Čo všetko o Vás prezradí chôdza?

Zamýšľali ste sa niekedy nad chôdzou? Áno, chôdzou. Nad pohybom, vďaka ktorému sa premiestňujeme z bodu A do bodu B. Napríklad nad tým, koľko typov chôdzí (ako sa skloňuje slovo chôdza?) existuje? Že niektorí rodičia a deti chodia podobne? Že veľa ľudí ma svoju typickú chôdzu? A že tá typická chôdza o nás môže niečo prezrádzať? Napr. aj to, či žena dokáže dosiahnuť vaginálny orgazmus.

Ešte za čias vysokoškolských nám na predmete ľudská sexualita prednášajúca spomenula naozaj kuriózny výskum. Jeho autor Brody skúmal, či sa podľa toho ako žena chodí, dá rozpoznať, či dokáže dosiahnuť vaginálny orgazmus. Samozrejme nasledovalo hromadné : „čožéééééé“ a „hahahah“, ale výsledky hovorili jasne. Dá. A nie je to nijak komplikované. Všetko to súvisí panvou a jej pohybom. Ak je panva zablokovaná, chôdza ženy je mierne atypická. Menej krúti bokmi a panva sa akoby posúva dopredu. Naopak, ak je žena uvoľnená, krúti bokmi do strán, jej chôdza je veľmi ženská. (To je tá, ktorú by páni nazvali atraktívnou až seksi)A teraz hádajte: žena s ktorým typom chôdze je v dosahovaní orgazmu úspešnejšia? Dokonca sa zistilo, že ženy počas ovulácie chodia pomalšie a ženskejšie. To aby pôsobili atraktívnejšie a pritiahli pozornosť mužov (príroda si to ošéfovala).  

 

Súvisiaci obrázok

Toľko k tomu. Z chôdze ale môžete usudzovať o kadečom inom. O niektorých osobnostných črtách, aktuálnej nálade, prežívaní… ale poďme pekne poporiadku.

To ako chodíme je ovplyvnené viacerými faktormi. Niekde v úvode som načrtla, že chôdza detí sa niekedy nápadne ponáša na chôdzu rodičov. Do veľkej miery ide o učenie imitáciou, teda napodobňovaním nejakého modelu v skorom detstve. Rolu zohráva i samotná osobnosť človeka (ale o tom nižšie). Taktiež ju určuje i psychický a fyzický stav jedinca. Čiže nálada a aktuálne prežívané emócie, vek, zdravotný stav, príp. hendikepy. Ak sa to všetko spojí dokopy, vznikne nám niečo ako typická chôdza človeka, ktorou je svojím okolím často rozpoznateľný.

 

Chôdza a naše aktuálne prežívanie

To ako sa cítime, sa v našej chôdzi prejavuje držaním tela,  rýchlosťou našich krokov, či množstvom pohybov, ktoré s končatinami robíme.

Šťastní ľudia majú často veľmi „ľahkú“, až mierne hopsajúcu chôdzu, ručičky im nekontrolovateľne lietajú popri tele a na tvári im kraľuje spokojný výraz.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt lucky walk gif

So smutnými je to práve naopak. Na pohyby sú všeobecne skromní, príznačné je pre nich pomalé tempo, krátke kroky, ťažkopádnosť, spustené ramená a hlava. Dotvorí to trpiteľský výraz (alias Enriké Iglesias).

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt sad walk gif

Rezkú až agresívnu chôdzu je možné pozorovať u nahnevaných ľudí. Pohybujú sa rýchlo, dlhými krokmi vpred, ruky sú v pohybe, sem tam vrazia do ostatných (pod vplyvom nepozornosti alebo schválne.. vybíjanie si zlosti) a tvár hovorí jasným jazykom – nepokúšaj šťastie!

Súvisiaci obrázok

Hrdí (až namyslení) ľudia dávajú svoju pýchu najavo vystretým chrbtom, mierne vypnutým hrudníkom a vztýčenou hlavou (horenosi). Zvyčajne zaberajú viac priestoru ako obvykle vplyvom nevedomého „naparovania sa“.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt proud walk gif

Nervozitu hádam opisovať nemusím. Spomeňte si na seba a svoje neisté kroky vstříc rekrúterke alebo skúšajúcemu.

To, že sa naša nálada odráža v chôdzi má svoj hlbší zmysel. Ide totiž o neverbálnu komunikáciu s našim okolím, ktorému takto dávame na známosť ako sa k nám má správať.

 

Chôdza a osobnosť

Nie, z chôdze bohužiaľ nevydedukujeme osobnostný typ človeka, môže nám však o ňom poskytnúť isté indície.

Štýl chôdze je daný aj stavbou tela, a preto sa najčastejšie rozlišuje mužský a ženský štýl chodenia. (Hádam) ešte stále platí, že žene svedčí feminínny a mužovi maskulínny štýl. Ak je to naopak, nuž, možno to bude nejako súvisieť s tým ako komfortne sa onen človek cíti vo svojej „gender“ roli  alebo tiež s jeho sexuálnou orientáciou. Špeciálny prípad predstavujú ženy športovkyne (napr. basketbalistky, futbalistky, boxerky..), či muži tanečníci (baleťáci a spol), ktorých chôdza môže byť poznačená ich profesiou.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt dominant walk gif

Čo sa týka osobnostných čŕt, dominantný typ človeka je charakteristický rýchlou chôdzou so vztýčenou hlavou. Je zvyknutý, že ľudia sa mu podriaďujú, resp. to od nich očakáva, preto sa zvyčajne neuhýba alebo vrazí do ľudí.

Stabilný spoľahlivý človek kráča až metodicky- systematicky, v jednom rytme, s pravidelnými pohybmi. Ovláda sa. Okolo vecí a ľudí prechádza s dostatočnou vzdialenosťou, neponáhľa sa. V kontakte s inými ľuďmi skloní hlavu alebo zrak.

Konformný typ kráča rýchlo, spravidla ide s davom, nechá sa viesť, pozoruje okolie, prostredie. V kontakte s nejakou prekážkou alebo človekom rýchlo uhne a vráti sa do pôvodnej dráhy.

 

Čo to usúdiť môžeme i o sebaistote človeka. Nesebavedomé typy spoznáte podľa neistej kŕčovitej chôdze. Vyhýbajú sa davom, kontaktu s druhými, uzatvárajú sa do seba, preto majú často ruky prekrížené alebo schované vo vreckách (ale tie môžu byť aj signálom uvoľnenosti a pohody, príp. gerojstva), pohľad im smeruje do zeme. Pre suverénov je nápadné sebaisté držanie tela a udržiavanie očného kontaktu s okolím. Priestor si uzurpujú „širokými ramenami“, často im takpovediac „patrí chodník“, a ľudia sa im zväčša ustupujú.

Do istej miery môžete z chôdze odpozorovať aj mieru sebakontroly človeka. Chôdza rozvážnych ovládajúcich sa ľudí pôsobí roboticky, stuhnuto. Skoro nepohybujú rukami. Zväčša systematicky a prezieravo smerujú tou najefektívnejšou cestou k vopred určenému cieľu. Ak však v dave zbadáte chaoticky kráčajúceho človeka, s tzv. rozgajdanou chôdzou na všetky strany, pravdepodobne pôjde o opak. Impulzívny typ s nižšou sebakontrolou. Veľa ale môže zohrať situácia, v akej sa človek nachádza, napr. mešká, je v novom prostredí, hrozí mu nebezpečenstvo a pod.

Ak spomíname nebezpečenstvo, vrahovia majú signifikantne vyššiu schopnosť identifikovať obeť podľa jej chôdze. Všímajú si submisívnosť, nesebaistotu a zraniteľnosť (skrčená ustráchaná chôdza, prekrížené ruky na hrudi, pohľad do zeme) potenciálnej obete. Dokonca  vedia odhadnúť, či už dotyčná niekedy bola obeťou útoku (a tým sa stáva rizikovejšou). Ženám sa preto odporúča chodiť sebaisto, byť vystretá, pozorovať okolie a ruky nechať voľne popri tele.

 

Chôdza s niekým…

Ak máte po svojom boku partnera alebo partnerku, kráčate vedľa seba? Ste popredu alebo naopak pozadu? Aj to možno niečo vypovie o „hierarchii“ vo vašom vzťahu. V patriarchistických krajinách a národoch (napr. aj u Rómov), kráča žena vždy za svojim mužom, čím sa jasne demonštruje jej nižšie postavenie. Toto rozmiestnenie však môže plniť i funkciu ochrannú. Muž sa stáva akýmsi obranným štítom ženy a chráni ju pred nebezpečenstvom. Ak sa však ocitnete v matriarchálnej spoločnosti alebo v spoločnosti dominantnej ženy, môže sa stať, že chrániť bude ona vás a počas chôdze budete pozerať na jej chrbát (alebo zadok… čo zas nie je tak zlé, že). V západných krajinách kde prevláda rovnocennosť medzi pohlaviami, kráčajú žena a muž bok po boku (pokiaľ chôdza jedného z nich nie je poznačená nejakými abnormalitami dolných údov alebo prílišnou dominanciou jedného z nich)Zosúladenie chôdze totiž často býva odrazom duševného súladu partnerov.

 

Chôdzou k redukcii stresu

Stáva sa, že po nepríjemnej novine alebo pri stresujúcej udalosti stuhneme. Podstatne častejšie však pociťované napätie znižujeme chodením (niektorí zas pitím :D). Spomeňte si na nervózne pobehovanie po miestnosti či chodbe pred skúškou, mítingom, poradou či pred prvým rande. Alebo premávanie sa po miestnosti počas telefonátu. Alebo v čakárni. Ak nás niečo rozruší, vybehneme von na vzduch „to trochu rozchodiť.“ Až terapeutické účinky majú prechádzky v prírode. Chôdza má teda okrem lokomočnej funkcie aj efekt liečivý.

Tak ak ste si po prečítaní nadpisu povedali, že z chôdze sa nedá vyčítať nič, hádam sa Váš názor zmenil. Prípadne mi dodatočne napíšte, čo ste si všimli Vy.

Chôdzi zdar. 

 

Zdroje:

Nicolas Guéguen,. Gait and menstrual cycle: Ovulating women use sexier gaits and walk slowly ahead of men. Gait & Posture.Volume 35, Issue 4, April 2012, Pages 621–624

Joann M. Montepare. The identification of emotions from gait information Journal of Nonverbal Behavior. March 1987, Volume 11, Issue 1, pp 33–42.

Book, A., Costello, K., Camilleri, J. A., The Use of Gait as a Cue to Vulnerability. Psychopathy and Victim Selection. 2013 

 

Share on :

 

 

Zuzana Kožárová
Volám sa Zus a v súčasnosti som doktorandkou Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Mojou najväčšou vášňou je psychológia. Tesne po písaní. Ešte počas výšky som sa rozhodla pretlak zaujímavých informácií vyriešiť založením blogu, ktorým sa snažím popularizovať psychológiu a jednoduchým jazykom približovať užitočné poznatky z psychológie.
Viac o mne zistíte na LinkedIn-e.
Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto:

Comments are closed.