Ananás v hlave

“Pineapples are in my head
Got nobody ‚cause I’m brain dead”

Glass animals -Pork Soda

 

.. mi ide poslednú dobu hlavou skoro každý deň, každé ráno, ale asi v inej súvislosti ako si myslíš, inak song je mega bomba super very like.

Nuže, drahí milí čitatelia, alebo moje budúce ja, ktoré si to raz bude po sebe čítať a s láskou v srdci a slzičkou v oku spomínať na najlepšie roky života (áno, sú najlepšie, aj keď som naj kámoš s liekmi, na terapie, na ktoré nechodím a každodenným vyčerpávajúcim bojom, aj keď je to už teraz lepšie), pretože vieš jak, záväzky nemám, aj mladá som, aj pekná som.. aj múdra som.. aj nezarábam úplne najhoršie.. prsa taky dobrý, tak ako načo sa mám sťažovať, že?! Až teda na tých x vecí, ktoré zo mňa vystrelia, keď som s kamoškami na 2 pivá a 3 bororo. Ale veď to poznáš.

Drahí moji, ničím som už dlhšiu dobu neprispela, za čo môže práve prebiehajúca sezóna v jednom z mojich životov – živote pracovnom, aneb sezóna výsledková!!!

Všetky spoločnosti dávajú dokopy svoje celoročné dáta, aby z nich vyliezlo niečo, čo sa volá účtovná závierka. A vtedy prichádzame my – auditori, daniari, analysti, poradcovia, risk consulting a všetko, čo si vymyslíš aj nevymyslíš, aby všetko bolo v poriadku. Vlastne my všetci prichádzame už skôr, aby zas neostalo všetko napotom.. not the point. Bohužiaľ sezóna potrvá ešte cca mesiac / dva.

Pôvodne som tento skvost začala písať asi pred dvoma mesiacmi, keď mi slečna Hudakova 22. Februára napísala, where the fuck is ďalší článok?! Tieto slová samozrejme nepoužila. Nuže, a tak čas pomaly plynul už od januára a ten čas sa proste začal zlievať, obdobie som si uvedomovala iba podľa toho, aká je práve zakázka a nedávno som s kruhmi pod očami išla výťahom a ujebávala sa s kolegom, že už je polka marca, hihi, polka marca, hihi, včera bol január, hihihi, a už skončili dávno olympijské hry, hihi a oni akože kedy začali? No ale aspoň je to taký ten úprimný smiech, keď už si tak unavený, že proste nevieš. Alebo som minule šla domov a eskalátor bol plný a tak som sa postavila na schody, a čakala kým sa pohnú.. trvalo to pár sekúnd. No, všetkým nám prajem veľa sily. Leto sa blíži!!!

A tak sa teda vraciam po dlhom dni z práce, s mozgom po lobotómii a už nezostáva energia ani mentálna kapacita na nič iné. Síce na niečo predsa, začala som vo veľkom maľovať (a športujem, ale viac o tom rozprávam, ako to robím), čo tiež nie je úplne optimálne vzhľadom na pořizovací náklady tejto radosti a jedným z črtov hraničiarov – nadmerným utrácaním. Dala som si ale stopstav, kým niečo nepredám. Táže šup, vytiahni peňaženku a aj zľavu ti dám nech nerežem..

Každopádne, táto činnosť nevyžaduje slová, skladanie slov do viet, viet do súvetí a celkovo do niečoho, čo musí niesť (nemusí) myšlienku. Preto dneska drístam len tak o hovne… Mohlo by sa zdať na prvý pohľad, však áno. Veď mi to raz odpustíte, že? A to som spala 13 hodín, vínko, slovíčok. No čo je lepšie ako spanie?! Jedno z pozitív vyčerpanosti je, že cez víkend nevládzem ani stáť pri šporáku, ani ísť do obchodu, takže napr. môj sobotný jedálničke pozostával z grapefruitu, 3 slávičkov a 4 pív. Very like. Si môžem aspoň povedať, že sa chystám na leto.

Minulú stredu som si večer sadla a že idem do toho, idem písať. Svoje básnické, umelecké črevo som podporila lahvinkou červeného a už keď som mala napísané prvé dve vety – volá mi mama. „Hrozné to je na Slovensku“ hovorím. „Ocko drží palce Ficovi“ mama odvetí.

Whoa GIF - Find & Share on GIPHY

A je oheň na strechce. Telefonát sa zmení na boj o absolútnu pravdu a keďže som posilnená vínom a argumentami „ale však nevidíš jaký je to debil? Jak kradne? Že mladí ľudia sú v zahraničí? Zabili ľudí v mojom veku?! Vieš si predstaviť, že by som to bola ja, lebo odhalím nejaké svinstvo pri práci?!?! (Nehrozí). Vyhrala som. Ale to bol len začiatok. Vo víre vášne a odhodlania bojovať za spravodlivosť a každému povedať pravdu a otvoriť každému neznabohovi oči, som si sadla za net a písala ocovi mail. Použila som všetko. Väčšinou kvalitné prvotriedne citové vydieranie. Myslím, že som ho nepresvedčila. Nabudúce to skúsim triezva.

Bože, niekedy je príjemné hádať sa o politike opitý, lebo keď už nie sú argumenty, tak sa ešte môžeme urážať. Moja najobľúbenejšia je: ja viem, že ste starší a internet je pre vás vzrušujúca vec… A tak som sa rozhodla, že s rodinou politiku nikdy riešiť nebudem. Nikdy. Dokým sa zase nebudeme mať o čom baviť..

Späť k téme. Takže v tomto príjemnom sezónnom tempíčku ubieha jeden deň za druhým a ja to začínam cítiť. Múdri ľudia a magazíny pre sliepky zvyknú hovoriť, že NADMERNÝ stres škodí zdraviu. No a jak škodí ľudom, ktorí už poškodený sú? No úplne mega.. Keď sa mi už vo štvrtok začínajú morfovať kognitívne schopnosti na úroveň dieťaťa no neviem, neviem. Takže pracovné nasadenie pokračuje a zrazu kontrola u cvokárky. Áno, v dušičke cítim, že musím vypýtať väčšiu dávku, lebo to sa proste nedá, ale najprv to skúšam nenápadne.

Ja: No viete, akože všetko OK, ale potrebovala by som trošku zvýšiť dávku a doplniť jednorazovky pre prípad núdze.. Taká som trošku unavená a som stále viac dole ako hore..

Ona: Nejaké změny v životě?

Ja: Niéé.. Všetko po starom, len viete, asi jak slnko menej svieti, a aj zima a tma je..

Ona: Já Vám pořád řikám, že by ste měla chodit na tu terapii

Ja: Áno, keď bude v lete menej práce tak už naozaj začnem (No ne asi? Za čo tvl? Ti není podozrivé, že už ti to rok takto hovorím?)

Ona: A jak to teď máte v práci?

Ja: Nó, jako dobrý, robíme také 11tky každý deň už pár týždňov..mesiac a pol.. tak som trošku asi unavená.

Ona:

Are You Serious House Of Cards GIF - Find & Share on GIPHY

Ja: Hmm.. tak asi tam bude pes zakopaný, že?  😆

Ona: Doufám, že si už hledáte novou práci, takhle to nepude..

A tak ďalej..

No, že to takhle nepůjde, to už viem dlhšiu dobu, ale keď to dostanem ako príkaz, tak sa také rozhodnutie robí lepšie. A tak som sa pustila do sveta pohovor. Ale o tom nabudúce, to čo za HR chodí po svete no s pánom bohom..

Nakupuj obrázky TU alebo mi aspoň daj srdiečka na niektoré.. nech mám dobrý pocit..

A na fasbuku môžeš sledovať Život na hranici

 

 Lujza

 

Volám sa Lujza. Som Ing., bývam v Prahe, pracujem pre korporát zameraný na najväčších hráčov na trhu. Z toho vyplýva, že milujem biznis, makroekonómiu, hľadanie riešení komplikovaných problémov a hrozne si vychutnávam finančné analýzy (divné, nie?). Milujem cestovanie (a kto nie?) kvôli rôznym kultúram a ľudom, novým názorom a preto najradšej cestujem sama.
A v čom je pes zakopaný? Nedávno som sa vzdala. Pár mesiacov dozadu som však dostala druhú šancu, keď moji démoni dostali nálepku hraničná porucha osobnosti a ja im začínam vracať úder.
Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto:

Comments are closed.