Fídbek (a ako Vám môže pomôcť..aj mne).

Dnes si čo-to popíšeme o ..o čom? Feedbacku, áno, nadpis prezradil všetko. Konkrétne o tom, čo to je (ale nie zas tak veľa, pretože to asi viete), aké jeho druhy poznáme, aký má význam v živote priemerného uvedomelého jedinca obývajúceho Zem a prečo sa feedback z času na čas oplatí vyslovene vyžiadať. 

Na začiatok si však slovo feedback preložme do slovenčiny (lebo prečo by sme mali mať všetko poangličtené, že).  Z jedného slova nám rázom vzniknú slová dve, a to: spätná väzba

Čo to je?

Ak na to pôjdeme cez poučku bude to vyzerať nejako takto: Spätná väzba je informácia o kvalite  a kvantite výkonu (už to preskakujete však? :D), ktorá umožňuje zmeniť ich správanie tak, aby dosiahli optimálny výkon a umožňuje priblížiť sa k vytýčenému cieľu.

Ak to pojmeme vlastnými slovami, tak spätná väzba predstavuje efektívny nástroj na zlepšovanie sa. V ktoromkoľvek ohľade. Osobnostnom. Výkonovom. Vzťahovom. Aaa tak dááále. Len musíme pripustiť, že nám dokáže pomôcť. LEN. A tiež s ňou musíme vedieť pracovať, najmä s jej prijímaním (i so svojimi emóciami, počas toho ako ju prijímame).
So spätnou väzbou sa už každý vás v živote stretol, ak nie, je to bohapustá lož. Začalo to narodením: „Gratulujem mamička, máte syna/dcéru. Je nádherný/á.“ (v mojom prípade na slová nedošlo, v tvárach personálu bol prítomný len šokovaný výraz, nasledovaný výsmechom. Mala som ľahkú nadváhu, v dôsledku čoho som nevedela otvoriť oči a hýrila som všetkými farbami). Pokračuje to pochvalami rodičov za malé úspechy („Úžasné! Ty dokážeš sedieť, ty dokážeš liezť štvornožky, ty dokážeš stáť,  dokonca chodiť, tí lepší i chodiť na nočník, ťap ťap.“), príp. pokarhaniami („Fuj, to si mala urobiť do nočníka!“).V škôlke vás pochvália, ak zaspíte na povel (alebo zdrbú ak nie), v škole ju dostávate prostredníctvom známok  a POznámok dennodenne. V práci zvyčajne prichádza po prúseroch, príp. v podobe pravidelných auditov (ohodnotenia vášho výkonu). V bežnom živote napríklad na fejsbuku (lajčík tu lajčík tam a kde je dislajk?). Takže kto nezažil čaro spätnej väzby? Áno, myslela som si.

Nie je žiadnou dychberúcou novinkou, že spätná väzba môže mať pozitívny alebo negatívny charakter. Skôr sa jedná o to, ktorá z týchto dvoch je prínosnejšia. Popravde, na tom sa psychológovia nezhodli. Zhodli sa však na tom, že obe majú svoje výhody a nevýhody (ako to už v živote býva).

Pozitívna spätná väzba (známa ako pochvala) v nás -podľa múdrych výskumov- upevňuje želané správanie. To znamená, ak sa snažíme schudnúť (od pondelka, od nového mesiaca, od nového roku)a vidíme, že ručička na váhe ukazuje menej (pozitívna SV) v danom správaní t.j. diétovaní, cvičení a zdravom životnom štýle budeme veľmi pravdepodobne pokračovať. Dobrá odozva v nás totiž zintenzívňuje záväzok voči cieľu a poháňa nás na ceste k jeho dosiahnutiu. (Cieľ je v tomto prípade vyzerať hot, fit and šik).

Pozitívna SV môže mať však i nežiaduce účinky. Predstavte si, že žiak v škole dostáva zväčša dobré známky. Jednotky, dvoječky. Je prirodzené, že nebude vynakladať na učenie väčšie úsilie ako doteraz. Bude ho udržiavať na jednej hladine. Zatiaľ čo žiačik s trojkami, štvorkami je prinútený v dôsledku nie práve ideálneho hodnotenia zvýšiť svoj výkon a venovať učeniu viac času a snaženia.

