Ako (ne)pomáhať…

 

Občas si pustím nejaké to TEDx video. Poznáte TEDx ? Verím, že väčšina z Vás áno. Kto nevie, ide o „ajdijas vort spreding“ čiže o myšlienky hodné šírenia. Prednášajúci z rôznych oblastí napr. vedy, techniky, politiky, biznisu, vzdelávania a pod., dostanú niekoľko minút na to, aby rečnili o niečom podľa ich názoru zaujímavom a podnetnom. Tieto ich myšlienky si následne môže zadarmo pozrieť hockto s prístupom na internet s cieľom šíriť ich celosvetovo. 

Vzhľadom na to, že videjká sú riešené veľmi dômyselne – ide o cca 15-minútové jednohubky vysoko koncentrovaného múdra- pre mňa je to ideálna (internetová) forma domáceho vzdelávania. Deň dozadu som (neviem akou riadenou náhodou) narazila na TED Tólk, ktorý vraj „musím vidieť!“ Názov bol jemne šokujúci: Want to help someone? Shut up and listen. Hlavou mi prešlo, „..dobre veď tých 15 minút mám.“ Prednášal v ňom sympatický postarší pán, pôvodom Talian, o tom ako (ne)pomáhať (..keďže mám takpovediac pomáhajúcu profesiu, jeho názor na to ako to (ne)robiť ma celkom zaujímal).

Prednášajúci: p. Ernestóó Siróóli (s talianskym prízvukom)

V hlave mi utkveli idey, ktoré rozhodne stoja za šírenie (a tak ich fejsbuko-psychoblogicky zdieľam ďalej). Ktoré to sú? Napríklad:

Ak si ľudia neželajú pomoc, nechajte ich tak. Prvý princíp pomoci by mal byť rešpekt!“ (…a to i voči tomu, že niekto pomoc nechce).

Pánko vo videu ďalej hovorí o tom (mimochodom veľmi ľahko a zábavne), že AK pomáhať, TAK ľuďom, ktorí o to prejavia záujem.. až vtedy by sme do toho mali ísť na 110%. On sa taktiež na misii v Afrike s veľkým odhodlaním podujal miestnych učiť tajom poľnohospodárstva, konkrétne pestovaniu rajčín avšak! s jedným zádrhelom. Záujem z ich strany bol ..no skoro žiadny (dokonca im v istom štádiu za účasť museli platiť, lebo veď motivácia). Nadšenie pre túto aktivitu mali len samotní misionári. Kde nastala chyba? Afričanom nanútili ich spásonosné riešenia a akosi sa zabudli opýtať, v čom by sa im tá pomoc vlastne zišla. A POZOR teraz prichádza ponaučenie: Pomáhať neznamená nanucovať danému človeku naše rady, hučať čo a ako by mal urobiť, a ako mu to pomôže. Kto sme my, aby sme vedeli, čo je pre toho jedinca dobré? Ono sa to však môžeme ľahko dozvedieť. Tým, že budeme ticho a budeme počúvať! Ten človek Vám to totiž sám povie. Našou úlohou bude už „len“ pomôcť mu zrealizovať, čo chce. Najs!

Na prvý pohľad sa tieto tučným písmom zvýraznené dumky zdajú byť úplne zrejmé („…veď jasné, načo by som pomáhala niekomu, kto to nechce?“). Pravdou však je, že až v praxi zažijete ten pocit, kedy pomôcť chcete, možno i tušíte ako, ale bohužiaľ, chcete viac ako opačná strana. A tak sa stáva, že tlačíte viac a viac a čím viac pomôcť chcete, tým menej vám to ten druhý umožní a bráni sa. Vtedy ruky preč. Čoskoro by ste totiž skončili so syndrómom pomáhajúceho a vyhoreli.

 

..ak teda pracujete v službách alebo hocakých pomáhajúcich profesiách, odporúčam zhliadnuť celé video:

 

Peknú nedeľu a „TED tolkom“ zdar!

P.S – nezabudnite na mamky.. kytice v Lidli sa míňajú!

 

 

Zuzana Kožárová
Volám sa Zus a v súčasnosti som doktorandkou Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Mojou najväčšou vášňou je psychológia. Tesne po písaní. Ešte počas výšky som sa rozhodla pretlak zaujímavých informácií vyriešiť založením blogu, ktorým sa snažím popularizovať psychológiu a jednoduchým jazykom približovať užitočné poznatky z psychológie.
Viac o mne zistíte na LinkedIn-e.
Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto:

Or

Your email will not be published. Name and Email fields are required