PSYCHOBLÓGIA

„Lekári sa naučili rozumieť chorobám, ale prestali rozumieť ľuďom.“

 

Interesantný názov tohto článku, ktorý mimochodom trefne vystihol súčasný stav zdravotníctva (a ktorý vás pravdepodobne donútil otvoriť tento článok), pochádza z úst Jána Hnízdila, v Česku populárnej persóny, autora knihy AKO SA NESTAŤ PACIENTOM. Dnes to bude práve o nej, pretože súčasťou Psychoblógie je i (jemne zanedbaná) rubrika s názvom „Tip na knihu“. A túto teda vrelo odporúčam.

Ján Hnízdil je pomerne kontroverzná osôbka pochádzajúca zo susednej Zeme Českej. Vyštudoval medicínu na Karlovke, istý čas bol odborným asistentom na katedre telovýchovy, neskôr sa stal na cca desaťročie atestovaným internistom a rehabilitačným lekárom. Liečeniu ľudí sa venuje dodnes, aléé … trochu inak. Jeho kariéra v bežných medicínskych zariadeniach bola totiž tŕnistá a odvšadiaľ ho vypoklonkovali kvôli jeho otvoreným vyjadreniam a rebelskej povahe. Vďaka tomu sa však dostal k psychosomatike a momentálne je jej asi najznámejším propagátorom a realizátorom v Česku. Ľudia sa k alternatívam modernej medicíny utiekajú čoraz viac, ich záujem o psychosomatiku rastie a tak vydal knižku. A ja som si ju prečítala.

Jan Hnízdil
Na obrázku je autor knihy Ako sa nestať pacientom Mudr. Jan Hnízdil.

Asi vás napadá otázka: Čo to tá psychosomatika je? ..odpoviem:

Psychosomatická medicína sa zaoberá otázkou, ako náš duševný stav pôsobí a prejavuje sa v oblasti rôznych somatických ochorení. V preklade ide o stav kedy „duša bolí a telo trpí.

Príklad: dlhodobo vás ťaží nejaký problém, neviete ho dostať z hlavy, stále premýšľate nad jeho riešením. To trvá dni, týždne, mesiace. Neviete s tým pohnúť. Až sa jedného dňa pritrafí migréna, slabšia či silnejšia. To vám telo dáva najavo, že je potrebné s týmto stavom pohnúť a vyriešiť to. Inak budú migrény prichádzať opakovane (nie, nejde o vymyslený príbeh). Samozrejme, bolesť hlavy môže mať viacero príčin a môžu ju spustiť rôzne faktory (ako mi múdro vysvetlila neurologička a vzápätí mi predpísala lieky), jednou z nich však môže byť práve naša psychika a to, čo prežívame.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt headache gif

Ako v knihe píše Hnízdil (a jeho popis sa mi veľmi pozdáva): „Choroba je vlastne informácia o tom, aký človek je, akým spôsobom a v akých podmienkach – partnerských, rodinných, pracovných a spoločenských žije… a že niekde v živote robí chybu.“

Tieto podmienky totiž zásadne určujú (ne)kvalitu nášho života. Ak sú priaznivé, obvykle sme v psychickej a fyzickej pohode. Ak sú nepriaznivé, nuž všetko sa odvíja od toho ako sa s nimi vieme popasovať. „Zdravie je schopnosť reagovať a zvládať náročné životné situácie, byť vyrovnaný sám so sebou a s okolím. Buď sa vrátime „do pohody“ alebo sa dostávame „do nepohody“. Pocit nepohody spravidla začína v našej hlave, postupne vyvoláva zmeny v našom prežívaní a následne v tele.

„Choroba je nastavené zrkadlo. Je to informácia o tom, že človek už týmto spôsobom ďalej žiť nemôže, “ tvrdí Mudr. Hnízdil. 

Psychosomatika považuje telo za dokonalý varovný systém. Ak sa dostane z rovnováhy, vyšle nám signál, napr. v podobe nejakej bolesti, únavy a pod. Tento signál by sme mali ideálne zaregistrovať a primerane naň reagovať, čiže zamyslieť sa nad tým ČO nám to vlastne naše telo hovorí. Je prirodzené, že ak na semafore skočí červená, zastaneme. Nechceme predsa ohroziť seba a ostatných. Prečo však signály nášho vlastného tela, teda pomyselnú červenú na semafore, tak často ignorujeme a bezhlavo sa vrútime do križovatky? To nám ostáva už len smer nemocnica, resp. lekár – špecialista…

 

Tri omyly modernej medicíny

Využiť služby doktora nie je samo o sebe zlé, ALE Hnízdil vníma 3 zásadné omyly / nedostatky modernej medicíny:

  1. „Lekárska veda si rozdelila človeka na jednotlivé orgány, tkanivá a skupiny buniek, aby sa sami rozdelili na špecialistov čiastkových oborov. Vďaka tomu dosiahli prevratné objavy, súčasne sa z nich ale vytratila schopnosť posúdiť detailné informácie v súvislosti so životným príbehom jednotlivca, schopnosť komplexného prístupu.“

Prehliadajú sa súvislosti, diagnózy len tak lietajú, lieky detto. Lieky sa v knihe spomínajú pomerne často. Samy o sebe podľa autora problém nepredstavujú, ich význam je totiž nepopierateľný, ide však o to, že lieky sa už neužívajú.Lieky sa nadužívajú a zneužívajú – v záujme biznisu.“  Vysvetlím to na príklade pitia alkoholu. Rozumné „užívanie“ alkoholu problém nie je (pivko dva za týždeň nikomu neublíži), naozajstným problém sa stáva ak dochádza k jeho nadužívaniu (pivko dva tri denne už ubližuje), od neho je už len krôčik k zneužívaniu (dám si pivko, aby som sa cítil dobre, pretože alkohol v mozgu pôsobí na oblasti šťastia). Lieky sa v súčasnosti rozdávajú ako lentilky, často spôsobujú vedľajšie účinky, na potlačenie ktorých vám iný špecialista predpíše ďalšie lieky a tak ich máte zrazu plnú skriňu. A z pôvodne jedného problému, máte problémov niekoľko. 

 

  1. „Biologická medicína vychádza z predpokladu, že každá zdravotná porucha má nejakú objektívnu príčinu, ktorú je možné pomocou vyšetrovacej techniky odhaliť a zásahom zvonka – liekmi, operáciou fyzikálnym pôsobením liečiť. V štúdii z roku 2001 sa ale analyzovali chorobopisy stovky pacientov, ktorí stáli zdravotnícky systém najviac peňazí. Išlo o pacientov s typickými ťažkosťami ako bolesť hlavy, chrbta, búšenie srdca, zvieranie žalúdka, únava závraty, nevoľnosť, kvôli čomu boli opakovane vyšetrovaní s použitím najmodernejšej techniky. Takmer u 40% nebolo možné zistiť čo im vlastne je. Išlo o somatizáciu, čiže stelesňovanie zložitej, neriešiteľnej životnej situácie. Pre biologicky vzdelaného lekára je takýto človek simulant, hypochonder alebo prípad pre psychiatra. Človek ale naozaj trpí.“

Migréna a bolesť hlavy – má toho plnú hlavu, závraty – svet sa s ním zatočil, bolesť chrbta- naložil si viac ako unesie, bolesť pri srdci- leží mu to na srdci, bolesť brucha – nemôže to stráviť, slabosť nôh – ide z toho do kolien. Na takýchto ľudových prúpovídkach podľa Hnízdila niečo je. Na množstve príbehov svojich klientov/ pacientov dokazuje ich pravdivosť. To je pre nás dobrá správa, pretože zdanlivo neriešiteľné ťažkosti vieme pomerne jednoducho „vyliečiť“ svojpomocne alebo s pomocou psychológa (ehm :D). To ale vyžaduje čas, námahu, rozmýšľanie a peniaze. A ak niečo z toho nemáme, tak radšej siahame po liekoch a farmaceutický priemysel prekvitá a produkuje ďalšie a ďalšie lieky na ďalšie a ďalšie diagnózy (ktoré často ani diagnózami nie sú).

 

  1. „Medicína sa odohráva „mimo“ vzťahu. V neosobnom prostredí veľkých nemocníc. Pacient nepozná lekára, lekár nepozná pacienta. Nevie nič o jeho povahe, osobnostných zvláštnostiach, spôsobe života, starostiach, radostiach, o tom aké dôležité sú pre určenie správnej diagnózy.. v rozpakoch a neistote posiela pacienta na rôzne vyšetrenia, aby vylúčil objektívnu príčinu a ordinuje zbytočné lieky. Nie preto, že by si to stav vyžadoval, ale preto, že jeho ochoreniu nerozumie a chce byť „krytý“.

Myslím, že nie nadarmo v minulosti fungoval systém rodinných lekárov, ktorí mali svojich pacientov dokonale zmapovaných od detstva a poznali celú ich históriu. Pri určovaní diagnózy teda mohli brať do úvahy aj to, čo sa v živote pacienta deje, čo sa zmenilo, čo prežíva, ako choroba vznikla a čo hovoria symptómy.  Na to v dnešnej dobe a pri dnešnom fungovaní zdravotníctva nie je čas. Za úvahu by rozhodne stálo, ako je možné, že pri najmodernejších vyšetrovacích technikách a postupoch máme stále toľko chorých.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt i dont know gif

Každopádne. Ak Vás tieto myšlienky zaujali, siahnite po tejto knihe. Občas síce vyvoláva dojem, že psychosomatika je riešením na každú chorobu a lieky skoro nepotrebujeme (s čím sa asi nedá úplne súhlasiť),  Hnízdil však na viacerých miestach pripúšťa, že sú prípady, kedy je zásah modernej medicíny viac ako žiadaný, ba priam nevyhnutný a lieky potrebné. Osobne sa domnievam, že posolstvo knihy má byť: starostlivosť o seba, prevencia a počúvanie vlastného tela. Ak už sa nejaká choroba pritrafí (čo sa pritrafí), v mnohých prípadoch si s ňou vie telo poradiť samo, bez liekov (ak sa dostatočne skoro spamätáme). To všetko s cieľom vyhnúť sa nemocniciam, lekárom a liekom, ktorých pôvodný cieľ liečiť a VYliečiť ľudí sa z rôznych príčin zmenil na biznis aktivitu. Nie je to nič prekvapujúce, veď tento fenomén je prítomný v skoro všetkých oblastiach verejných. Počnúc politikou (pôvodne služba ľuďom, dnes honba za mocou a majetkom), cez potravinový priemysel (pôvodne zabezpečenie kvalitných potravín pre ľudí, dnes výroba a distribúcia odpadu za čo najlacnejší peniaz), až po svet práce (pôvodne výmena tovaru a služieb medzi ľuďmi, dnes otročenie a naháňanie sa za peniazmi).

Tak ako sa staráme o auto, vymieňame mu oleje, dolievame benzín, umývame ho, prezúvame, čistíme voskujeme, posielame na pravidelné kontroly, aby nám slúžilo čo najdlhšie (ak nejaké máme :D), tak by sme sa mali starať o svoje telo a zdravie. Jasné, občas sa na tátošovi niečo pokazí a pošleme ho k opravárovi, tak ako občas niečo zahapruje v našom tele a ideme za odborníkom. Ide však o to, aby sme tam chodili čo najmenej.  

Ďalšie myšlienky Hnízdila si môžete vypočuť či prečítať.

Kto radšej audiovizuál:

U Adely (kratšia verzia):

 

 

Jeho prednáška (dlhšia verzia) :

 

Kto radšej čítanie:

http://www.martinus.sk/?uItem=217654

Kniha Jána Hnízdila Ako sa nestať pacientom. Zdroj: martinus.sk

 

Zdroj:

  • Jan Hnízdil: Ako sa nestať pacientom
  • gifka : giphy.com

 

Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto: