Čo robí ľudí šťastnými?

Rok som nemohla začať lepšie, ako s knihou v ruke s názvom Lykke (rým 😆 ). Lykke znamená dánsky šťastie, preto asi tušíte čo sa na skoro 300 stranách rozoberá (nebojte sa, je to menší formát a veľa obrázkov). Podľa profilu autora bolo zjavné, že to nebude ďalší brak na štýl koučingových a sebamotivačných bájok. V tomto prípade je pod oboma knihami podpísaný Meik Wiking, (veľmi sympatický ehm) riaditeľ Inštitútu pre výskum šťastia v Dánsku (inštitút výskumu šťastia!!! predstavte si to na Slovensku 😯 )

Jedným z motívov prečo som siahla po knihe Lykke a neskôr aj Hygge od toho istého autora je, že mne sú tie severské krajiny, severskí ľudia (muži), severské jazyky, severské filmy, ale predovšetkým severský spôsob myslenia neskutočne sympatické.

Verte, že sa od nich máme čo učiť. Dánsko sa radí medzi najšťastnejšie krajiny na svete (dokonca je tuším na 1.mieste), takže sídlo Inštitútu výskumu šťastia je absolútne namieste. Čo sa mi na knihe najviac páči je veľké množstvo tipov na to, ako zvýšiť svoj pocit šťastia jednoduchými činmi. Tieto tipy sú veľmi nevtieravým a zrozumiteľným spôsobom podložené zisteniami z najrôznejších výskumov Meika, ale aj výskumov iných autorov z celého sveta. Ani náhodou sa nemusíte obávať sofistikovaného komplikovaného vedeckého jazyka, ktorý vo vás okamžite vzbudí pochybnosti o výške svojho intelektu. Táto kniha by mala byť must-read pre každého a verím, že skončí i vo vašich rukách. Trochu vás však na ňu navnadím. Mej aj?

 

Z obsahu…

„Najšťastnejšiu krajinu delia od najmenej šťastnej štyri body, z ktorých tri vieme vysvetliť pomocou šiestich faktorov: blízkosť, peniaze, zdravie, sloboda, dôvera  a dobrosrdečnosť.“

Zdroj: martinus.sk

O každom z týchto faktorov vytiahnem niečo, čo ma zaujalo najviac. Zbytok sa dočítate v knihe (a že tam toho je!)…

 

1. Peniaze

Fakt: „Krajiny ako USA zbohatli, ale zaznamenali pokles šťastia občanov.“

Prečo? Pretože ľudia trávia oveľa viac času v práci. Sú menej v spoločnosti svojich blízkych, rodiny a priateľov, ktorí sú pre pocit šťastia kľúčoví.  Naháňajú sa za peniazmi (nie vždy z vlastnej vôle), za ktoré si budú môcť kupovať veci, ktoré ani nepotrebujú. V tejto súvislosti autor spomína tzv. hédonickú adaptáciu, kedy sa človek prispôsobuje novej úrovni bohatstva. Čím vyšší plat človek má, tým drahšie a zbytočnejšie veci si kupuje. Logicky jeho náklady stále stúpajú, tým pádom stále potrebuje zarábať viac. Kde je hranica? Nie je. Na druhej strane tu zas máme tzv. demonštratívnu spotrebu. Tí, ktorí peniaze nemajú, si zas aj napriek tomu kupujú drahé značkové veci, len aby si takto zvyšovali status a priblížili sa bohatým. Ak sa však pozrieme na citát vyššie, bohatstvo nerovná sa šťastie. Práve naopak. Prečo asi najbohatší rozdávajú svoje peniaze charitám?

V tejto súvislosti ešte spomeniem starého dobrého Fromma a jeho koncept mať vs. byť. Písal o tom už dávno, že ľudia sa viac sústreďujú na to ako mať, nie ako byť. A to ich robí nešťastnými.

Tip autora je preto investovať peniaze do zážitkov, nie vecí. Vďaka nim budeme určite šťastnejší ako po nákupe ďalších nohavíc. Navyše si ich budeme oveľa dlhšie pamätať. (Aj preto už nejakú dobu svojím najbližším kupujem prevažne zážitkové darčeky).

 

2. Zdravie

Fakt: „Medzi šťastím a zdravím je recipročný vzťah. Šťastie vplýva na kvalitu zdravia človeka.“

K tejto časti len stručne. Ak poviem, že šport a zdravie idú ruka v ruke, nebude to naozaj nič prevratné. Napriek tomu si mnoho ľudí nevie nájsť cestu k pravidelnému pohybu (škoda, že ten pocit absolútnej radosti – vyplavenia endorfínov- prichádza až po športovej aktivite).

Tip znie: jednoducho viac pohybu – prechádzok, túr, bicyklovania (45% Dánov používa bicykel ako dopravný prostriedok! Plus v Kodani je 5x viac bicyklov ako áut), práca v záhradke.. čo je komu blízke. Ale treba začať!

Na začiatok môžu byť vhodnou voľbou prechádzky, obzvlášť tie v lese. V knihe je spomenutý tzv. Shinrin-yoku, v preklade lesný kúpeľ  alebo ešte inak – nasávanie atmosféry lesa. Ide o pomalé prechádzky, počas ktorých si vedome vychutnávate vôňu lesa, zvuky, farby a to prináša pocit šťastia (ešte že mám lesík za blokom).

Aby som to ešte viac previazala s psychológiou – okamžite sa mi vybavil gestalt princíp „tu a teraz“,  teda žitie v prítomnom okamihu. Možno to skôr poznáte ako mindfullness. Práve športy nás vedia v prítomnom okamihu udržať, keďže sa sústreďujeme na aktuálny výkon.

 

 

 3. Sloboda

Fakt:  „Pocit, že človek je strojcom svojho osudu a že si môže vybrať ako bude žiť, je úzko spätý s mierou šťastia.“

Táto časť sa venuje zlaďovaniu pracovného a rodinného života, keďže práci a rodine venujeme najviac času a energie. Táto doba veľmi nepraje rovnováhe medzi týmito dvomi oblasťami, čo sa podpisuje na zdraví, ale i šťastí ľudí. V Dánsku si to uvedomujú a preto príkladne podporujú tzv. work-life balance. Kým v západných krajinách ľudia z práce často neodchádzajú skôr ako 17:00 (a neskôr), Dán, ktorý by v tomto čase pracoval, je podľa slov autora považovaný za podivína. Svojim občanom prosto vytvárajú podmienky na to, aby mali dostatok času venovať sa svojím blízkym (aha, bod vyššie, USA!)  a tak umožnili vytvorenie rovnováhy medzi pracovným a rodinným, resp. osobným životom. Mimochodom, to je jedna z hlavných požiadaviek generácie Y, resp. Z.

V súvislosti s prácou ešte spomeniem dôležitosť výberu práce, ktorý je pre vlastné šťastie nesmierne dôležité. S tým súvisí jeden dôležitý tip, ktorý sa i ja ako kariérový poradca snažím študentom neustále zdôrazňovať: „Človek by sa pri výbere práce nemal sústrediť na potenciálny príjem, ale na osobné naplnenie, ktoré práca prinesie.“

V knihe sa tiež píše o spokojnosti zamestnancov vs. podnikateľov. Je zaujímavé, že v porovnaní so zamestnancami, podnikatelia hodnotia celkovú spokojnosť so životom vyššie. Napriek tomu, že to majú v živote ťažšie (čo sa príjmu, pracovného času, či istoty týka), majú jasný cieľ a zmysel života, väčšiu slobodu a sú si sami sebe pánmi. S podnikateľmi sa v rámci svojej práce a výskumu stretávam pomerne často a môžem len potvrdiť ! Tu však treba dodať, že podnikatelia v Dánsku majú o čosi lepšie podmienky ako podnikatelia na Slovensku.

 

 

4. Dôvera

Fakt: „Úspešná spoločnosť je taká, v ktorej ľudia navzájom prechovávajú vysokú miery dôvery, vrátane príbuzných, kolegov, priateľov, cudzích ľudí, ale aj inštitúcii ako napr. vláda. Spoločenská dôvera prináša pocit životnej spokojnosti.“

Dôvera je o tom ako sa k sebe ľudia správajú. Slovensko sa v dôvere k inštitúciám umiestňuje na posledných priečkach (data ESS). Nečudo, veď ten bodrel tu. O čosi lepšie, ale stále zle, je to s dôverou k iným. Pre porovnanie, kým v Dánsku iným dôveruje 89% ľudí, na Slovensku je to cca polovica – 47 % (OECD, 2011). Pritom človek, ktorý dôveruje druhým ľuďom, je šťastnejší.

V kontexte psychológie sa mi opäť vynára tzv. teória hier. V rámci nej sa rozlišuje stratégia kooperácie (nenulová) vs. stratégia kompetitívnosti (nulová). To znamená, že buď s ostatnými súťažíme (kompetitívnosť), čo znamená, že vždy jeden vyhrá a druhý stratí (1:0) alebo s nimi spolupracujeme (kooperácia) a vyhráme obaja, tzv. win-win (1:1). Spolupráca je do veľkej miery práve o dôvere.

Preto tip: nebojovať, ale spolupracovať. Vysoko súťaživí ľudia nie sú šťastní, pretože musia stále myslieť na to, ako neprehrať. Princíp spolupráce, tímovosti a empatie je nutné učiť už malých drobcov. Áno, v Dánsku to majú samozrejme ošetrené v školských osnovách. Zaujal ma i príklad hry, ktorú poznáme asi všetci a vždy ma frustrovala – Stoličky. Po každom kole sa znižuje ich počet a komu neostane, z hry vypadáva. Autor navrhuje poňať túto hru opačne. Stoličky síce odoberať, nikto však nevypadáva. Ktorým dvom stolička nezvýši, musia sa s podeliť o jednu, potom traja atď. Tak sa účastníci hry nenútene učia spolupracovať.

 

 

 5. Dobrosrdečnosť

Fakt: „Čím väčšie a hustejšie obývané mesto, tým viac sú ľudia od seba vzdialení a tým menej sa cítia zodpovední za druhých a v konečnom dôsledku sú o to menej ochotní pomôcť.“

Vo veľkých mestách si akosi každý žije pre seba. Všetko je viac anonymnejšie, neosobnejšie, rýchlejšie. Na dobré skutky akoby neostával čas. Čo však robí ľudí šťastnými je (po psychologicky) altruizmus, teda vykonanie nezištného skutku pre druhého človeka alebo spoločnosť. V tomto kontexte sa v knihe spomína dobrovoľníctvo. Práve ľudia, ktorí sa dobrovoľníctvu venujú sú vo všeobecnejší šťastnejší ako tí ostatní. Košice sú tento rok hlavné mesto dobrovoľníctva, takže tip pre vás: robiť malé dobré skutky, pomáhať. Dať niekomu kompliment, ak si varíte obed do práce, zobrať porciu aj kolegovi alebo sa len tak niekomu prihovoriť, usmiať sa.

Je výskumne potvrdené, že ľudia, ktorí vykonali jeden dobrý skutok denne, cítili po týždni menej hnevu, viac sa smiali a mali viac energie. To chceš!

 

 

6. Blízkosť 

Fakt: „Najväčšou prekážkou šťastia je pocit menejcennosti a vylúčenia.“

Toto je prvá oblasť, ktorej sa autor v knihe venuje, ja ju však dávam na koniec. Prečo? Ak ste pozorne čítali, možno ste si uvedomili, že každá jedna zo spomenutých oblastí sa istým spôsobom viaže k interakcii s druhými: sloboda – čas na rodinu, peniaze – zážitky s ostatnými, dobrosrdečnosť – pomáhanie druhým … A  čo mi po prečítaní asi najviac utkvelo je, že najšťastnejšie okamihy spravidla nezažívame sami, ale s niekým.

Osobne sa mi veľmi páčil koncept komunitného života, ktorý v Dánsku ,ako inak, funguje viac než dobre. Ľudia čoraz viac vyhľadávajú komunitné bývanie, ktoré asi najviac pripomína život na dedinách, alebo … v kmeňoch. Tento typ života je o spoločnej previazanosti, závislosti, spolupráci a pomáhaní si. Ja som to ešte ako dieťa zažila. V bytovke sme sa všetci poznali, párkrát do roka sme chodili na spoločné brigády, počas ktorých sme upratovali bránu a jej okolie, ak sme nemali doma vajce, zbehla som na druhé k susedom, kvantum času som trávila u susedky a ako deti sme spolu chodili von. Starší chlapci ma síce jednu zimu dusili v snehu, ale napriek vtedajšiemu strachu o život, sú to tie najlepšie spomienky. Teraz v bráne nepoznám nikoho. Stále to však zažívam u nás na chate, kde fakt fungujeme ako komunita. Ak treba, o pomoc nie je núdza. Požičiavame si náradie, v prípade nadbytku si darujeme vypestovanú zeleninu či ovocie, varíme si guľáše, grilujeme, pijeme „cezplotovky“. Prosto pohoda. Mne sa to veľmi páči a ak chcem v budúcnosti fungovať, určite nejak podobne.

Zdroj: martinus.sk

 

V tejto súvislosti možno ešte spomeniem knihu Hygge – autorova prvotina. „Hygge“ popisuje ako ťažko preložiteľný koncept: niečo ako „útulnosť“, „absencia nepríjemného“, „pôžitok z prítomnosti niečoho upokojujúceho“.  Podľa jeho slov je ale kľúčovou prísadou hygge prítomnosť iných ľudí, pocit domova a bezpečia. Opäť na skoro 300 stranách (nebojte sa, menší formát a ešte viac obrázkov) popisuje, ako si hygge vytvoriť vo svojom domove. Kľúčové sú sviečky, teplý nápoj, kniha, svoj kútik, blízkosť blízkych ľudí (ale iba pár), relax a pokoj. Asi najviac by to vystihovala atmosféra počas Vianoc. Na mňa bola táto kniha zbytočne rozťahaná a „hygge“ mi pripadá príliš viazané na Dánsko a ich špecifickú klímu a mentalitu ľudí. Na zimné obdobie však dobré tipy.

 

 

 

Záver

Asi najpodstatnejší výskumný záver (a aj predpokladateľný) je, že: „nevyhnutné pred dosiahnutie ľudského šťastia, sú sociálne vzťahy.“ Našťastie, 92,2% Slovákov verí, že sa v núdzi môže spoľahnúť na priateľov. Sme na 16.mieste čo stále nie je zlé. Sme aj pred Čechmi, Američanmi či Francúzmi. Po prečítaní knihy som si uvedomila, že pre mňa je aj toto jeden z dôvodov, prečo som neodišla do zahraničia. Aj napriek krivým pohľadom niektorých odídených známych a kamarátov toto rozhodnutie neľutujem. Ako sa píše v knihe: „najdôležitejším ukazovateľom toho, či sme šťastní, sú kvalitné medziľudské vzťahy.“ No a ja mám rodinu a kamarátov od detstva tu a tie putá sú pre mňa cennejšie než čokoľvek. S dobrou prácou a akurátne malo-veľkým a živým mestom mi naozaj neostáva veľa dôvodov prečo odísť a riskovať zníženie úrovne šťastia.

 

 

Zdroj: Meik Wiking. Lykke. LUKA: 2018.

Zuzana Kožárová
Volám sa Zus a v súčasnosti som doktorandkou Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Mojou najväčšou vášňou je psychológia. Tesne po písaní. Ešte počas výšky som sa rozhodla pretlak zaujímavých informácií vyriešiť založením blogu, ktorým sa snažím popularizovať psychológiu a jednoduchým jazykom približovať užitočné poznatky z psychológie.
Viac o mne zistíte na LinkedIn-e.
Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto:

Comments are closed.