Čo je to Hraničná porucha osobnosti? (Borderline personality disorder – BPD)

Ako som v predchádzajúcej časti sľúbila, dnes si vysvetlíme, čo to BPD je. Chvíľu mi to trvalo, lebo sa mi o tom nečíta úplne ľahko (rozumej záchvaty revu pri každom druhom bode) a už som zabudla ako sa robia citácie. Začnem akademicky, a potom sa pokúsim zhrnúť to, čo sme sa dozvedeli, ľudskou rečou. 

Prosím nezabúdajte, že nie som odborník, takže sa nemôžete spoliehať na to čo píšem na 100%.

Hraničný“ je pojem, ktorý sa zvykol používať pre psychiatrických pacientov, ktorí na jednej strane nepatrili do skupiny ťažkých duševných porúch – psychóz – a na strane druhej na nich neúčinkovali a nereagovali na psychoterapeutické postupy.

To nedalo spať mnohým odborníkom a v roku 1980 uzrela svetlo sveta v americkom psychiatrickom manuáli nová samostatná diagnostická kategória – hraničná porucha osobnosti. Od roku 1994 ju spoznávame aj v Európe ako emočne nestabilnú poruchu, hraničný typ.

A keďže sme isto všetci opradení sebadôverou vo svoje medicínske poznatky a sami stanovujeme diagnózy vďaka Googlu všemohúcemu (takže to, čo by bola pôvodne obyčajná vyrážka, je zrazu tretí stupeň rakoviny kože), lebo veď čo nejakí doktori študovali niekoľko rokov, my na internete dobehneme prečítaním dvoch diskusií, po ktorých máme tri nové diagnózy, však? No, priznaj sa, že aj ty si majster diagnózy. Veď ja vás poznám, papľuhy. Preto prikladám zoznam určitých patternov, na základe ktorých (po x-rokoch a niekoľko nesprávnych diagnózach) dostaneš nálepku hraničiar. Medzi ne patria:

  • permanentná emočná nestálosť, ktorá zvyčajne zahŕňa niekoľko funkčných oblastí, napr. afektivitu, vzrušivosť, kontrolu impulzivity, spôsoby vnímania, myslenia a štýl vzťahov k ostatným ľuďom,
  • abnormálny vzorec správania je trvalý, dlhodobý a nie je obmedzený na epizódy duševnej poruchy (akože furt, nonstop, 24/7, od detstva doteraz a nie, len keď máš svoje dni.. u mňa to ide pravdepodobne ruka v ruke s bipolárnou poruchou, aspoň teda podľa príbalového letáku liekov),
  • narušené predstavy o sebe samom (áno, raz sa zobudím ako boh a zaspávam ako nula..),
  • narušené predstavy o cieľoch a preferenciách vrátane tých sexuálnych (tak ale experimentujeme všetci, nie?),
  • afektívna nestabilita v dôsledku výraznej reaktívnej nálady (napr. intenzívna epizodická depresia, podráždenosť, úzkosť atď., ktorá trvá obvykle niekoľko hodín a len zriedka viac ako pár dní (toto bude na dlhšie),
  • chronický pocit prázdnoty
  • nevhodný intenzívny hnev alebo problémy s jeho ovládaním (napr. časté prejavy temperamentu, stály hnev, fyzické boje (no, keď už som nasraná, tak viem prečo, nie? môžem za to, že tam ten človek stojí? že mi zavadzia? že existuje?!)
  • prechodné paranoidné myšlienky súvisiace so stresom, alebo silne disociatívne príznaky (well, zažila som obe, paranoja bola celkom sranda, kým som sa nezačala báť cestovať mestskou hromadnou dopravou, ale tá disociatívna ain’t no fun, v jednom období som nedokázala ísť na obed s kolegami.. ),
  • zúfalé a prehnané úsilie vyhnúť sa skutočnému alebo iba predstavovanému opusteniu, ktoré zahŕňa napríklad rýchle iniciovanie intímnych (fyzických alebo emocionálnych) vzťahov a následné prerušenie komunikácie s niekým, od koho očakávam, že ma opustí (v tomto som expert),
  • nestabilné medziľudské vzťahy, ktoré lietajú medzi dvoma extrémami –idealizácia a devalvácia (pri tomto som plakala),
  • extrémna zmena emócií pri minimálnych podnetoch ako napr. rýchle rozčúlenie a nenávisť vs. neskutočná vášeň (celá ja),
  • úzkosť,
  • samovražedné sklony a sebapoškodzovanie (o tom sa porozprávame trošku podrobnejšie neskôr),
  • nadmerné užívanie a zneužívanie alkoholu a drog (ťažko povedať, čo je nadmerné pre Slováka..),
  • sklon k divokým sexuálnym záletom (very like),
  • dlhodobý pocit prázdnoty.

