PSYCHOBLÓGIA

Hiking ako terapia

Nedávno som sa vrátila z trojdňového výletu v Poloninách, v rámci ktorého som za tri dni prešla okolo 55 km. Jedla som len to, čo som našla v batohu, spala som v stane, umývala sa v prameni, o wécku či latríne ani nesnívala a pivo som mala až po návrate do civilizácie. A viete čo? Bolo to skvelé! Vrátila som sa síce fyzicky vybitá, ale psychicky nabitá. Pýtam sa, prečo sa neordinuje terapia prírodou? Na Poloniny by sa mal písať recept…

Ako obvykle som chcela moje subjektívne dojmy vyvážiť objektívnymi zisteniami, ale obávala som sa, že tejto téme sa výskumne asi nebude venovať veľa ľudí. Čuduj sa svete, internet mi vypľul ozaj zaujímavé veci. Ale poďme od začiatku.

Návrat k prírode

Vnímam jeden smutný moment v dejinách ľudstva (okrem iných). V počiatkoch industriálnej revolúcie, kedy sa ľudia začali masívne presúvať za prácou do miest, sa začalo i naše oddeľovanie od prírody. Čím viac ľudí do miest prichádzalo, tým viac sa zväčšovali (logicky). A pribúdali. Úmerne tomu však ubúdal i kontakt ľudí s prírodou. Aktuálne je veľká časť spoločnosti (najmä tá v obrovských metropolách a aglomeráciách) uväznená v betónových džungliach a prírodu si do života vnáša prostredníctvom technológii – počúvaním nahrávok zvukov prírody, nastavením pozadia s rôznymi krajinkami, či zelenými stenami a projekciami uprostred sklobetónových budov.

Hovoriť sa tu už vraj dá o tzv. nature deficit disorder“ , čím sa označuje fenomén, kedy ľudia, a obzvlášť deti, trávia v prírode čoraz menej času (treba však podotknúť, že zatiaľ nie je nikde evidovaná ako ofišl porucha). Štatistiky hovoria, že v modernej spoločnosti sa deti vonku hrajú či športujú priemerne 15-25 minút a toto číslo sa stále znižuje. Pýtate sa čo robia? No podľa prieskumu 8-18 ročné deti trávia priemerne 7 a pol hodiny z dňa používaním rôznych technológii (TV, mobil, počítač..) O nič lepšie na tom nie sú ani dospelí. Podľa výsledkov prieskumu z r.2018 trávi  v podstate drvivá väčšina Slovákov 15-24 hodín z dňa v interiéri. Celosvetovo osem ľudí z desiatich trávi takmer 22 hodín denne vnútri v uzavretej budove. Nie nadarmo tejto generácii prischol názov „indoor generation“.

Okrem toho, že v dôsledku tohto životného štýlu ľudia lenivejú, tučnejú (a sú bielši, lebo slnko vidia len po ceste do a z práce), riskujú aj vznik psychických porúch. Totiž, v meste je človek permanentne konfrontovaný s rôznym druhom podnetov. Náš mozog neustále niečo vníma, reaguje a spracúva – ruch na ulici (sirény, autá, deti, stavby..), doma (rodina, susedia), technológie (pípanie, upozornenia, zvuk, svetlo). A ak je náhodou ticho, tak si človek niečo zapne, aby ticho nebolo. To všetko nám vedome alebo aj nevedome spôsobuje stres. Mestské prostredie je v ostrom kontraste s tým, čo zažívame v prírode. Upokojujúce zvuky, zelená farba, čerstvý vzduch a pokoj (pokiaľ tam teda nie je tristo ďalších ľudí). Niet divu, že nejeden človek sa práve kvôli tomu vyberá mimo mesto. A nielen na pár hodín, aj na pár dní či mesiacov (teraz taký trend cestovať po Amerike či Ázii).

