilo povahu vzťahov. Až tak, že v súčasnosti sa hovorí o kríze rodiny, a to vplyvom nárastu rozvodovosti a nemanželských detí vyrastajúcich s jedným rodičom. Kým v minulosti zväzok manželský nebolo možné formálne ukončiť (a tak museli ľudia čakať, „kým manželstvo smrť rozdelí“), dnes to taký problém nie je. Rozvodov pribúda každým rokom a môžete hádať čo je druhým najčastejším dôvodom? Áno, nevera (hneď po holyvúdskom nambr van dôvode: neprekonateľných rozdieloch). Dodržiavať monogamné spolužitie asi nebude tak jednoduché…

Po krátkom historickom antré môžeme prejsť k podstate veci a objasneniu fenoménu, ktorý monogamné spolužitie značne narúša. NEVERA. Aké typy nevier existujú, prečo vlastne nevera vzniká a kto podvádza? Všetko sa dozviete. Ak sa vám bude chce čítať (asi by som mala prejsť na vlogy).

 

NIE JE NEVERA AKO NEVERA

Pokiaľ sa bavíme o nevere, nejde vždy len o tú fyzickú, ktorú niektorí výskumníci považujú „v priebehu dlhodobého manželského života za takmer bezvýhradne nutnú.“ Je tu ešte nevera psychická, ktorou vzťah trpí zrejme najviac, pretože záujem o partnera/partnerku sa úplne vytráca v dôsledku zamilovanosti do milenky/milenca. Hovoriť možno aj o nevere fiktívnej, kedy ide len o navodenie dojmu nevery s cieľom vzbudiť záujem (a žiarlivosť) u partnera. A býva to častá taktika žien. V súčasnosti je namieste spomenúť i virtuálnu neveru (a s ňou spojený kybersex), ktorá je do veľkej miery založená na fantázii a jej vznik podnecuje práve internet, sociálne siete a zoznamky.

 

Prečo sú ľudia neverní?

Fakt, že sa niekto rozhodne porušiť sľub monogamnosti súvisí jednak s jeho osobnosťou (napr. promiskuitou), ale tiež so situačnými faktormi, čo znamená, že človek podvádza za istých okolností (napr. pretože má dlhodobo neuspokojené isté potreby).

Čo sa týka osobnosti, najčastejšie podvádzajú:

– skôr extroverti ako introverti, keďže extroverti nadväzujú nové vzťahy v oveľa väčšej miere, takže stúpa pravdepodobnosť aj množstvo príležitostí na neveru

– skôr emočne nezrelí ľudia, kedy je nezrelosť do istej miery dôsledok zlých vzťahov v rodine (ako všetko), napríklad príliš chladných. Tak daný človek neustále vyhľadáva lásku a pocit splynutia s partnerom. (Všetci vieme, že toto obdobie netrvá dlho) a proces počiatočného nadšenia, príp. zamilovania a odmilovania sa neustále opakuje.

ľudia s nízkym sebavedomím, ktorí pochybujú o vlastnej hodnote. Nevera v takom prípade nie je cieľ, ale prostriedok, ktorým daný jedinec získava uznanie z okolia. Čím je človek neistejší, tým viac hľadá kladnú odozvu (preto niektorým nestačí ani jedna milenka, že).

narcistické osobnosti, to je ďalší typ, u ktorých sa nevera môže vyskytovať častejšie. To sú také tie donchuanovské typy a zvodkyne, ktorý/é sa majú veľmi radi, a lásku k sebe si ešte potvrdzujú skrz druhých. (Rozdiel oproti typu vyššie je, že kým narcistické typy sa milujú, tie vyššie sa naopak veľmi radi nemajú, preto potrebujú ostatných , ktorí ich budú mať radi, aby mohli mať radi aj oni seba. Kapišto?)

– ďalší typ sú večne nespokojní ľudia, ktorým nikdy nebude nič dobré. Pochopiteľne ani vzťah. Tak neustále vyhľadávajú ďalšie a ďalšie, aby našli to čo ich aj tak nikdy dostatočne neuspokojí (..mejk sens)

– neveru ako formu pomsty a vybitia zlosti realizujú zneužívaní a zanedbávaní a ľudia typu zranené vtáčatko. Vedome alebo nevedome sa mstia za emočné zranenia, sexuálne alebo iné zneužívanie a citové zanedbávanie buď zo strany rodičov, alebo inej významnej osoby.

– potom tu máme typy, u ktorých treba za neverou hľadať nejakú psychickú poruchu, napr. dosť promiskuitní zvyknú byť hraničiari, tuším Lujza o tom niekde písala..tu

hypersexualita môže byť ďalším dôvodom (ale u satyrov a nymfomaniek sa s neverou prosto počíta)

 

Samozrejme, niekedy môže k „neverníctvu“ prispieť samotný partner , resp. partnerka.

Ak sa nájdete v niektorom z popisov, je veľká šanca, že vás žena podvedie alebo rovno opustí:

  • muži neimponujúci, malicherní mentori
  • muži despotickí, žiarlivci a agresori
  • muži vyžadujúci nadmerne uzavreté spolužitie
  • muži systematicky ignorujúci partnerkine potreby a očakávania
  • muži nepoučiteľní, sexuálni barbari

Tu sú zas typy žien, ktoré bývajú podvádzané:

  • ženy extrémne obetavé, ktorých heslo znie „všetko pre rodinu“
  • ženy kompetentné a výkonné, pretože slabosť inej ženy pôsobí na mužov ako afrodiziakum
  • ženy frigidné
  • včelie kráľovné, pre ktoré je partnerský vzťah iba prostriedkom k naplneniu materskej túžby

 

Aby som nezabudla na situačné faktory, tam to je pomerne jednoduché. Nefungujúci vzťah. Vo vzťahu je kritické obdobie vyprchania zamilovanosti alebo jeho postupného „odumierania“ (už to nie je také ako kedysi). V manželstve je kritické obdobie narodenia dieťaťa, kedy sa môže manžel cítiť na druhej koľaji (tak to úplne logicky rieši neverou 🙄 ). Zo strany žien je riziko vyššie po návrate do práce z materskej (noví kolegovia a tak). Nebezpečným obdobím býva i „zbavenie sa detí“, ktoré doteraz držali partnerov pokope. Tendenciu podvádzať majú unudené paničky bohatých manželov a bohatí manželia, ktorí takto deklarujú svoje postavenie, majetok a úspechy (a chýbajúci rozum). No a nevera sa ľahko rodí i v dôsledku fakt dlhého dlhéého dĺĺĺheho spolužitia (kedy už je šecko okukané). 

Každopádne, či už ide o neveru fyzickú psychickú či fiktívnu, či už je za tým osobnosť alebo situácia, porušenie sľubu monogamie častokrát poukazuje na problém vo vzťahu. Napríklad je reakciou na nesplnené potreby alebo očakávania (napríklad, že láska bude trvať večne a partner mi nikdy nebude neverný, ani v myšlienkach. Uhm :mrgreen: ). Či kompenzáciou toho, čo vo vzťahu jednému z partnerov chýba (aby bol viac ako ja). Alebo je pomstou za neveru partnera/partnerky. A nezriedka tiež volaním po znovuoživení vzťahu. Stáva sa tak podnetom na to, aby dvaja ľudia, ktorí (ne)chcú zachrániť svoj vzťah, resp. manželstvo, spolu začali viac komunikovať o tom čo nefunguje a prečo.

 

Na záver

Monogamia je podľa niektorých autorov kultúrnym konštruktom, podľa iných zas rozhodnutím žien o istom type spolužitia (lebo veď rodina potrebuje / potrebovala živiteľa) a podľa niektorých zas súvisí so vznikom demokratických spoločností. Dnes tradičnú monogamiu (teda sňatek na celý život často z racio – ekonomických dôvodov) nahrádza postupná alebo sériová monogamia. Je to jej alternatívna forma, kedy človek vstupuje do manželstva, resp. spolužitia s druhou osobou, aj viackrát za život. Sú to krehké zväzky založené na láske, ktorá skôr či neskôr vyprchá. To má za následok rozchody a rozvody. Avšak ich nárast možno vnímať pozitívne. Napríklad sociológ Katrňák si myslí, že: „nejde o krízu romantickej lásky, ale naopak o jej nebývalý rozkvet.“ (stej pozitiv). Vrcholom tohto rozkvetu by mohla byť polyamoria, kedy počas jedného vzťahu jeho účastníci nadväzujú ďalšie nové vzťahy, obaja sú si toho vedomí a súhlasia s tým (nič pre žiarlivých). Well, láska môže mať rôzne podoby.

 

Sériovej monogamii a polyamorii zdar!

 

 

Bonus – typológia neverníkov

Psychológ Kratochvíl uvádza 6 typov:

  1. Hráč/ka – rysom tejto osobnosti je nadväzovanie krátkodobých vzťahov s cieľom zvyšovania vlastného sebavedomia, a to bezohľadu na dôsledky.
  2. Hľadačka šťastia – sú to predovšetkým nezrelé a nesamostatné ženy. Vyberajú si solventného partnera, ktorý zabezpečí rodinu. Z počiatku všetko funguje, ale po čase žena začne vyhľadávať rozptýlenie. Nesnaží sa o rozpad rodiny, pokiaľ nie je milenec ešte solventnejší než manžel (:D).
  3. Zvedený a neopustený – väčšinou muž, ktorý sa dopustí náhodnej nevery. Nechce opustiť rodinu ani udržovať mimomanželský vzťah.
  4. „Začnem nový život“ – dochádza k hľadaniu nového lepšieho partnera a vzťahu, často v dobe, kedy sú deti dospelé a samostatné a už nie je nutné udržovať nefungujúci vzťah.
  5. Ženy v domácnosti – dôvodom nevery je stereotypné manželstvo.
  6. Sociálni hráči – emocionálne a psychosociálne zrelé osobnosti, ktorým manželský sex nestačí. Naďalej si plnia svoje povinnosti a záväzky v rodine. Hľadajú však rovnako zmýšľajúceho mimomanželského partnera, aby nebol pôvodný vzťah nijak narušený.

 

Zdroje:

HOLUBOVÁ, A. Polyamorie – alternativní vztahy v monogamní společnosti. Západočeská univerzita v Plzni. 2013.

KRATOCHVÍL, S. Manželská terapie. 3. vyd. Praha: Portál, 2000.

ŠMOLKA, P. Nevěra pro podváděné i podvádějící. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2003.

 

Share on :

 

Zuzana Kožárová
Volám sa Zus a v súčasnosti som doktorandkou Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Mojou najväčšou vášňou je psychológia. Tesne po písaní. Ešte počas výšky som sa rozhodla pretlak zaujímavých informácií vyriešiť založením blogu, ktorým sa snažím popularizovať psychológiu a jednoduchým jazykom približovať užitočné poznatky z psychológie.
Viac o mne zistíte na LinkedIn-e.
Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto:

Comments are closed.