PSYCHOBLÓGIA

Ja- výrok (…alebo ako podávať kritiku menej agresívne).

V tomto príspevku mierne nadviažem na tému, ktorej som sa venovala naposledy… a to boli hádky. Kto sa rozhodol ignorovať tento článok alebo ho omylom prehliadol, nech sa páči, máte jedinečnú možnosť túto svoju chybu napraviť hneď teraz (Hádky-naše-každodenné.) . Pre všetkých tých, ktorí sa konfliktom radšej vyhýbajú alebo sa im vyhýbať chcú, ponúkam jeden návod na to, ako sa vám to môže dariť ešte lepšie ako doteraz (pokiaľ teda máte šťastie na rozumného, chápavého oponenta v hádke).

Jednou z možností , ako vyjadriť názor na niečo, svoju nespokojnosť s niečím, postoj k nejakému konaniu bez vyvolania ďalšieho konfliktu a podnecovania k agresívnemu konaniu, je používanie tzv. „Ja- výroku“ v komunikácii. Ide o nekonfrontačné a neobviňujúce vyjadrenie nespokojnosti niekomu, kto nám svojím správaním spôsobuje nepríjemnosti. 

V preklade to znamená asi toľko: ak chcem niekomu slušne povedať, čo mi na ňom /nej vadí (alebo čo mi vadí na jeho/jej správaní) a zároveň nevyvolať búrlivú hádku, pri ktorej sa vytiahnu všetky staré krivdy, budú lietať taniere a nadávky, vydám sa touto menej agresívnou formou kritiky.

 

Ako to bude vyzerať ? Držte sa týchto 4 základných pravidiel:

 

1.Pomenujte pocit (čo môžete ľahko urobiť pomocou týchto formuliek):

  • cítim sa…
  • prekáža mi…
  • je mi nepríjemné…
  • hnevá ma…
  • som smutný/á…
  • som nahnevaný/á…

2.Popíšete konkrétne správanie druhej osoby (vaša výhrada tak bude podložená dostatočne konkrétnym príkladom z minulosti):

  • keď si urobil/a …
  • keď mi…
  • keď sa..

3.Popíšte ako na vás jeho/jej správanie pôsobí (môže a nemusí vzbudiť súcit):

  • pretože mi to spôsobuje..
  • pretože potom…
  • pretože musím…
  • pretože kvôli tomu…

4.Navrhnite riešenie (kritika nestačí!!!):

  • bol by som rád/rada keby..
  • bolo by fajn, ak by si…
  • a prosím ťa, aby…
  • a chcel/a by som, aby si…
  • a navrhujem, aby sme…

 

 

V praxi to vyzerá napríklad takto:

Nahnevalo ma, že si už viackrát meškala na naše stretnutia (v stredu, keď sme išli do kina, v sobotu, keď sme mali ísť na pivo s kamarátmi atď), pretože ja sa vždy snažím prísť načas. Aby si ma nemusela čakať. Navrhujem, aby sme rešpekt k tomu druhému preukazovali tak, že na dohodnuté stretnutia budeme chodiť obe v presne dohodnutý čas. Dikíčko.

 

Poznámka: Príklad je produktom mojej fantázie, nezakladá sa na reálnych udalostiach a ani nie je kritikou niekomu konkrétnemu. (Ale meškanie človeka, na ktorého čakám, mi v bežnom živote spúšťa spravidla prudké návaly hnevu 😀 ..to je pravda.)

 

Tak, dúfam, že túto techniku aspoň raz vo svojom živote vyskúšate a dáte mi vedieť, či bola účinná. Samozrejme, za reakciu druhej strany neručím ani ja, ani tvorca tejto metódy (kto je neviem kto, bohužiaľ). Ale ďakujem za zdroj Maťke, vďaka ktorej tento príspevok uzrel svetlo sveta (a ešte notbuku a mojím šikovným prstom, chá). 

 

Nehádaniu sa zdar.

 

 

 

                                                                                                                                                     Z.

Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto: