PSYCHOBLÓGIA

Konzervatívci vs liberáli. (Psychologický pohľad)

Tento blog som mala rozpísaný ešte pred voľbami, nepodarilo sa mi ho však včas dokončiť. Po voľbách som ho nechala tak a venovala sa iným témam. Vnímajúc súčasné témy (okrem korony samozrejme), a to potraty, ataky na ombudsmanku pre ľudské práva, presadzovanie kresťanského videnia sveta, potlačovanie LGBTI práv a iné, si ale hovorím, že prišiel čas dopísať ho. Viac ako kedykoľvek predtým mi totiž udiera do očí, že ľudia sa delia na dva tábory –  konzervatívcov a liberálov. Tento fenomén ma veľmi zaujal jednak kvôli diametrálne odlišnému pohľadu týchto dvoch skupín na svet (čo vedie, obzvlášť na sociálnych sieťach, k vyhroteným konfliktom) a tiež preto, lebo slovo liberál sa stalo v podstate nadávkou. Byť konzervatívny zas podnetom k výsmechu. A prečo vlastne?

Nechcem tu zabŕdať do politiky či politológie, nie je to totiž môj odbor. Pochopiteľne ma viac zaujíma psychologické hľadisko, a keďže existuje niečo ako politická psychológia, zabŕdať budem radšej tam (:D). Pokúsim sa tu zhrnúť rozdiely medzi liberálmi a konzervatívcami z hľadiska osobnostných, či hodnotových čŕt. Podcieľom bude zistiť, či majú tieto dva odlišné svety niečo spoločné. No veď čítajte…

Čo je konzervativizmus a liberalizmus ?

Myslím, že pre pochopenie tejto témy je predsalen dôležité rozumieť významu týchto slov a trochu poznať politický kontext

Konzervativizmus 

Pochádza z latinského slova conservare, čo v preklade znamená zachovať. Z toho si logicky vieme odvodiť, že konzervatívnosť predstavuje najmä odmietanie zmien, lipnutie na starom a  opatrné a umiernené správanie. V praxi to znamená zastávanie tradičných (ehm kresťanských) historických hodnôt, celospoločenských záujmov (nie záujmov jednotlivca) a viac štátu a štátnych inštitúcií. Konzervatívci sa riadia heslom „meniť v záujme zachovania“.

Liberalizmus

Slovo je odvodené od latinského slova liberalis, v preklade sloboda. Liberalis je zas odvodené od latinského slova liber, ktoré znamená občiansky slobodný, nezávislý, nenútený, otvorený …Podľa liberálneho presvedčenia je základom spoločnosti sloboda, a to ako osobná, tak aj ekonomická, náboženská a politická. I preto je pre liberálov typické heslo „Moja sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého.“ (John Locke), či výrok „Ži a nechaj žiť“. 

Ak vás zaujíma (rovnako ako mňa) pomer týchto dvoch skupín na Slovensku, sme stále viac konzervatívny ako liberálny štát. Dôkazom sú aj výsledky nedávnych volieb, kedy sa napríklad liberálne a progresívne PéeSko nedostalo do parlamentu. Nakoniec aj súčasný parlament je charakterizovaný ako jeden z najkonzervatívnejších evr.

zdroj: www.sme.sk

Teraz, ak vieme čo znamenajú kľúčové pojmy tohto blogu, môžeme prejsť k rozdielom medzi týmito dvomi skupinami.

Liberáli vs konzervatívci

Príklon k istej ideológii je do veľkej miery psychologická záležitosť, pretože (ako si ukážeme nižšie) súvisí s istým typom osobnosti. Nižšie v tabuľke si môžete prečítať zhrnutie mnohých výskumov za obdobie cca 70 rokov, ktoré skúmali osobnostné črty konzervatívnych a naopak liberálnych ľudí.

Liberál Konzervatívec
Citlivý, individualistický Spoľahlivý, dôveryhodný, verný, lojálny
Otvorený, tolerantný, flexibilný Rigidný, netolerantný, tvrdohlavý
Milujúci život, voľnomyšlienkársky, nepredvídateľný Podozrievavý, úzkostný, s vysokou sebakontrolou
Kreatívny, imaginatívny, zvedavý Konvenčný, tradície vyznávajúci
Vyhľadávajúci vzrušenie Opatrný, bojazlivý
Túžiaci po novom, rôznorodosti Organizovaný, riadiaci sa pravidlami, konformný
Nekontrolovateľný, impulzívny Rezervovaný, stabilný, konzistentný
Open-minded (otvorená myseľ) Xenofóbny (rasizmus), majúci predsudky, close minded (zatvorená myseľ)
Otvorený novým skúsenostiam Preferujúci známe, tradičné

Niektoré adjektíva vám možno nič nehovoria (a možno ani slovo adjektívum :D). Poďme sa teda na tieto dve skupiny pozrieť ešte bližšie a zistiť, ako sa líšia ich psychologické potreby, motívy a postoje.

Napríklad Fromm bol názoru, že to, či je človek liberálnejší alebo konzervatívnejší, je možné odhadnúť na prvý pohľad. Konzervatívny typ je úzkoprsý, strnulý v pohyboch aj myslení. Vyžaduje dokonalú čistotu a poriadok. So „svetom tam vonku“ sa nechce kontaktovať, je mu dobre vo svojom dobre známom prostredí. Liberál miluje vzúšo a užíva si všetky potešenia, ktoré mu život prináša. Prílišný poriadok a pravidlá mu prekážajú. Má averziu voči násiliu.  Verí, že ľudí je možné ovplyvniť láskou, dobrým príkladom a rozumom ako silou.  Trochu zovšeobecňujúce, ale treba brať do úvahy dobu, v ktorej to písal ..

House Warming | My Life and Urs

Je ale výsledkom mnohých a mnohých (a ešte viac) objektívnych výskumov, že liberáli sú zhovievaví, zmierliví a tolerantní voči iným názorom a ideológiám. Veľmi dôležitá je pre nich sloboda a práva jednotlivca. Kým oni radi spoznávajú všetko nové, sú zvedaví a otvorení, konzervatívci sú lepšie organizovaní, preferujú to, čo už poznajú a tradície. Nové situácie veľmi nevyhľadávajú. Súvisí to s pocitom bezpečia, ktorí sa so všetkým novým vytráca. Sú to typy, ktoré si „strážia“ ako materiálne veci, tak i pocity a myšlienky.

Tieto rozdiely sa pekne odrážajú napríklad v konzumácii umenia. V jednom staršom výskume sa  preukázalo, že konzervatívni ľudia preferovali jednoduché maľby, známu hudbu, významovo jasné texty, či básne. Liberáli zas dávali prednosť abstraktnému umeniu.

Rozdiely sa preukázali aj v tom ako tieto dve skupiny premýšľajú a riešia problémy. Kým konzervatívci sú viac rigidní a pri myslení používajú zaužívané tradičné cestičky, liberáli premýšľajú flexibilnejšie, reorganizujú myšlienky novým netradičným spôsobom, čo vedie k viac aha-momentom.

Prihliadnuc na toto zistenie mi hlavou vŕtala súvislosť medzi inteligenciou, vzdelaním a príklonom k liberalizmu či konzervativizmu. Podarilo sa mi nájsť „len“ štúdiu s výskumným súborom vyše 8000 ľudí (z UK), ktorá potvrdila istú spojitosť (nie kauzalitu) medzi všeobecnými kognitívnymi schopnosťami (to sú myšlienkové procesy, ktoré nám umožňujú spoznávať, pamätať si, učiť sa a prispôsobovať meniacim sa podmienkam prostredia) a liberálnymi sociálnymi postojmi (antirasizmus, sociálny liberalizmus a rodová rovnosť). V preklade, ľudia s vyššou inteligenciou a vyšším vzdelaním majú liberálnejšie a viac tolerantnejšie postoje v rôznych oblastiach.

Psychológovia a liberalizmus

To len taká pikoška a vsuvka, keďže ste na psychologickom blogu. V jednom vedeckom článku som sa dočítala, že spomedzi 500 psychológov sa iba 6% považuje za vyslovene konzervatívnych. Psychológovia (a tiež všeobecne vedci) sú v porovnaní s bežnou populáciou viac liberálni a liberálne postoje vyjadrovali aj v rôznych oblastiach – ekonomickej, sociálnej, o čosi menej v oblasti zahraničnej politiky. Je však nutné brať ohľad na sociálne žiadúce odpovede (odpovedám podľa toho, čo sa odo mňa očakáva, nie čo si naozaj myslím), a to vzhľadom na to, že psychológovia majú podľa všetkého tendenciu diskriminovať svojich konzervatívnych kolegov (to je na zamyslenie!). No a vzorku tiež tvorili prevažne americkí psychológovia (a viete ako to býva …americkí vedci potvrdili… táá hej). Každopádne, príčina prečo sú psychológovia liberálnejší môže súvisieť s povahou ich práce, ktorá vyžaduje vysokú schopnosť empatie a akceptácie (alebo ako to nazvať) svojich rôznorodých klientov. Všeobecne sú psychológovia vedení k tolerancii individuality každého človeka, tak sa to zrejme premieta aj do ich videnia sveta.

Nábožnosť vs. spiritualita

Viera nie je výlučne vecou konzervativizmu. I keď sa potvrdili rozdiely v tom, ako k viere obe skupiny pristupujú. Kým u konzervatívnych ľudí môžeme častejšie hovoriť o religiozite (náboženskosť, vzťah k Bohu) a úcte k tradíciám, u liberálov zas skôr o spiritualite (duchovno, ktoré však presahuje tradičné náboženstvo) a univerzalizme, v podobe rovnosti a inklúzie (všetci sme jedno a príroda). Napríklad Slováci, ktorí preferujú konzervatívny smer, navštevujú bohoslužby niekoľkokrát do týždňa. Prihlásilo sa k nim 88,6 percenta ľudí, pričom 11,4 percenta z tejto skupiny uznáva liberálne hodnoty. Čím menej chodia Slováci do kostola, tým viac sa prikláňajú k liberálnejším názorom.

Liberáli sa popisujú ako súcitní a optimistickí. Konzervatívci sa zas vnímajú ako čestní ľudia „viery“. Istá štúdia priniesla celkom prekvapivé zistenie, že i keď náboženstvo učí veriacich milovať blížneho svojho a pomáhať, sú to liberáli, ktorí majú tendenciu prejavovať súcit širšiemu spektru sociálnych skupín v porovnaní s ľuďmi označujúcich sa ako konzervatívni (a často nábožensky orientovaní). To súvisí s už vyššie spomínanou menšou toleranciou voči inakosti a nepoznanému. V praxi to môže vyzerať tak, že konzervatívni ľudia sú veľmi nápomocní vo svojej komunite, ale o čosi menej sú ochotní pochopiť a pomôcť inej komunite, napríklad ľuďom inej rasy, orientácie či vierovyznania.

Vďaka týmto poznatkom je možné pochopiť, prečo konzervatívne krídlo parlamentu a mnohí veriaci tak tvrdohlavo odmietajú podporiť udelenie rovnakých práv ako majú heterosexuáli  ľuďom z LGBTI komunity. A tiež ich neochotu prijať migrantov, či Istanbulský dohovor (čo sú podľa nich veci horšie ako Satan). Tým, že sú tvrdohlavejší a menej otvorení novým myšlienkam, je navyše celkom ťažké s nimi diskutovať.

Hodná spomenutia mi prišla štúdia, podľa ktorej sa ľudia stávajú viac konzervatívni, ak sa cítia ohrození a majú strach. V USA sa to potvrdilo napríklad po teroristickom útoku 11. Septembra na dvojičky alebo pri ekonomických krízach. Naopak, ak sa ľudia cítia bezpečne, ich postoje sú viac liberálne.  Toto je tiež celkom dobrý podnet k interpretácii toho, prečo práve tieto voľby boli o polarizácii na dve skupiny. Slovensko bolo totiž poznačené vraždou, protestami a extrémne znechucujúcou politickou scénou, ktorá dosiahla (snáď) vrchol morálnej krízy. Ale svoj podiel mala i celková situácia v Európe, ktorú poznačila ešte stále doznievajúca migrantská kríza spojená s vnímaným nebezpečenstvom terorizmu. Ľudia sa tak stiahli do svojich ulít, ich postoje sa stali konzervatívnejšími a typické bolo odmietanie čokoľvek nového a iného. Liberáli sa tak pre konzervatívcov stali (aspoň si tak dumem) tými zlými, korí chcú narušiť ich istotu a pocit bezpečia a priniesť tu veci nové nepoznané a netradičné, voči čomu majú oni averziu (bŕŕ).

Liberáli a konzervatívci na sociálnych sieťach

S nástupom sociálnych sietí sa objavil úplne nový rozmer (a spôsob) výskumu postojov a názorov ľudí. Vedci získali prístup k obrovskému množstvu dát, ktoré by inak museli pracne získavať. Teraz im stačí analyzovať to, čo ľudia v statusoch a komentároch dobrovoľne a veselo uverejňujú (a že sa nad tými komentármi a statusmi niekedy vážne pozastavujem). Skupina vedcov sa podujala na analýzu 3,8 milióna! správ od cca milióna! používateľov na Twitteri, a to na tému ako by podľa nich mala vyzerať ideálna spoločnosť. Ľudí rozdelili na liberálnych a konzervatívnych a sledovali rozdiely v tom, s čím sa im ideálna spoločnosť (ne)spája. Výsledky opäť potvrdili rozdiely v zmýšľaní. Kým u liberálov sa najčastejšie objavovali témy ako: sociálna spravodlivosť, globálna nerovnosť, práva žien, rasizmus, zdravotná starostlivosť, pokrok, osobný rast, ekologická udržateľnosť, tak u konzervatívnych ľudí to boli tieto témy: náboženstvo, sociálny poriadok, národné symboly, imigrácia, terorizmus, kapitalizmus, či autority. To, na čom sa však obe skupiny zhodli, bola ekonomická prosperita, rodina, komunita, zdravie, šťastie a sloboda.

A to je presne to!

Nech sme akí sme, myslím že na konci dňa je to i tak o pochopení jednej základnej veci, a to, že ľudia môžu byť iní (a aj sú) ako sme my sami 🙂 Môžu mať inú farbu pleti, môžu žiť podľa iných hodnôt, môžu mať iné postoje, či iné politické preferencie, ale to neznamená, že im máme právo vnucovať tie svoje. Naopak, mali by sme sa vo svojej inakosti tolerovať,
vždy nás totiž spája túžba po zdraví, šťastí, či rodine. V tejto oblasti sa mám čo učiť i ja, pretože by som chcela, aby každý premýšľal ako ja (keďže to je to jediné správne :D). Aký omyl! A som rada, že mi to relatívne skoro došlo (a kiežby to došlo i tým, ktorí majú patent na pravdu a dobrý život). Pamätám si, ako sme raz s mojou najbližšou rodinou sedeli v obývačke u brata a hodiny sa rozprávali o náboženstve, o homosexuáloch, o migrantoch… a v tej obývačke sedel ultraliberál, pár nevyhranených a  ultrakonzervatívec. A tá debata bola slušná, počúvali sme jeden druhého a snažili sme sa pochopiť každého pohľad na vec. A i keď sme s tým druhým nesúhlasili, neznamenalo to, že si budeme nadávať alebo sa týždne nerozprávať.

K téme odporúčam vypočuť si napr. túto debatu.

Zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Konzervativizmus

https://sk.wikipedia.org/wiki/Liberalizmus

https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/j.1467-9221.2008.00668.x

https://dennikn.sk/263960/coming-out-konzervativnych-psychologov/

http://yoelinbar.net/papers/political_diversity.pd

https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0160289609001238?casa_token=l7rMKb17SPUAAAAA:P3iMtM5uH2i5Ck8It2DMcvR48_x-QL6soNigdnAqFgvac0aECPseiejH0y_6xarUFjzxf6X5YaY

https://journals.sagepub.com/doi/full/10.1177/2158244019846211

https://domov.sme.sk/c/22327014/prieskum-ku-konzervativnym-hodnotam-sa-hlasi-sest-z-desiatich-slovakov.html



Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto: