PSYCHOBLÓGIA

Kategória(moje) Vzdelávanie

Si reaktívny alebo proaktívny typ?

Kto číta moje blogy, tak postrehol, že tu príležitostne zhrniem moje pracovné aktivity, resp. dosiahnuté míľniky. Dokonca je o tom celé submenu s názvom „Moje vzdelávanie“ (asi by sa to už hodilo pozmeniť na „Moja kariéra“ ..ale zas moja práca vyžaduje neustále vzdelávanie 💡 ). Naposledy som písala o tom, že som zas prváčka, ale na doktorandskom (..kto nevie čo robí doktorand, čítajte tu) a že mojím hlavným cieľom je prepojiť teóriu a prax. Písala som tiež o tom, že chcem u študentov a absolventov rozvíjať isté kompetencie, a tým im napomôcť v uplatnení sa po skončení školy (čítaj tu). Dva roky ubehli ako voda, nápad sa premenil v realitu a ja som si tento svoj cieľ splnila. Dokonca nad očakávanie! Ak chcete stručný sumár posledných dvoch rokov môjho života a.k.a nádielku októbrového narcistického ego výlevu popisujúceho moju kariérnu cestu, čítajte ďalej. Vrcholiť to bude hlbokou pointou celého tohto blogu (jasné, že nepoviem o čo ide, aby ste mali motiváciu čítať).

Continue reading „Si reaktívny alebo proaktívny typ?“

Ako to bude s prácou v budúcnosti?

Určite ste už postrehli, že svet sa mení. Ak nie, túto vetu by ste na konferencii s názvom „Kariérové poradenstvo v meniacom sa svete“, ktorej som sa na začiatku novembra zúčastnila, počuli veľmi často. Okrem akútneho nedostatku času, množstva stresu, života vo virtuálnom svete, zmenšujúcej sa sociálnej inteligencii ľudí, podivných vzťahoch či pribúdaní psychických chorôb, globálneho otepľovania, politických hier, migrácie, konfliktov a tak dále (mohla by som písať ešte štyri hodiny…vlastne dni), sa boríme i so zmenami v pracovnom svete. A keďže pokojné časy študentské (ne)mám za sebou, rovnako tak väčšina mojich rovesníkov, dobehla nás realita pracovného trhu.

Continue reading „Ako to bude s prácou v budúcnosti?“

Čo robím? A robím vlastne niečo?

PhD. alebo inak doktorandské štúdium, ktoré nie je až takým štúdiom ako by sa mohlo zdať (vysvetlím o chvíľu), odo mňa vyžaduje účasť na rôznych konferenciách týkajúcich sa toho, čo skúmam (prečo skúmam vysvetlím o chvíľu). Konferencia je stretnutie odborníkov a vedcov, teoretikov aj praktikov, aby medzi sebou pozdieľali čo (ne)vedia. Tak som na takú jednu šla. Niečo pozdieľať, aj sa niečo naučiť.

Continue reading „Čo robím? A robím vlastne niečo?“

Rok po škole (… alebo čo sa udialo a prihodilo v živote absolventky psychológie?)

Dnešný príspevok bude trochu osobnejší a jemne ním nadviažem na sériu článkov o tom, ako prebiehalo moje vzdelávanie (viď sekcia moje vzdelávanie). Na časovej osi som v písaní skončila niekde v období promócií a absolvovania kurzu, vďaka ktorému som vykročila na svoju „kariérnu púť“. Týmito riadkami pokryjem na osi obdobie od kurzu po dnešný deň a priblížim vám,  čo sa s mojou našliapnutou (ne)existujúcou kariérou psychologičky dialo (a deje) ďalej. Ako mi pomohol magisterský titul? Bolo ťažké presadiť sa na neľútostnom košickom trhu práce? Robím vôbec niečo? To aj všeličo iné sa dočítate v tomto príspevku. Continue reading „Rok po škole (… alebo čo sa udialo a prihodilo v živote absolventky psychológie?)“

Ako (ne)pomáhať…

 

Občas si pustím nejaké to TEDx video. Poznáte TEDx ? Verím, že väčšina z Vás áno. Kto nevie, ide o „ajdijas vort spreding“ čiže o myšlienky hodné šírenia. Prednášajúci z rôznych oblastí napr. vedy, techniky, politiky, biznisu, vzdelávania a pod., dostanú niekoľko minút na to, aby rečnili o niečom podľa ich názoru zaujímavom a podnetnom. Tieto ich myšlienky si následne môže zadarmo pozrieť hockto s prístupom na internet s cieľom šíriť ich celosvetovo. 

Continue reading „Ako (ne)pomáhať…“

Ako som študovala psychológiu (…alebo čo mi dala výška). Časť IV.

Ročník štvrtý.

Hodnotím jednoznačne ako najzaujímavejší. A z hľadiska činností najrôznorodejší. Testovali sme seba, testovali sme rómčatá na Luníku devať (áno, bola som tam a prežila), navštívili sme psychiatrické oddelenie (a nie raz), navštívili sme Domov sociálnych služieb v Šemši (našťastie len raz), rozdávali (predávali) sme nezabúdky počas Pochodu za život, rozprávali sa s pracovnými psychológmi, niečo sa priučili z teórie a samozrejme, nemohlo chýbať obľúbené písanie seminárnych prác (pomenej, ale predsa). O týchto a ďalších silných zážitkoch sa rozpíšem v texte nižšie. 

Continue reading „Ako som študovala psychológiu (…alebo čo mi dala výška). Časť IV.“

Ako som robila bakalárske štátnice (…alebo aké to je, keď ťa prefacká sám život, hneď dvakrát).

 

Ročník tretí – časť II.

Ako sa tak blížil koniec bakalárskej časti štúdia, v hlave nám (mne a niektorým mojim spolužiačko-kamarátkam) znela otázka: včul a co dál, kudykam? Ostať na úpéješke alebo sa niekam relokovať. Jedného dňa sme spoločne usadli k stolu, aby sme dospeli k rozhodnutiu, že je čas skúsiť šťastie inde.  A v štúdiu pokračovať v Česku (vyššia úroveň a kvalita štúdia psychológie, iný inovatívnejší prístup).

Continue reading „Ako som robila bakalárske štátnice (…alebo aké to je, keď ťa prefacká sám život, hneď dvakrát).“

Ako som študovala psychológiu (…alebo čo mi dala výška). Časť III.

Ročník tretí, časť 1.

Ak som sa prvý rok ponosovala: „bóóóže, veď tá škola nie je vôbec tak náročná, ako hovorili“ (v ten osudný deň na DniOtvorenýchDverí FF UPJŠ – Katedry psychológie), druhý rok si hovorila: „bóóóže, ako nie je toho málo, ale zas, nie je to nezvládnuteľné“, tak tretí rok mala stúpajúca obtiažnosť štúdia psykolodžie vyvrcholiť a explodovať mi do tváre. Ani nie tak pre náročnosť učiva, ako pre náročnosť časovú. Samozrejme, svoju rolu zohral fakt, že som sa nechcela vzdať príjmu, ktorý vďaka mojim supermegaskvelým sporiacim schopnostiam pokrýval mesačné výdaje na život priemernej študentky. A tak kolobeh škola, práca, školské povinnosti doma (nekonečné písanie zadaní, seminárnych prác, bakalárky plus príprava na zápočty), domáce povinnosti doma a to všetko občas prerušené spánkom, pokračoval. (Kíp bizy Sjuzi.)

Continue reading „Ako som študovala psychológiu (…alebo čo mi dala výška). Časť III.“