Rozšírila som zoznam typických príznakov, ale ak spĺňaš minimálne 5, a FAKT TO TAK CÍTIŠ, možno by bolo dobré sa ísť porozprávať s niekým. Hlavne ak sa chceš zabiť.

Prosím, nezabíjaj sa, nie je nič, čo by nespravilo pár piluliek a ak aj tak si rozhodnutý/á skočiť z mosta, tak prosím Ťa najprv zavolaj na hentoto číslo: 055/ 622 2323, tu sa s tebou pekne porozprávajú a všetko bude zase fasa. Keď už si na pol ceste, prosím, volaj 112 alebo 155. Ja viem, že sa len chceš zbaviť bolesti, ale aj viem, že keď trošku vydržíš, tak to prejde. Ale sám to nedáš.

A ako si to dostal? Ja neviem.. Múdre knihy píšu, že pravdepodobnosť sa zvyšuje ak:

  • to máš z rodiny (inými slovami ťa dodrbali rodičia – a koho nie? 😀 ),
  • mozog (môj obľúbený faktor),
  • environmentálne, kultúrne a sociálne faktory. 

Takže pretty much všetko a nevie čo konkrétne. A ani sa tým nechcem zaoberať. Nie je to pole mojej odbornosti, dúfam, že na to raz niekto príde, aby vedel ešte efektívnejšie zacieliť „liečbu“ a dovtedy sa budem spoliehať na tu a teraz aby zajtra a pozajtra a za 10 rokov bolo lepšie. 

Takže poďme nazad.. A teraz slovami jednoduchého človeka zhrniem vyššie uvedené. V našom živote, živote hraničiara, neexistuje stabilita. Samých seba a ostatných vnímame čiernobielo a tento obraz sa nečakane mení na základe najmenších zmien a tak idealizácia strieda neúprosnú devalváciu. No veď uznaj, v takom živote nemôže existovať stabilita. Vzťahy a emócie prežívame veľmi intenzívne. Ale naozaj veľmi. Čo je pre jedného malá radosť, pre mňa je eufória, čo je pre niekoho depka, pre mňa je nekonečné temno a dno, z ktorého sa neviem vyškriabať. Vytvárame si vlastné kritéria, podľa ktorých rozhodujeme, čo je dobré a čo zlé a tieto kritéria sa menia nonstop a sú veľmi tvrdé. A spúšťače? VŠETKO. Nikdy nevieš, čo ťa prepne.. Ale o spúšťačoch a o tom, ako sa im vyhnúť alebo ich spracovať, si napíšeme zase inokedy.  Yowell (2005) popisuje celkom výstižne ľudí s BPD nasledovne:  

„…Stále stoja na pokraji priepasti a žijú vo víre pocitov a emócií, ktoré sa nikdy neukľudnia a hrozia so sebou strhnúť každého, kto sa ocitne v ich blízkosti. A za tým všetkým rozrušením sa skrýva strata identity a obrovské prázdno..“

No, čo ti poviem. Ťažko sa to číta a preto pre dneska skončime tu. Nabudúce nás čaká Vianočný špeciál a potom sa pustíme do jednotlivých bodov. 

Psychickému zdraviu zdar!

Vaša Lujzička

 

 

Zdroje: 

Praško, J. (et al.) (2003). Poruchy osobnosti. Praha: Portál 

Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders (DSM-IV-TR; American Psychiatric Association 2000)

 

Share on :

 

 

Volám sa Lujza. Som Ing., bývam v Prahe, pracujem pre korporát zameraný na najväčších hráčov na trhu. Z toho vyplýva, že milujem biznis, makroekonómiu, hľadanie riešení komplikovaných problémov a hrozne si vychutnávam finančné analýzy (divné, nie?). Milujem cestovanie (a kto nie?) kvôli rôznym kultúram a ľudom, novým názorom a preto najradšej cestujem sama.
A v čom je pes zakopaný? Nedávno som sa vzdala. Pár mesiacov dozadu som však dostala druhú šancu, keď moji démoni dostali nálepku hraničná porucha osobnosti a ja im začínam vracať úder.
Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto:

One thought on “Čo je to Hraničná porucha osobnosti? (Borderline personality disorder – BPD)

Comments are closed.