Psychofilmológia VII.

Dlho sme tu nemali niečo z kategórie tip na film/knihu (toto bude oboje). Včera som venovala hodinku a pol filmu s názvom „Brain on fire“.  Nebol to vrchol režisérskeho umenia, ale niesol v sebe celkom zaujímavú myšlienku. Dotýkala sa psychológie a spôsobu „moderného“  diagnostikovania psychi(atri)ckých chorôb (ktoré psychiatrickými ani nie sú). Ide o filmovú adaptáciu reálneho príbehu ženy, Susannah Cahalan, ktorá v rovnomennej knihe popisuje ako sa jej mozog „ocitol v plameňoch“.

Knihu som ešte nečítala, poďme teda k filmu. Hlavnú úlohu v ňom hrá priemerná herečka so snáď najsladšou detskou tváričkou a nabupnanými perami evr (pre niekoho lákadlo, pre mňa iritujúce).

Hlavná hrdinka

Dej, rovnako tak dialógy neohúria. Je to taký zlepenec všetkých filmových klišé – krásne a úspešné dievča so sľubnou kariérou v NY, má priateľa, rozvedených rodičov vo veľkých domoch, oslavuje narodky, bum..choroba…svet sa rúca (hau tredžik). Kto si aj napriek týmto nedostatkom chce toto dielo pozrieť, tu by Vaše čítanie malo skončiť. Prejdite kurzorom do horného pravého rohu a stlačte krížik.

Koho zaujíma prečo o tomto filme vlastne píšem, čítajte dál.

 

Dej filmu

Aby som nadviazala… „svet sa rúca“.. dej pokračuje zobrazovaním progresu choroby dievčiny. Zo začiatku sa objavujú príznaky v podobe bolesti hlavy, tŕpnutie jednej strany tela, zmätenosti, narušeného zmyslového vnímania. Toto okolím nepozorovateľné vnútorné prežívanie, ktorému nerozumie ani hlavná hrdinka, sa prejavuje podivným správaním, ktorému zas nerozumie okolie. Nasleduje návšteva lekára, ktorý Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt brain on fire film doctorproblémy zľahčuje (lebo má 20 ročné skúsenosti) a zvaľuje to na nezdravý životný štýl – alkohol, workoholizmus, stres a pod. Stav sa zhoršuje. Popritom sa pacientka diagnostikuje sama (doktor gúgl). Nastupujú záchvaty, psychické potíže, paranoje, zmeny nálady a podobne. A s nimi ďalšie vyšetrenia u psychológa, psychiatra, lekárov. Je čas na závažnejšie diagnózy. Suzannah šílí. Raz je schiza, raz má bipolárnu poruchu, inokedy zas viacnásobnú poruchu osobnosti.

 Chloe Grace Moretz Ako je to možné? Tak, že vyšetrenia nič nepreukázali, no a lekári preto nevedia pomenovať pravú príčinu problémov. Príznaky, ktoré pozorujú sa aspoň snažia priradiť k istej kategórii (chorobe). Diagnóza je, fajnová medicínka predpísaná tiež. Škoda, že nepomáha. Pacientka nakoniec neprítomne a katatonicky leží na nemocničnom lôžku. Uväznená v sebe. 

Zázračný doktor

A vtedy príde hrdina filmu. Indický lekár s dobrým srdcom a večným úsmevom na tvári. Navštívi Susannah, spýta sa jej ako sa cíti (ona neodpovedá), dá jej nakresliť obrázok (hodiny), chvíľu si posedí v ordinácii, dlho sa tvári náramne zamyslene a potom zázračne vyrukuje s diagnózou – raritný typ autoimunitného ochorenia, kedy je mozog napadaný vlastným telom- a ešte zázračnejšou liečbou. Natočené je to desne, verím však že kniha bude lepšia.

To prečo ma film (čiastočne) oslovil, súvisí s tým, že sa spája s mojimi úvahami nad diagnostikovaním ako takým. Čo sa týka psychických porúch, psychológovia a psychiatri sa spoliehajú na DSM, resp. na jej slovenskú verziu, teda Medzinárodnú klasifikáciu chorôb – MKCH (momentálne asi už 10. vydanie)Kto sa veľmi nudí, môže si ju prečítať a zahrať si hru „Nájdi si svoju poruchu“ (ako sme to počas štúdia robili my 😀 ). V tomto „katalógu“ porúch, nájdete popisy jednotlivých porúch spoločne so symptomatikou (teda ako sa prejavujú). Ak máte istý počet príznakov, získavate diagnózu.

Príklad z MKCH 10:

F41.1 Porucha s generalizovanou úzkosťou

 Základná črta tejto poruchy je difúzna a pretrvávajúca úzkosť, ktorá nie je obmedzená na určité okolnosti prostredia, ani v nich významne neprevláda (tj. je voľne prelietavá). Prevládajúce príznaky sú variabilné, ale zahŕňajú pocit nervozity po celý čas, trasľavosť, svalové napätie, potenie, zmätenosť, palpitácie, ošiaľ a nadbrušnú nepohodu. Chorí sa často zverujú so strachmi a trápením, že oni sami alebo ich najbližší ochorejú, alebo sa im stane nešťastie.

Ak to zažívate relatívne častejšie, ste úzkostný typ (to by bol asi každý druhý). Úzkostných ľudí poznám dosť. Sama taký stav zažívam, napr. pred skúškou, rande, počas autoškoly… ( to som bola v tomto stave relatívne stále 😀).

Pozn. autorky: Raz sme si na hodinách psychiatrie robili test, na základe ktorého mi vyšiel nábeh na min. 3-4 poruchy, ehm.

Ak by sa tento stav u vás objavoval opakovane, v rôznych situáciách, niekedy i bez zjavnej príčiny a ak vám tieto stavy bránia žiť plnohodnotný život alebo vykonávať bežné činnosti, vyzerá to na diagnózu. A lieky. A terapiu u psychológa.

Toľko ukážka laického diagnostikovania.

Všetko by bolo v poriadku, problém však nastáva, ak diagnózu získate neoprávnene (a to nemyslím len psychiatrickú). Napríklad ako to bolo zobrazené vo filme. Alebo ako sa stalo ľuďom v mojom okolí. Spôsob diagnostikovania prebieha pravdepodobne takto:

Pacientov popis + Príznaky -> prienik = diagnóza XY. Menší prienik = nešpecifikovaná (ale nie, srandujem.. alebo vlastne nie).

„Nešpecifikované poruchy“ nájdete zvyčajne na konci kapitoly. Tie vznikli prirodzenou potrebou diagnostikovať ľudí, ktorí sú nediagnostikovateľní. Resp. sa na nich žiadna z diagnóz nehodí, alebo majú nejaký záhadný mix symptómov, ktoré neumožňujú priradiť k človeku danú poruchu.

 

 Čo bráni správnemu diagnostikovaniu?

I lekári sú len ľudia a ich myslenie a ROZHODOVANIE je často ovplyvňované rôznymi faktormi, napr. aktuálnym fyzickým a psychickým rozpoložením, kedy „vďaka“ únave môžu niečo prehliadnuť. Alebo systémom zdravotníctva a samotným spôsobom diagnostikovania, o ktorom som písala tu. V neposlednom rade do hry vstupujú kognitívne skreslenia (cognitive bias). Najčastejšie ide o:

  • konfirmačné skreslenie, kedy sa ľudia snažia potvrdiť svoju teóriu vyhľadávaním dôkazov PRE a ignorovaním dôkazov PROTI (napríklad prehliadajú (ne)prítomnosť istých príznakov, ktoré by prítomné (ne)mali byť)
  • nízku toleranciu voči neurčitosti, kedy neurčitosť situácie u niektorých ľuďoch vyvoláva stres, preto sa snažia vytvoriť nejakú štruktúru (napr. lekári sa ju snažia odstrániť priradením nejakej diagnózy a nasadením liečby, radšej akoby mali nechať prípad otvorený a neliečiť).
  • efekt nadmernej sebadôvery prítomný najmä u starších a skúsenejších, kedy lekári diagnostikujú už „ od dverí“ bez preverenia všetkých dôkazov.  

 

Verím, že množstvo lekárov, vrátane psychológov a psychiatrov, robí svoju prácu najlepšie ako vie a mojím cieľom nie je ju nejako znevažovať. Len na základe videného, prečítaného a zažitého! uvažujem nad nedokonalosťou takéhoto nálepkovania (proti ktorému nezriedka lekári bojujú.. obzvlášť pri psychických ochoreniach) a nad dopadom nesprávneho zdiagnostikovania na život pacienta.

Kniha „Mozog v plameňoch (pôvodný názov – Brain on fire). Zdroj: martinus.sk

Ak chcete pochybenia lekárov vidieť v skutočnosti, pozrite si tento film, resp. prečítajte knihu. Ak chcete niečo kvalitnejšie, tak odporúčam klasiku v podobe Dr. Housa. A ak chcete literatúru o zaujímavých neurologických ochoreniach, siahnite po knihách Olivera Sacksa. Momentálne čítam jeho knihu: Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom. Píše veľmi zrozumiteľne a pútavo. Čudovali by ste sa aké ochorenia existujú a ako (i komicky) narúšajú psychické prežívanie. Najmä tie, ktoré zasahujú mozog. Možno bude recenzia.

 

Správnemu diagnostikovaniu zdar! 

 

Zdroje:

  • DSM V: https://www.psychiatry.org/psychiatrists/practice/dsm
  • MKCH 10 : http://data.nczisk.sk/old/infozz/mkch/mkch-10/cast0500.pdf
  • Film: https://www.csfd.cz/film/404090-brain-on-fire/prehled/
  • Gustavo Saposnik, Donald Redelmeier, Christian C. Ruff and Philippe N. Tobler.  Cognitive biases associated with medical decisions: a systematic review. Published online 2016 Nov 3. doi:  10.1186/s12911-016-0377-1

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5093937/

 

 

Share on :

 

 

Zuzana Kožárová
Volám sa Zus a v súčasnosti som doktorandkou Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Mojou najväčšou vášňou je psychológia. Tesne po písaní. Ešte počas výšky som sa rozhodla pretlak zaujímavých informácií vyriešiť založením blogu, ktorým sa snažím popularizovať psychológiu a jednoduchým jazykom približovať užitočné poznatky z psychológie.
Viac o mne zistíte na LinkedIn-e.
Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto:

Comments are closed.