PSYCHOBLÓGIA

Dumka volebná

Ako som tak čítala svoj článok o voľbách z roku 2017, v porovnaní s týmito voľbami som riešila v podstate prkotiny… billboardy, kto sa ako tvári, kto má aké heslá a pod. Táto volebná kampaň je však úplne iná. Táto volebná kampaň je o zmene. Je o nás a o nich. Je o nerovnom súboji pravdy a lží. A mám pocit, že je skôr o emóciách ako ráciu. Vysvetlím prečo.


staré vs nové

Ľudia nemajú radi zmeny a väčšinou sa k nim odhodlajú až v krajnej situácii (napr. fajčiar prestane fajčiť, až keď zistí, že má rakovinu, študent sa začne učiť až keď mu horí pod zadkom, obézny človek prestane jesť až keď sa mu začne triasť sadlo pri chôdzi a nevládze srdce). A ako minulosť ukázala, do ulíc vyjdeme, až keď zabijú dvoch mladých ľudí (kauzy sami o sebe nami zdá sa veľmi nepohnú). Takáto vyhrotená situácia ale vyvolala emóciu, ktorá sa nedala veľmi ignorovať. Z psychologického hľadiska, aby sa človek odhodlal niečo podniknúť, nespokojnosť alebo frustrácia musí takpovediac prekročiť istú znesiteľnú mieru (ako sa hovorí musí pretiecť pomyselný pohár). Typický príklad sú revolúcie alebo protesty .. Tak sme sa aj my po rokoch vlády jednej strany dostali do bodu zlomu, kedy je väčšina ľudí naklonená k zmene (niekoľko percent však ešte stále nepochopilo alebo nechce chápať, že je naozaj nutná). Otázkou ostáva, či si ľudia vyberú umiernenejšiu alebo extrémnu zmenu. Časť ľudí je už teraz natoľko znechutená, že preferuje antisystém, pretože nič iné pre nich prijateľné nie je. Extrémy ale nikdy nepriniesli nič dobré.

Emócie – extrémna zmena (antisystém)

Rácio – umiernená zmena

fakty vs konšpirácie a hoaxy

Je smutné, že pri „hľadaní tej správnej zmeny“ musíme miesto obsahu a kvality argumentov kandidátov / strán riešiť, či je to, čo tvrdia vôbec pravda. Fakty sú vytláčané emočnými vyfabulovanými teóriami, ktoré sa šíria ako mor (viď Istanbulský dohovor, migranti, Rómovia, najnovšie koronavírus). Kampaň do veľkej miery prebieha na sociálnych sieťach a bohužiaľ je charakteristická zavádzaním, šírením (dez)informácii a nenávisti. Klamalo a zavádzalo sa stále, no vďaka internetu sa bludy a hoaxy šíria závratnou rýchlosťou a vo virtuálnom priestore často nemajú byť kým a čím vyvrátané. A ak ľudia nemajú čas, vôľu či intelektuálnu kapacitu si všetko overovať (čo nemajú), začnú im veriť.  K vysoko odborným témam sa bez štipky reflexie vyjadrujú ľudia, ktorí nemajú ani len dostatočné vedomosti a už vôbec nie kognitívne schopnosti. Myslím, že sme zašli tak ďaleko, že kandidáti už nie sú hodnotení podľa ich odbornosti, skúseností a kvality ich návrhov, ale na základe toho, či viac kričia , útočia a ako veľmi využívajú manipulatívny (triviálny) marketing.

Emócie – konšpirácie, hoaxy, dezinformácie

Rácio – volebné programy strán, odbornosť kandidátov

Ak chcete byť o trochu viac racionálny/a, určite odporúčam pozrieť si niekoľko webov, ktoré vám umožnia urobiť informované(jšie) rozhodnutie.

my vs. oni

V tejto volebnej kampani asi najviac rezonuje vymedzovanie sa na tábory my a oni  (v psychológii tzv. in a out group). Takto vznikajú skupiny – napr. liberáli vs konzervatívci (osobne si myslím, že väčšina ani len netuší čo to je liberalizmus a čo konzervativizmus), ďalej napr. na LGBT ľudia a „tí normálni“ (blog na túto tému tu) alebo Kotlebovoliči a tí ostatní (pri zmysloch). Celý princíp delenia na my a oni spočíva v tom, že sa cítime byť členom jednej alebo druhej skupiny a logicky sa prikláňame k názorom tej skupiny, do ktorej patríme. Až automaticky nesúhlasíme s názormi ľudí z opačného tábora (tzv. opačná konformita), čo môže viesť k hádkam, konfliktom, k verbálnym a dokonca už aj k fyzickým útokom (viď protest proti ĽSNS). Takto nejako vzniká averzia, ktorá sa len ťažko odstraňuje. Lebo oni sú tí zlí, oni nemajú pravdu, oni nerozumejú. Ale nie sme vlastne všetci ľudia proste MY?

Emócie – my vs. oni (hádky)

Rácio – my ľudia bez oni (dialóg)

realita vs. nálepkovanie

Feťák, daňový podvodník, šašo, fašista, mafián. Miesto reálnych mien ľudí často zaznievajú len takéto výrazy (nálepky). Toto triviálne zjednodušenie funguje perfektne. Jedno slovo sa predsa pamätá ľahšie ako celý „príbeh“ človeka. K danému slovu sa potom automaticky viažu isté asociácie, ktoré nahrádzajú reálny profil (osobnostný, kompetenčný, hodnotový atď) človeka. Ak slovo vystihuje profil, okej. Problém však nastáva vtedy, ak dané pomenovanie s profilom nesedí. A to v istých prípadoch proste nesedí. Neobmedzujme sa preto len na nálepkovanie. Vďaka študentskému projektu sa môžete o kandidátoch a ich odbornosti dozvedieť viac a to celkom milou formou napr. tu: https://www.spoznajkandidata.sk/ alebo tu https://volimeludi.sk/ alebo na weboch konkrétnych politických strán.

Emócie – nálepkovanie kandidáta

Rácio – prehľad o vzdelaní, kompetenciách, skúsenostiach a úspechoch kandidáta

Na záver

Myslím, že k účasti na týchto voľbách a k zmene mnohých z nás podnecuje silná emócia znechutenia, frustrácie a nespokojnosti. Skúsme ale popremýšľať nad tým, ako sa rozhodujeme a akú zmenu volíme. Či nás v tomto procese až príliš neovládajú naše emócie, ktoré zabraňujú vidieť veci racionálne v pravom svetle. Netvrdím, že rozhodovať sa (aj) na základe pocitu alebo sympatií je vyslovene zlé (vyslovene zlé je nevoliť).. nie však ak ide o zachovanie demokracie a budúcnosť tejto krajiny.

P.S – ešte k rozhodovaniu … veľmi ma oslovila jedna myšlienka (už neviem kde som ju čítala, preto nemôžem uviesť zdroj), ale parafrázujem: nebudem sa rozhodovať na základe toho, čo mi daný človek sľubuje, ale čo ten človek už urobil a dokázal (pretože minulé správanie najlepšie predikuje to budúce)

Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto: