PSYCHOBLÓGIA

Kategória(moje) Vzdelávanie

Ako som študovala psychológiu (…alebo čo mi dala výška). Časť I.

Ročník prvý.

Písal sa rok ..5 rokov dozadu.. keď som stála na Karlovom moste v Prahe a moja verná kamarátka a spolupútnička študentskými rokmi mi telefonicky oznámila, že nás obe prijali na psychológiu. Tento moment som prežívala pomerne intenzívne a vnímala som ho ako jeden z najväčších úspechov v mojom doterajšom živote (medzi iné rátam úspešné zvládnutie toaletných úkonov v ranom detstve, zašitie prvého gombíka či otvorenie piva za pomoci hrany múrika). Odhodlané študovať odbor, o ktorom sme (ako už dnes viem) nevedeli dokopy nič, s optimistickou predstavou budúcnosti (mylnou, ako už dnes viem), sme vstúpili na akademickú pôdu.

Continue reading „Ako som študovala psychológiu (…alebo čo mi dala výška). Časť I.“

Ako ma zmenilo päť rokov štúdia psychológie.

Sériu príspevkov, v ktorých spomínam na krásne vysokoškolské roky života zavŕšim touto hlbokou sebareflexiou. V nasledujúcich riadkoch budete svedkami toho, ako jedna prihláška na vysokoškolské štúdium v celkovej hodnote 50 eur zmenila uvažovanie človeka o 180 stupňov (v niektorých prípadoch dokonca o celých 360, ha). Príspevok je rozdelený na podkapitoly „Zistila som“ a „Naučila sa“.

Continue reading „Ako ma zmenilo päť rokov štúdia psychológie.“

Komunikujeme, i keď nekomunikujeme.

Komunikujeme vždy. Komunikujeme všade. Komunikujeme s každým, aj sami so sebou (a nie je na tom nič zlé, pokiaľ vás to neprivedie na psychiatriu). A ako hovorí názov komunikujeme i keď nekomunikujeme. Suma sumárum, komunikácie je v našom živote celkom dosť, čo poviete? (Asi ako slova komunikácie v predošlých riadkoch :D). O to absurdnejšie mi príde, že nás počas desiatok rokov štúdia na rôznych školách nikto neučil, ako to vlastne robiť. Myslím, robiť správne. 

Continue reading „Komunikujeme, i keď nekomunikujeme.“

Chcem robiť veci inak a viem prečo !

Vo svojom živote chcem zmeny (najmä tie pozitívne, samozrejme). Samotná zmena však predpokladá vynaloženie nejakej aktivity. Preto som si povedala, že idem menej vydumovať a viac konať (ale zas nie úplne nepremyslene).
V mojom prípade to znamenalo hovoriť áno príležitostiam, ktoré sa naskytnú. Jedná taká ma postretla pár týždňov po ukončení školy. Osudovo? Náhodou? Zniesla mi ju do rúk nejaká vyššia sila? Bola to sila myšlienky? Nie. Porozprávam Vám, ako to teda bolo.

Continue reading „Chcem robiť veci inak a viem prečo !“