Človek bez stereotypov a predsudkov ruku hore!

Jááj priatelia. Občas mi niekto šplechne do tváre, kedy už konečne napíšem niečo nové. Ja by som aj, ale ak trávite celý týždeň písaním, cez víkend sa vám už fakt nechce. Robím však výnimku. Lebo sa chcem podeliť o zážitok.


Asi pred mesiacom som sa vybrala na veľmi milý íventík v kine Úsmev. Jednak podporiť svojich kolegov z ústavu (nie takého. .. ale Spoločenskovedného SAV), ktorí ho spoluorganizovali, ale tiež trochu otestovať vlastné predsudky. Prečo predsudky? Toto podujatie s názvom „Cítia sa naši susedia ako Košičiania?“ bolo totiž postavené na príbehoch štyroch Rómov a piatich prisťahovalcov z Iránu, Afganistanu, Turecka a Ukrajiny. Celkom odvážne sa rozhodli Košičanom porozprávať o tom, nakoľko sa v tomto meste cítia dobre a akceptovaní. Aj keď sú možno trochu iní. Nebudeme si klamať, na Slovensku máme s akceptáciou inakosti jemný problém. Prečo? Pretože na inakosť nie sme zvyknutí. Prepadáme stereotypom. Prepadáme predsudkom. A od tých je už len krôčik k rasizmu. Vysvetlím.

 

Stereotypy, predsudky a rasizmus.

Čo sa týka Rómov, väčšina z nás už s nimi nejakú skúsenosť má. Priznám sa, mám viac negatívnych ako pozitívnych. Zväčša ich vidím trčať z bedne pred blokom, zbierať špaky pred auparkom alebo čuchať toluén v buse. Dokonca dvakrát som zavítala na bájny, mýtmi opradený Luník IX. Prvýkrát omylom, keď sa tam vodič autobusu chcel otočiť, to ale nečakal, že na bus povyskakujú miestne detváky (..ako také opičky .. bála som sa. fakt!) Druhýkrát, keď sme mali testovať žiačikov na miestnej ZŠ. Všetci sme mali v igelitke šampón proti všiam (našťastie som ho nemusela použiť). Človek potom ľahko upadne do presvedčenia, že taký životný štýl majú všetci. Presne o tom sú stereotypy.

Stereotyp je predstava (zámerne je tu použité slovo predstava, pretože predstava nezodpovedá presnej realite) človeka o iných ľuďoch, vytvorená na základe vlastných skúseností alebo sprostredkovane cez skúseností niekoho z nášho okolia, príp. médiá. Ide o akési utváranie si dojmov o druhých, ale veľmi zjednodušene, skratkovito. Niektoré typické vlastnosti predstaviteľov istej skupiny totiž prisudzujeme všetkým v danej skupine.
Stereotypy môžu byť pozitívne. Napríklad, že Francúzi sú štýloví alebo vedci múdri. Rovnako však môžu byť negatívne. Napríklad, že blondíny sú hlúpe. Že potetovaní ľudia drogujú a páchajú trestnú činnosť. Že homosexuáli sú divní a majú ešte divnejšie fetiše a tak podobne. Na istý (väčší či menší) počet ľudí z danej skupiny to platiť môže, rozhodne však nie na všetkých! A tu robíme chybu. Neprimerane zovšeobecňujeme. Aby sme nemuseli toľko premýšľať, vyhodnocovať a aby sme sa pri interakcii s človekom XY rýchlo zorientovali. „Ako sa mám k nemu/nej správať? Hrozí mi nebezpečenstvo? Mám sa s ním rozprávať? Pomôcť mu/jej?“ V podstate je to až evolučná záležitosť.

V praxi to môže vyzerať tak, že ak SBSkár zbadá v obchode Róma (bez ohľadu na to akého), okamžite zbystrí pozornosť a sleduje ho. Riadi sa stereotypmi a tie mu hovoria, že Róm tam neprišiel nakupovať, ale kradnúť.

Predsudky sú povahou veľmi podobné stereotypom. Sú to špecifické postoje, opäť nezakladajúce sa na realite, väčšinou k nejakej etnickej  skupine. Nezakladajú sa ale na osobnej skúsenosti (to znamená, že migrantov sme videli tak maximálne v telke, ale my proste vieme, že tu prišli zabíjať Európanov, že sú zlí, nebezpeční, neprispôsobiví, leniví, hlúpi a neviem čo ešte). Chýbajúcu skúsenosť nahrádza pri vytváraní si názoru (presvedčenia) dominujúca verejná mienka, názory nášho okolia (napríklad čo si myslia naši kamaráti na FB alebo členovia strany, v ktorej som). A tiež médiá.
Od predsudkov je už len krôčik k rasizmu (presvedčení o tom, že niektorá rasa je menejcenná), a rasizmus je už vážny problém. Veď ako vznikla 2.svetová?

 

Ako predsudky vznikajú?

Teórie hovoria, že zato môže:

  • Autoritatívny typ osobnosti – ľudia s týmto typom osobnosti majú sklon k vytváraniu predsudkov. Veľký vplyv má výchova, napr. veľmi prísni rodičia (tuším Hitlerov prípad).
  • Teritoriálnosť – ľudia bránia svoje teritórium a ochraňujú „svoje gény“. To má čo dočinenia s našim sociálnym životom. Platí, že vždy sa cítime byť členmi nejakej skupiny (my) a necítime sa byť členmi nejakej inej. Dôvody ? Rôzne. Rasa, národ, náboženstvo alebo obyčajne sympatie, oddelenie v práci, či trieda v škole (my béčkari a oni sú déčkari). Inak sa správame k členom našej skupiny a inak z inej. ( …pozrite si film Vlna!)
  • Kultúra – isté kultúry alebo národy majú tendencie k silným predsudkom a rasizmu.

Napríklad v rámci Európy sú voči migrantom najviac otvorení a tolerantní obyvatelia severských krajín, predovšetkým Švédi, naopak najmenej sú ľudia z krajín východnej Európy a Balkánu. Prvé miesto za najmenej tolerantný štát Európskej únie vyhrala tramtatatáááá – Česká republika. To sa dá ľahko vysvetliť rôzne. Rolu zohráva aj častosť s akou ľudia z daných krajín prichádzajú do kontaktu. Podľa istej „Teórie kontaktu“ – čím častejšie rôzne skupiny prichádzajú do kontaktu, tým klesá miera konfliktnosti. Prosto a jasne, ak s človekom zo skupiny, voči ktorej máme predsudky získame osobnú skúsenosť a zistíme, že je v pohode (dokonca, že je možno presne taký človek ako my) predsudky miznú (jedine, že by tá skúsenosť dobrá nebola 💡 ).

Čo sa týka napríklad postojov k migrantom, výsledky výskumov pomerne jasne hovoria, že tendenciu vnímať migrantov negatívnejšie majú starší ľudia, s nižším vzdelaním, pracujúca trieda a tí, ktorí nemajú žiadnych predkov iného pôvodu. Tiež tí, ktorí s nimi neprichádzajú do kontaktu. Naopak, pozitívnejšie postoje k nim majú mladí ľudia, ľudia s vyšším vzdelaním, vyšším sociálnym statusom a zmiešaného pôvodu. Tiež ľudia, ktorí sú s nimi v každodennom kontakte, napríklad v krajinách kde je zastúpenie migrantov veľké, spomínané severské krajiny.

 

Ako meniť stereotypy a predsudky?

Stereotypy aj predsudky sú v podstate súdy, ktoré buď vôbec alebo len čiastočne zodpovedajú realite. Do veľkej miery môžu byť ovplyvnené našim okolím. Ak totiž od malička počúvate, že všetci Rómovia sú zlí alebo odvšadiaľ vnímate, že migranti sú nebezpeční a prišli tu vybuchovať, asi ťažko to budete spochybňovať a myslieť si niečo iné. Sú v nás často pevne zakorenené a sú skôr iracionálne, preto je náročné odstrániť ich racionálnym vysvetľovaním. Čo ich dokáže najefektívnejšie zmeniť (či už v dobrom alebo v zlom) je reálny kontakt s ľuďmi, o ktorých nejaké predsudky máme. Tak sa vo svojich presvedčeniach buď utvrdíme alebo ich naopak, zmiernime.

Čo sa týka mňa a mojich predsudkov, špecificky voči Rómom, pred pár rokmi mi škola umožnila zažiť si trochu iný pohľad. V rámci jedného predmetu sme mali navštíviť detský domov a pokecať s deťmi ..ako sa im žije a tak (alebo čo bolo vlastne cieľom 😆 ). V detských domovoch žijú prevažne Rómovia, to nie je tak veľké prekvapenie. Prekvapená som ale bola z tých malých detí, s ktorými sme sa tam učili, kecali, objímali …boli skvelé. Vyrastali totiž v inom prostredí, v iných podmienkach, mali iné vzory, učili sa inému správaniu. Vtedy som pochopila, ako veľmi záleží na tom, kto vás vychováva. A kde.

Na v úvode spomínanom podujatí som po dlhšom čase zažila opäť podobný pocit. Svoj príbeh porozprávalo pár Rómov, ktorým sa podarilo urobiť si školu a zamestnať sa. Teraz pomáhajú iným Rómom, aby aj oni dostali šancu žiť to ,čo nám príde samozrejmé – vyštudovať, nájsť si prácu a žiť relatívne pohodlný život integrovaný do spoločnosti.
Ešte o niečo viac sa mi však páčila časť, v ktorej svoje príbehy porozprávali prisťahovalci. Väčšinu z nich z ich domoviny vyhnala vojna! Náhodou alebo cielene sa rozhodli pre život v Košiciach. Sú to presne takí ľudia ako je hockto z nás – vzdelávajú sa, pracujú, či dokonca podnikajú, majú rodiny priateľov. Akurát, že nemali to šťastie, aby mohli ostať o svojej krajine. Košice považujú za dobré mesto pre svoj život, i keď niektorým (predovšetkým tým tmavšej pleti) občas niekto venuje podozrievavý pohľad alebo sa k nim správa odmerane. Je ale fajn, že si z toho dokážu urobiť srandu, jeden z prítomných totiž všetkých pobavil svojím príbehom, ako si zo začiatku myslel, že každý SBSkár je „teplý“ pretože za ním v obchode stále chodili. Až potom zistil, že to kvôli podozreniam, že kradne.   :mrgreen:
Ak by sme o týchto príbehoch vedeli, ľahšie by sme sa vedeli vžiť do ich kože. Veď predstavte si, že by vás vyhnali zo svojho domova, do úplne iného štátu, úplne inej kultúry, medzi ešte úplne inak vyzerajúcich ľudí! A žite si… Fakt ďakujem za také podujatie. Otvárajú mi oči.. a myseľ.
Tu si môžete pozrieť krátku reportáž o tom, ako to tam vyzeralo: Kilkaj. 

Len tak na okraj, toto podujatie bolo zorganizované v rámci projektu RARE, ktorého súčasťou sú aj moji kolegovia. Jeho cieľom je zistiť ako najefektívnejšie Rómov začleniť na trh práce, a to aj podľa príkladov úspešných Rómov z iných európskych krajín, kde sa to darí (a že vedci nerobia užitočné veci!).

 

Na záver

„Nevedomosť pôsobí ako významný faktor, ktorý podnecuje strach.“

Preto prvým krokom k tomu, aby sme so stereotypmi a predsudkami narábali opatrnejšie a nenechali sa nimi bezhlavo ovplyvňovať, je uvedomiť si, že nejaké máme. Následne zhodnotiť, či oprávnene. A nakoniec sa pokúšať ich zmeniť, ak nie úplne odstrániť. Neznamená to, že hneď zajtra by ste mali navštíviť Luník, či tábor s migrantmi. Začať môžete v bežnom dennodennom kontakte, kedy si uvedomíte, že nie je úplne na mieste vytvárať závery o inom človeku bez toho, aby ste o ňom niečo vedeli. Len na základe toho, že nejako vyzerá alebo patrí do nejakej „inej skupiny“. Každý má totiž nejaký príbeh 😉

 

 

 

Zdroje:

Európska sociálna sonda (2016, 2017)

Renáta Weinerová. Rómovia a stereotypy.

http://vedanadosah.cvtisr.sk/predsudky-vnas

Zuzana Kožárová
Volám sa Zus a v súčasnosti som doktorandkou Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Mojou najväčšou vášňou je psychológia. Tesne po písaní. Ešte počas výšky som sa rozhodla pretlak zaujímavých informácií vyriešiť založením blogu, ktorým sa snažím popularizovať psychológiu a jednoduchým jazykom približovať užitočné poznatky z psychológie.
Viac o mne zistíte na LinkedIn-e.
Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto:

Comments are closed.