Hiking

Jedným z aktívnych spôsobov užívania si matičky zeme a návratu do jej lona je hiking (tým nemyslím výlet do Tatier zahŕňajúci ranú kávu, koláčik, vyvezenie sa lanovkou do cieľa, obehnutie plesa v značkovom outfite a následný obed na chate. Myslím tým pravú túru po vlastných nohách s batohom na chrbte mimo civilizácie). Holdujú mu milióny ľudí po svete a majú na to hneď niekoľko dôvodov.

To, čo som vnímala ja je – vypnutie sa. Riešenie len aktuálnych problémov ako strmý kopec, búrka, smäd a pod. Totálne ukotvenie v prítomnosti.  Na trojdňovej túre o dĺžke viac ako 55 km, totiž človek rieši úplne iné veci:

  • Miesto sociálnych sietí sledujete trasu a radary
  • Miesto dostupnosti wifi riešite dostupnosť miesta na základné potreby
  • Miesto toho, aký seriál si pred spaním pozriete, riešite kde a či sa vôbec vyspíte
  • Miesto fňukania nad počasím, že je teplo alebo prší alebo je zima, riešite či stihnete na hrebeni vôbec utiecť pred búrkou 
  • Miesto toho, na akú kuchyňu máte dnes chuť, riešite čo ešte máte v batohu a kedy to zjete, aby ste mali energiu a zároveň sa odľahčili 
  • Miesto toho, kam dnes na pivo, riešite kde je prameň, aby ste vôbec mali čo piť
  • Miesto kúl outfitu riešite, čo si dať na seba a nesmrdí, nie je mokré, hrubé alebo tenké
  • Miesto odpočítavania konca pracovnej doby, odpočítavate zvyšné km a hodiny/minúty do cieľa

…a tak by som vedela menovať ďalej.

Ponúkam aj prehľad psychologickej literatúry na tejto tému

  1. Relaxácia, zníženie stresu

Viacnásobne (vyše 100 štúdii) bolo potvrdené zníženie stresu vďaka pobytu v prírode, a to či už ide o lesík pri bytovke alebo divokú prírodu (zas ale musím povedať, že level stresu prudko vyskočí, ak máte za chrbtom búrku :D). Každopádne ale kontakt s prírodou zvyšuje naše psychické zdravie. Dokonca podľa výsledkov istej štúdie urýchľuje proces zotavovania sa pacientov (asi preto stavajú mnohé liečebne mimo miest.. uprostred prírody.. obklopené lesom.. hm).

Web Series Sleeping GIF by TELUS STORYHIVE - Find & Share on GIPHY
zdroj: giphy.com

2. zlepšenie fyzickej kondície

…bez zbytočného vysvetľovania (na tretí deň som už kopce vybehovala jedna radosť !).

Hike GIFs - Get the best GIF on GIPHY
zdroj: giphy.com

3.Hardiness, locus of control, flow, challenge + default mode

Všetky tieto štyri psychologické fenomény sa pri hikingu prepájajú. Hardiness je niečo ako nezdolnosť a locus of control zas schopnosť mať veci pod kontrolou. Challenge sú výzvy a posúvanie svojich hraníc a flow zas úplné ponorenie do nejakej činnosti, na ktorú sme absolútne sústredený, čo vedie k následnému uspokojeniu. Totiž, pri náročnejších viacdňových (alebo viacmesačných!) túrach mimo civilizácie vás čakajú rôzne nástrahy, musíte sa viac spoliehať na seba a svoje schopnosti a nepodľahnúť frustrácii.

Od prvého kroku je to konštantný boj so svojou psychikou a telom. Hlava vám hovorí: „to už nedáš, to už nedáš!“ lebo niečo na tele vás ukrutne bolí (a väčšinou stále niečo iné) – ramená od ruksaku, chodidlá od dlhej chôdze, pľúcko od zadýchania… (ale keď bolí jedno, neboli druhé 😀 je to taká hra s pozornosťou.. ak vás príliš bolia chodidlá, rýchlo zabudnete na ramená, a naopak). Pred cieľom ale zázrakom dokážete zabudnúť na všetko a už sa len ponáhľate sadnúť si. To je ten flow, keď ste ponorený len do chôdze (a vlastnej bolesti :D). Dovolím si povedať, že práve tak človek pochopí silu psychiky, kam nás (ne)pustí a čo s nami dokáže (ten pocit, keď to už nedávate, ale prejdete ešte hodinu ďalej). A keď sa vám rozhorí večer oheň! To je pocit 😀 A sebavedomie !