A presne to má byť účelom negatívnej spätnej väzby (známej ako kritika). Má v nás podnecovať väčšiu snahu. Ak sa objavia signály zlyhania, neúspechu, je to pre nás znamenie, že by sme mali začať robiť niečo inak. V ideálnom prípade – lepšie. Alebo to potom nerobiť vôbec (záleží o čo ide). Pracovať s kritikou je však nepomerne náročnejšie, ako počúvať chvály. Kto to nevie, ľahko si ju zamení s osobnou urážkou a zavrhne ju ešte skôr ako je vyslovená. Ešte ťažšie je však pracovať s vyžiadanou kritikou. To nás dostáva do úplne iného levelu.

feedbek1

Vo väčšine prípadov dostávame väzbu spontánnu, čiže nevyžiadanú. Prichádza ako okamžitá reakcia na naše správanie. Paradoxom je, že spontánne prichádza skôr tá negatívna. (Ach ten život ! Či je len krutý).

Existuje však i jej opak a tou je spätná väzba vyžiadaná. Ide o druh spätnej väzby, ktorý si doslova vypýtate. Logicky. A ak si už nejakú vypýtame, tak zväčša pozitívnu (nebudeme si predsa vedome zmenšovať ego). Zaujímavé je však pracovať s tou, ktorá sa počúva ťažšie – s negatívnou.

Kritika ak je podaná  správne a správnym človekom- (je nutné podotknúť, že nie každý dokáže ponúknuť konštruktívnu spätnú väzbu) môže byť veľmi nápomocná v prípadoch, kedy smerujeme k zdokonaleniu nejakej schopnosti, zručnosti ale i seba samého (odborne pomenúvanie – osobnostný rozvoj). To potvrdzuje i mne veľmi sympatický výrok (ktorého autorom jéé ..neviem kto):

                                               „Ak mi chcete pomôcť, kritizujte ma.“

V čom môže byť kritika nápomocná?

 

  • Je výzvou vypočuť si kritiku, spracovať ju, vziať si ju k srdcu a v poslednej fáze ju i využiť vo svoj prospech. Na to, aby sme sa ovládli a nereagovali útočne treba trochu cviku, avšak po čase zistíte, že to prináša želané ovocie a vy sa zlepšujete.

 

  • Ak sa učíte niečo nové a pozitívna spätná väzba napriek veľkému úsiliu nie a nie prísť, možno by ste sa mali preorientovať sa na činnosti a oblasti, v ktorých ste viac doma. Také, v ktorých vynikáte a kde uplatníte svoj talent, nadanie. Pretože každý je v niečom dobrý!

 

  • Spätná väzba zviditeľňuje slepé miesta. To môžu byť tie, o ktorých vedia druhí a vy o nich ani len netušíte. V knihe Bakalářa Kurz sebepoznání som natrafila na vskutku zaujímavý odsek:

„Ústrednou myšlienkou Kunderovej Nesmrtelnosti je, že žijeme v predovšetkým vo vedomí druhých. Zásadné a rozhodujúce je čo si o nás druhí myslia. Máme snahu, aby naše obrazy boli dôstojné, aby nemali trhliny. Pokiaľ sa nám to u niekoho nedarí, nebýva nám taký človek príjemný.“

Je na mieste raz za čas presondovať, ako na druhých pôsobíte. Možno budete prekvapení, že obraz aký si o vás vytvorili ostatní, nie je v súlade s tým, ako sa chcete prezentovať, resp. ako chcete aby vás ostatní vnímali.

Napr. chcete pôsobiť sebaisto, vzdelane, distingvovane, pričom v druhých budíte dojem arogantného premúdretého nafúkanca. (Hop).

Keďže nechcem pôsobiť ako niekto „kto vodu káže a víno pije“, máte unikátnu možnosť napísať fídbek jednak na Psychoblógiu, a jednak na moju osobu (tí ktorí ma osobne nepoznáte, buď tak nerobte alebo sa ku mne vyjadrite ako k autorke tohto blogu..nechám to na Vás). Anonymita je zaručená (aby ste sa nemuseli báť, že sa vám za kruté slová pomstím, verbálne či neverbálne). Smelo do toho, klikajte TU . Ja si to o niečo menej smelo prečítam :D.

picture-7

Zuzana Kožárová
Volám sa Zus a v súčasnosti som doktorandkou Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Mojou najväčšou vášňou je psychológia. Tesne po písaní. Ešte počas výšky som sa rozhodla pretlak zaujímavých informácií vyriešiť založením blogu, ktorým sa snažím popularizovať psychológiu a jednoduchým jazykom približovať užitočné poznatky z psychológie.
Viac o mne zistíte na LinkedIn-e.
Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto:

Or

Your email will not be published. Name and Email fields are required