O moderných zdeformovaných vzťahoch…

Už dávnejšie mi známa odporučila blog SLIDING VS. DECIDING, ktorého obsah tvorí psychológ a profesor na univerzite v Denveri, Scott Stanley. Dopracovala som sa k nemu po pár mesiacoch a čo-to som si načítala (pán profesor síce nepíše tak ako ja 😀 , ale dajte mu šancu!). Ústredná myšlienka blogu priamo súvisí s názvom, ktorý po dôkladnom zvážení nebudem prekladať (pretože neviem nájsť úplne vhodný ekvivalent k slovu sliding.. asi najviac sa mu podľa môjho názoru približuje slovné spojenie „nechať sa unášať“). Dočítate sa v ňom o fenoméne, kedy sa čoraz menej ľudí o zásadných veciach vedome rozhoduje, teda zvažuje alternatívy, z ktorých vyberie jednu (deciding), ale životom sa nechá skôr unášať (sliding). Ak by sme to poňali metaforicky, v prípade „decidingu“ človek nastúpi do člna a pádluje na miesto, ktoré si vybral. V prípade slidingu, síce do člna nastúpi, avšak nechá sa v ňom unášať vlnami na neznáme miesto (a potom sa čuduje kde je).

Stanleyho zaujímajú predovšetkým partnerské vzťahy, preto skrz „sliding vs. deciding“ vysvetľuje: Prečo je toľko ľudí single, resp. odmieta manželstvo? Prečo už muži nevolajú ženu „na rande“ ale na „stretko“, „kávu“, či „film“? Prečo vo vzťahoch vládne nejednoznačnosť a nie vždy vieme na čom s tým druhým sme? Prečo má čoraz viac ľudí problém vytvoriť si záväzok voči niečomu/niekomu? A prečo ľudia zotrvávajú aj v nezdravých vzťahoch?

Na tieto otázky sme s mojím obľúbencom z psychobrandže – Palkom neraz hľadali odpovede v debatách o istej deformovanosti dnešných vzťahov (ale možno ich také máme len my :mrgreen: ) a naše úvahy sa dosť približovali tým na blogu. Aj vďaka nemu mám na túto tému o čosi lepší náhľad, preto ak ho chcete aj vy, začítajte sa do tohto „výcucu“ myšlienok Stanleyho.

 

Aby sme postupovali systematicky, začneme tým, prečo sa veľa ľudí do vzťahov ani nepúšťa (o fenoméne singles si prečítate tu) a ostávajú sami.

 

Nároky ľudí sú vyššie.

Do vzťahu/manželstva už nejdeme len z ekonomických dôvodov (okrem zlatokopiek 😆 ) alebo z politických dôvodov (ako v minulosti sobáše z rozumu s heslom „spojme kráľovstvá“). Už to ani nie je iba o prostej vášni a intimite (opak predošlej racionálnej voľby). Ľudia čoraz viac túžia po tom, aby mohli byť aj vo vzťahu nezávislí a mohli osobnostne rásť. Spriaznenú dušu sú ochotní hľadať (tí menej aktívni čakať) roky, počas ktorých odmietajú všetko čo dokonale nespĺňa ich očakávania. Pri tom netušia, aký by to vlastne mal byť človek, a ako budú vedieť, že TO je ON/A.

 

Ľudia chcú vášeň.

V jednom z blogov som predstavila Sternbergovu trojuholníkovú teóriu lásky, ktorá má tri zložky (preto trojuholníková): záväzok, vášeň a intimitu. Stanley sa domnieva, že v dnešnej dobe sa veľká skupina ľudí sústreďuje predovšetkým na hľadanie vášne. Na hľadanie človeka, ktorý v nich zapáli oheň. Vyvolá pocit totálneho poblúznenia, ktoré ochromuje a spôsobuje oddanosť voči druhej osobe. A podporuje „sliding“. Čo sa však rýchlo začne, môže veľmi rýchlo skončiť. Rovnako ako plameň, ktorý ak nerozfúkate na poriadny oheň, vyhasne (viem, minulý týždeň som opekala špekačky). Vášeň je dôležitá, ale záväzok možno o trochu viac. Záväzok je rozhodnutie (deciding) a do toho sa ľuďom nechce. Pretože, čítaj odsek vyššie. A odsek nižšie.

Ľudia sa vyhýbajú záväzku.

Záväzok vyžaduje zvolenie si jednej alternatívy a odmietnutie ostatných. A tu nastáva ďalší problém. Ľudia sa nechcú vzdať ostatných alternatív ( = iní potenciálne lepší partneri) na úkor jednej ( = súčasný alebo možný partner). Toto uvažovanie o tom „čo by mohlo byť keby“, človeka brzdí a buď sa vzťahu vyhýba (čo keď na mňa čaká niekto lepší!), alebo je nespokojný/á v súčasnom. Ani tak, ani tak.

 

Vzťahovému svetu vládne nejednoznačnosť.

V dnešnej dobe sa nedá jednoznačne povedať, či ho ten druhý volá rande, alebo či to, na čom boli, bolo rande (pretože …radšej to tak nevolajme, aby sme tomu nedávali takú vážnosť a nerobili tlaky). Ľudia nevedia, či sú vo vzťahu alebo nie (pretože …radšej o tom nehovorme, čo ak ten druhý vzťah nechce, alebo čo ak ten druhý vzťah chce? Tvárme sa, že nič, a zachovajme status quo). Ľudia nevedia, či urobiť ďalší krok a bývať spolu (pretože.. čo ak ten druhý nechce a budem za debila? Alebo to ten druhý chce a ja nie?). O veciach sa nekomunikuje, pretože vyžadujú rozhodnutia a nahlas vyslovené! A potom nikto nevie na čom je. Pri tom by stačilo povedať: „Áno, je to rande.“ Alebo „Nie božechráň, nie je to rande.“ „Áno, sme vo vzťahu, príp. „nie, nie sme.“ Či „Áno, poďme spolu bývať, pretože…“, „nie nebývajme spolu, je skoro“. (Deciding). Je jednoduchšie nechať sa unášať situáciou a fungovať v podivných paródiách vzťahu typu“ šak len spolu spíme“, „trávime spolu všetok voľný čas, ale nie sme pár“, „som u neho 5 dní v týždni, ale nebývame spolu“ a podobne. (Sliding).

 

Čo s tým?

  1. Ujasniť si akého/akú partnera/ku chcem a s akým/ou to má budúcnosť. Dokonca, páni Todd a Miller odporúčajú (skôr pre rácio typy) uplatniť štatistické pravidlo v znení: zvoliť najlepšiu možnú alternatívu, ktorá sa objaví, po tom čo ste zvážili 37 % alternatív (alternatíva rovná sa potenciálny/a partner/ka). To jest: 37% vypozorovať a všetkých odkopnúť a po nich si zobrať prvého, ktorý bude lepší ako všetko predtým.
  2. Nespoliehať sa iba na prítomnosť vášne (plameň), prítomné by mali byť aj ďalšie dve strany trojuholníka – intimita a záväzok (ochota udržiavať oheň J dlhodobo).
  3. Láska je z veľkej časti o rozhodnutí sa, že s daným človekom chcem fungovať a som ochotný/á sa tomu človeku zaviazať. A neľutovať čo by mohlo, ale nemuselo byť.
  4. Komunikovať otvorene a priamo (ľahšie sa hovorí, ako robí čo? 😀 ). Takáto komunikácia vyžaduje podstúpiť proces rozhodovania sa a akceptovanie jeho následkov.

 

Tak teóriu by sme mali, teraz šup aplikovať.

 

Spriazneným dušiam zdar!

 

Zdroj:

http://slidingvsdeciding.blogspot.sk/

 

 

Share on :

 

Zuzana Kožárová
Volám sa Zus a v súčasnosti som doktorandkou Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Mojou najväčšou vášňou je psychológia. Tesne po písaní. Ešte počas výšky som sa rozhodla pretlak zaujímavých informácií vyriešiť založením blogu, ktorým sa snažím popularizovať psychológiu a jednoduchým jazykom približovať užitočné poznatky z psychológie.
Viac o mne zistíte na LinkedIn-e.
Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto:

Comments are closed.