Tom Hanks In Cast Away - Making A Fire Scene GIF | Gfycat
zdroj: giphy.com
  • 4. socializácia, bonding

Hiking je veľmi dobrá príležitosť k utuženiu vzťahov (ale vlastne aj k ich oslabeniu.. závisí od toho, s kým idete :D). Ak sa rozhodnete podniknúť obdobný trip s polovičkou, je to dobrý test vzájomného fungovania. Vo vypätých alebo extrémnych situáciách sa preukáže ako dokážete kooperovať (spolupracovať), podporiť sa, pomôcť si …vlastne sa spoznáte aj navzájom, ako na seba reagujete v strese, pod tlakom, vplyvom vyčerpania a podobne (ak prežijete bez väčšej hádky, asi máte dobre našliapnuté :D).

Hike The Commute GIF by AwesomenessTV - Find & Share on GIPHY
giphy.com

Pokiaľ idete s partiou, tak si okúsite fungovanie vo väčšom tíme. Veľmi rýchlo sa ukáže, kto je aký zručný, aktívny, nápomocný, alebo naopak neschopný, lenivý a sebecký (možno by sa miesto chľastackých teambuildingov mohli robiť práve takéto akcie v prírode).

Dokonca, i v prípade, že idete na túru ako samostatná jednotka, môžete sa vrátiť s pár novými známymi. Ľudia sú v prírode akísi milší. Na Slovensku napríklad ešte stále funguje zdravenie a úsmevy (i keď pri väčších počtoch je to už niekedy ozaj otravné.. ahoj, čau, ahoj, češč, helou, ahoj, dzeň dóbry, čau, dovi).

V jednom americkom experimente vedci skúmali cca 50 mužov a žien, ktorí sa rozhodli pre polročný hike mimo civilizácie. Zaujímalo ich, aké zmeny nastanú v ich prežívaní po 6tich mesiacoch v prírode. Všetci si svoje pocity a zážitky zaznamenávali do denníka, ktoré boli potom kvalitatívne analyzované. Vedci dospeli k trom najzásadnejším témam: jednak, že to predčilo ich očakávania, potom že sa zmenil ich pohľad na ľudstvo a veľmi podstatné! nadviazali kamarátstva s ostatnými hikermi. Respondenti popisovali hlboké putá, ktoré sa vytvorili počas spoločného putovania. Posilnila ich jedinečná skúsenosť, ktorú v ten moment zdieľali len oni. A tiež vzájomná podpora, tolerancia a rovnosť bez ohľadu na vek, pohlavie, etnicitu či znevýhodnenie. Takže asi platí, že v prírode sú si ľudia bližší (bohužiaľ my sme sa veľmi nezblížili s trojicou pánov, s ktorými sme museli zdieľať prístrešok počas noci..ich neustále dristanie nám trochu narúšalo užívanie si vychýrenej poloninskej prírody a kľudu..kiežby sa niektorí ľudia dali vypnúť).  

Quiet Place GIFs | Tenor
zdroj: giphy.com

5. Pozitíva pre detský vývin

Ako som písala vyššie, moderné deti majú (zovšeobecnene!) čoraz menší kontakt s prírodou, a naopak čoraz väčší s technológiami. Príroda nie je ich prirodzenými „habitatom“ a teda k nej nemajú až taký vzťah a často ani nevedia ako sa v nej správať, či v nej „prežiť“.

Psycholog Kellert sa domnieva, že kognitívny, afektívny a morálny vývin detí je ovplyvnený tým, či majú decká priamy kontakt s prírodou (priamy nezahŕňa zoo, parky, či Animal farm v PC). Čo to znamená? Že deti sa pravidelným pobytom v prírode stávajú samostatnejšími, sebavedomejšími a majú lepšiu schopnosť riešenia problémov. Viacero experimentov, v ktorých zobrali adolescentov na dlhší výlet do prírody (napr. 17 dní) preukázalo aj zmenu v postoji k prírode. Ide o formu veľmi efektívnej envirovýchovy, keďže takto získali väčší rešpekt k prírode a jej ochrane. Je tiež zaujímavým zistením, že ak mali dospelí pomenovať nejakú významnú spomienku z detstva, 96,5% menovalo nejaký outdoorový zážitok. To znamená, že budovať kontakt a vzťah k prírode je dôležité už od útleho detstva.  

Epic Dad Save GIF by meskal | Gfycat
zdroj: giphy.com

6. transpersonálne zážitky/skúsenosti

To sú také tie iracionálne pocity jednoty so všetkým, zmyslu bytia a prepojenosti s prírodou, ktoré spomínali ľudia v spojitosti s ich pobytom v prírode. Objavila som aj pojem biofília (fakt ako?:D) ako potreba byť v kontakte s prírodou a tendencia vyhľadávať pozitívne zážitky v prírode. 

Hiking GIF - Find on GIFER

…a iné

Ešte by som dodala, že hiking človeka naučí aj minimalizmu, keďže všetko si musíte nosiť na chrbte zvážite, čo je ešte užitočné a čo je zbytočné. Rovnako má hiking pozitívny vplyv na ekozmýšľanie, keďže veľmi rýchlo pochopíte, že sklenená fľaša, plasty a iné „dobroty“ sa tak skoro nerozložia a prírodu len špatia (tak si potom svoj odpad poctivo nosíte, prípadne ho zbierate po menej uvedomelých ľuďoch).

Celkom nový level prináša cestovanie (a hiking) osamote. Autori ho popisujú ako pobyt človeka v prirodzenom, vzdialenom prostredí, ktoré ponúka pocit pokoja a mieru, a prináša slobodu voľby v tom, nad čím bude daná osoba premýšľať a ako sa bude správať. Vo výskumoch sa popisujú opäť pozitívne efekty solo-hikingu ako emocionálna úľava (negatívne pocity ustúpia), osobná autonómia (spoliehate sa iba na seba), sebareflexia (máte čas premýšľať nad sebou a životom), či dočasný sociálny odstup a intimita (konečne môžete byť nerušene sám so sebou a venovať sa len svojim potrebám).

Síce ja hajkujem výhradne s niekým, to však neznamená, že tam nie ste akoby sám/a. Človek spozná seba a svoje reakcie, napr. ja som fungovala v cykloch odvíjajúcich sa od aktuálnej úrovne množstva jedla a energie. Ak som niečo zjedla, bola som vysmiata, cupitala si, srandovala, ale s klesajúcou energiou klesala aj nálada, začalo hundranie, frustrácia, plietli sa mi nohy a vedela som, že si musím niečo dať..(hlavne aby som neprenášala svoju nervozitu na iných :D).

Záver

Ideu využiť pozitívne účinky kontaktu s prírodou (od zníženia stresu, cez zvýšenie fyzickej kondície, nezdolnosti či sebavedomia, až po nadviazanie nových či utuženie starých vzťahov) sa snaží tzv. ekoterapia a jej autorom je ujo Clinebell. Jej súčasťou je aj obojstranný rešpekt a starostlivosť (my o prírodu a príroda o nás) a prehodnotenie našej pozície voči prírode, v zmysle nie som jej pán, ale som jej súčasťou. Kým niekde je ekoterapia bežným nástrojom „liečenia psychiky“, tu je ešte len v plienkach (alebo ešte ani v nich :D). Tak snáď sa to čoskoro zmení. Myslím, že dôvodov som popísala dosť.

Viac sa o nej dočítate napr. tu:
https://www.goodtherapy.org/learn-about-therapy/types/econature-therapy

Turistike zdar!

Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto: