PSYCHOBLÓGIA

LGBT(I), gender ideológia a iné strašiaky


poslankyňa NR SR a kandidátka na poslanca NR SR za HLAS ĽUDU (zdroj: Facebook)

Tak som si povedala, že už keď sa nám blížia tie voľby, budem na blogu „popsychologicky“ rozoberať témy, ktoré spoločnosťou najviac rezonujú. Začala som tým, prečo ľudia volia Kotlebu, pokračujem problematikou LGBT a gender ideológiou, ktorá (možno ešte viac ako Kotleba a ĽSNS) ľudí rozdeľuje na dva tábory – odporcov a tých druhých (ktorí sa im to snažia vysvetliť).

Status niekdajšej moderátorky a (snáď už nie dlho) poslankyne Šimkovičovej uvádzam, lebo sú v ňom zhrnuté typické názory odporcov čohokoľvek čo súvisí s LGBT. Na Slovensku sa medzi nich radia i ďalší politici. Naposledy ma pobavil Danko, ktorý perlil o Istanbulskom dohovore a LGBT. Voči LGBT sa vyhraňuje aj Kotleba so svojou družinou a populárna je aj proaktívna členka Ľudovej mládeže (mladšia odnož ĽSNS) Lívia (známa i z Kulturblogu), ktorá komunitu LGBT dlhodobo vykresľuje v negatívnom svetle a označuje ich za úchylov a psychicky chorých ľudí. Z radov kresťanov svojimi antiLGBT postojmi vytŕča kňaz Kuffa. Ak si zoberieme, že medzi LGBT ľuďmi sú aj mnohí veriaci (v rámci prieskumu o LGBT vyšlo číslo 41,5%) zostáva sa len dĺĺĺho zamýšľať nad tým, kde sa podela jeho láska k blížnemu svojmu a prečo tieto božie ovečky nie sú prijímané.

Čo je horšie, po vzore rôznych takýchto osôb sa k odporcom pridáva množstvo obyčajných ľudí (a to nemyslím tých z OĽANO), pričom veľa ich pochádza z radov konzervatívnych a veriacich. Okej, beriem, že za tým treba hľadať konzervatívne názory, Cirkvou dlho pestované dogmy o tom, čo je normálne a správne, strach z nepoznaného, či obavy o svoje deti a tradičnú rodinu (ktorú nájsť je podľa sociológov od cca 60tych rokov dosť náročné),… v kombinácii s minimálnymi poznatkami ľudí o tejto problematike, príp. čerpaním poznatkov z pochybných zdrojov a nulovými osobnými skúsenosťami s touto komunitou, nám tu vzrastá homofóbia, čiže iracionálny strach, nenávisť alebo odpor k lesbám, gayom alebo bisexuálnym a transrodovým ľuďom. Výsledok?

59 % Slovákov nesúhlasí s výrokom, že „Gayovia, lesby a bisexuálni ľudia by mali mať rovnaké práva ako heterosexuáli.“ (Eurobarometer)

To nás robí najmenej tolerantnými zo všetkých členských štátov! Obávam sa, že minimum poznatkov a pochopenia pre týchto ľudí majú aj politické či náboženské „elity“ spomínané vyššie. Neviem, ale keď sa už idem verejne vyjadrovať na nejakú odbornejšiu tému, skúsim si prehĺbiť znalosť danej problematiky, svoje tvrdenia podložiť objektívnymi dátami z dobrých zdrojov a ideálne tie dáta aj dobre pochopiť (ale tak zrejme viacerí neuvažujú, dokonca ani soukold politici.. škoda!). Ja sa teda pokúsim vyjadrovať čo najobjektívnejšie, a to prezentovaním výskumných zistení tejto problematiky.

Vysvetlenie základných pojmov

Starý dobrý vedecký zvyk hovorí o tom, vysvetliť si na začiatok základné pojmy. Keďže s vami súcitím, oficiálne škrobené definície (ktoré by nikto nečítal) som sa pokúsila preložiť do prístupnejšieho jazyka:

LGBT(I) = to sú lesby, gayovia, bisexuálni, transrodoví ľudia a intersexuáli (tvoria odhadom 4 % populácie)

Pohlavie = tzv. biologické pohlavie, ktoré sa odvíja od toho, či sa človek narodí s pišulkou alebo pipíkom, čiže ako žena alebo muž (snáď si to viete priradiť :D), alebo ešte intersexuál (to keď sa narodí s niečím, na základe čoho človeka nevedia priradiť do kategórie muž alebo žena)

Rod (gender alebo akoby Ha rab in povedal džendžer) = tzv. psychické/sociálne/kultúrne pohlavie ovplyvnené výchovou a učením sa tzv. sociálnych rol (ako sa má správať a čo má robiť žena a čo muž).  Je to skôr o pocite „cítim sa byť ženou“ alebo naopak „cítim sa byť mužom“.. alebo niečím medzi. V prípade rodu ide skôr spektrum ako protipóly.

Transrodový človek je taký človek, ktorý sa neidentifikuje so svojím biologickým pohlavím, teda muž sa cíti ako žena a žena ako muž. Alebo bezrodoví, ktorí sa necítia byť ani mužom, ani ženou.

Tradičná rodina je rodina pozostávajúca z rodičov – ženy a muža v manželskom zväzku a detí. Ocko chodí do práce a zarába a mamka sa stará o domácnosť a výchovu detí (v súčasnosti je skôr výnimkou, nahradená je tzv. postmodernou rodinou).

Tak, teraz keď máme poriadok v pojmoch, môžeme sa posunúť ďalej, a to ku konfrontovaniu tvrdení p. Šimkovičovej s vedeckými poznatkami.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt let s do it gif

„LGBT a gender ideológia je to najzvrátenejšie zo zvráteného, čo nám prináša tzv. liberálna demokracia, rozumejte západný neoliberalizmus s prvkami neomarxizmu.“

V prvom rade, vo vedeckom svete zdá sa neexistuje niečo ako „gender ideológia“ (veda pozná napr. gender / rodové štúdiá = skúmajú biologické i kultúrne rozdiely medzi mužmi a ženami). Preto i veľmi ťažko natrafíte na oficiálnu definíciu „gender ideológie“. Pôvod tohto slovného spojenia je nejasný, ako uvádza štúdia Sekeráka, vo svojej knihe „Globálna sexuálna revolúcia: Strata slobody v mene slobody“ ho používa(la) istá nemecká aktivistka. Neskôr sa stalo súčasťou rétoriky  prevažne kresťanských konzervatívcov po celom svete. V súčasnosti sa pod tým slovným spojením chápe „nebezpečný fenomén ohrozujúci „tradičnú“ (slovenskú) spoločnosť“ (ktorý bude mať podľa katastrofických scenárov jej hlásateľov za následok rozvrat tradičnej rodiny). Malo by sa tak stať povolením homosexuálnych manželstiev a adopcií detí pármi rovnakého pohlavia. Ako sa to stane však nikto nevie…

„Táto agenda má totiž veľmi silné dopady na spoločnosť a najmä na jej najzranitelnejšiu časť – malé a bezbranné deti.“

Najväčšie obavy plynú z toho, čo vyrastie z detí LGBT rodičov, keďže ideálne pre dieťa je mať v rodine tak ženský, ako aj mužský vzor. To zase, povedzme si otvorene, dáva zmysel. Na druhej strane však vzory môžu chýbať aj v neúplných rodinách, napr. ak je žena s deťmi sama. V takom prípade môže mužské či ženské vzory poskytovať širšia rodina, rodinní priatelia alebo pokojne učitelia v škole (preto je to trochu deravá argumentácia).

Hovorí sa najlepšia rodina, tradičná rodina. Preto ma tiež úprimne zaujímalo porovnanie normálneho vývinu detí z tzv. tradičných rodín a tých z LGBT rodín. V metaštúdii (to je analýza viacerých štúdii na  rovnakú tému) zhrňujúcej výsledky 40! výskumov sa uvádza pomerne jasné stanovisko: deťom rodičov rovnakého pohlavia sa darí rovnako dobre ako deťom rodičom opačného pohlavia. Rozdiely boli zisťované v najrôznejších oblastiach:  vo výskyte psychických porúch, v užívaní alkoholu, drog, v sexuálnej aktivite, pohlavných chorobách, či v školskom výkone a čuduj sa svete nič. Nič na základe čoho by mohli vedci tvrdiť, áno sú tam rozdiely. Štatistika nepustí. Je nutné podotknúť, že išlo o štúdie z USA. Rovnaké výsledky však uvádza metaštúdia, ktorá analyzovala výskumy v období 2010-2020 (ak nájdete štúdiu s opačným výsledkom, rada si ju prečítam).

Miesto vytvárania katastrofických scenárov, by bolo namieste viac počúvať vedcov a tiež samotné deti týchto rodičov, ktoré to neraz majú v hlave viac upratané ako tí, ktorí sa boja o ich zdravý vývin. Vyberám z výrokov „dospelých detí“, ktoré hodnotia svoje detstvo a seba:

„Rozhodne sa necítim ako poškodený človek.“

Moji rodičia  ma naučili byť viac tolerantný, akceptujúci a otvorený…“ alebo „Fakt, že môj otec je gay ma naučil byť viac otvorenou a viac si cením rozličnosť.“

Tieto rodiny zas tiež nemôžeme glorifikovať. Aj tam nájdeme nepekné príklady. Napríklad dievčina, ktorá zažila v detstve zneužívanie hovorí, že jej otec bol síce gay, ale jeho zlé rodičovstvo podľa nej nesúvisí s jeho sexuálnou orientáciou. Dodáva, že „gay ľudia nie sú zlí, len jej otec bol proste zlý rodič.“

Áno, vždy sa nájdu deti, ktoré možno zažívajú depresiu, možno sa im horšie darí v škole, možno berú drogy a sú sexuálne aktívnejšie, avšak! také deti nájdeme i v tradičných rodinách s ockom a mamkou. Asi to bude tak, že na konci dňa proste vyhráva milujúca rodina, ktorá poskytuje dieťaťu lásku a bezpečie, bezohľadu na to, kto ju tvorí.

„…pretláčanie LGBT a gender ideológie do škôl…“

Európsky parlament alebo Európska komisia zvyčajne dávajú len odporúčania, ktorými sa slovenské Ministerstvo školstva môže a nemusí riadiť (to by poslankyňa mohla vedieť, nie? :D). O pretláčaní GI sa hovorí aj v kontexte Istanbulského dohovoru. No ja som tam našla len túto pasáž: „Zmluvné strany prijmú , AK JE TO PRIMERANÉ, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov.“ (mm neviem ako vy, ale ja fandím tomu, aby sa moje (budúce :D) dieťa učilo rešpektovať druhých, aby nerobilo rozdiely medzi ľuďmi iba preto, že ten druhý je inej rasy, pohlavia alebo orientácie, aby sa naučilo riešiť konflikty a z môjho (budúceho) syna nebol muž, ktorý bije svoju ženu. Ale to som ja no…)

Možno by nám malo viac záležať na tom ako vytvoriť lepšie prostredie transrodovým deťom v školách, ktoré tam čelia mnohým problémom, vrátane šikany a sociálneho vylúčenia. Viac sa o tom dočítate v tomto výskume: klik. V Košiciach napríklad funguje organizácia Prizma, ktorá okrem podpory ľudí (vrátane detí) z tejto komunity realizuje aj školenia pre školské psychologičky, ktoré vzdeláva v tejto téme (viac v tomto rozhovore).

„..budem opäť snažiť chrániť proti neoliberálnym zvrátenostiam typu Istanbulský dohovor.“

Istanbulský dohovor je (a to citujem názov) „ o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.“ Schválne som si ho prečítala celý a doteraz nerozumiem ako tam (už len podľa názvu!) niekto našiel spojitosť s gender ideológiou a LGBT ..preto len tak dumem, že keby ľudia ako p. Šimkovičová, p. Danko alebo veriaci, ktorí protestovali modlitbami proti jeho prijatiu vedeli, proti čomu vlastne protestujú, asi by sa veľmi hanbili. Len rečnícka otázka, ak by bol tak nebezpečný, prečo ho už ratifikovala väčšina štátov EÚ (tam sa nikto „gender ideológie“ nebojí?).

Celý dokument je TU.

O mýtoch a faktoch ID sa dočítate TU.

Záver

Po všetkom, čo som si o tejto problematike načítala a napočúvala som dospela k záveru (a k obave), že sa na niečo tak komplexné možno pozeráme veľmi zjednodušene. Až čiernobielo. Kým jedni kričia LGBT sú zlo a treba ich zastaviť, druhí ich (niekedy až nekriticky) podporujú vo všetkom. Kto vie, či by nebolo fajn zvoliť zlatú strednú cestu. Lenže argumentácia na jednej alebo druhej strane je často bezvýsledná. Miesto hľadania názorových prienikov sa každý viac a viac prikláňa k svojej pravde (sme „len“ ľudia a máme tendenciu si vyhľadávať fakty, ktoré potvrdzujú čo si už myslíme a ignorovať to, čo to vyvracia…pristihla som sa pri tom i ja). Miesto počúvania po sebe obe strany neraz kričia a urážajú sa. Miesto snahy o pochopenie inakosti a konfrontácie s ňou, sa ľudia ešte viac sťahujú do svojich bublín. A tí, ktorých sa to týka najviac sa boja ozvať, sú urážaní a diskriminovaní.

Pár štatistík:

výskumu, ktorého sa zúčastnilo 2088 respondentov z LGBT komunity:

  • Podľa 81,1 % respondentov a respondentiek sú najzávažnejším problémom, ktorému LGBT ľudia v súčasnosti čelia, predsudky, stereotypy, nepochopenie a ignorancia LGBT ľudí.
  • 66,7 % trápi najmä nedostatok všeobecnej rovnosti, akceptácie a chýbajúcich zákonných práv.
  • 52,7 % považuje za najzávažnejší problém stigmu, nadávky, šikanu v škole a 47,1 % nemožnosť uzavrieť partnerský zväzok.
  • Až viac ako 41 % ľudí uviedlo, že v práci zažili negatívny postoj vo všeobecnosti smerom k LGBT ľuďom.
  • 50,6 % trpí úzkosťami a depresiami (často 24,5 %), 48,8 % sa vyhýba kontaktu s ľuďmi (často 16,3 %)
  • Viac ako štvrtina respondentov a respondentiek (26,6 %) často alebo niekedy premýšľala nad samovraždou (často 10,5 %).

Až tam sme to s tou ľudskosťou a empatiou dotiahli. Je až tragické to čítať…

Myslím, že na začiatok by pomohlo aspoň základné zorientovanie sa v problematike LGBT (o právach alebo o mýtoch, homofóbii a problémoch LGBT tu, zaujímavý podcast tu). Prospešné je i spoznávanie príbehov týchto ľudí a úplne najvác by pomohol osobný kontakt s týmito ľuďmi, pretože najviac sa ich boja a kričia ľudia, ktorých ich nepoznajú.

Príbehy transrodových ľudí:


bcomplex-770x404

https://www.interez.sk/matia-lenicka-homofobia-nikdy-nezmizne-co-boli-kedysi-madari-a-romovia-su-teraz-lgbt-ludia/

Rozlúčim sa s jedným faktom:

„LGBTI ľudia boli vždy súčasťou našich spoločenstiev. Existujú príklady z každej lokality a každej historickej éry, od prehistorických malieb na skalách v Južnej Afrike a Egypte cez staroveké indické lekárske texty po rannú osmanskú literatúru. LGBTI ľudia existujú všade: vo všetkých krajinách, v rámci všetkých etnických skupín, vo všetkých socioekonomických vrstvách a vo všetkých komunitách. Sexuálna orientácia a/alebo rodová identita človeka sa nedá zmeniť. Čo sa ale musí zmeniť sú negatívne spoločenské postoje, ktoré stigmatizujú LGBT ľudí a prispievajú k násiliu prejavovanom na nich a k ich diskriminácii.“

(Odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí)

Použité zdroje:

Celoslovenský LGBT prieskum: http://inakost.sk/wp-content/uploads/2018/05/Celoslovensky-LGBT-prieskum-2017-sprava.pdf

Clarke, V., & Demetriou, E. (2016). “Not a big deal”? exploring the accounts of adult children of lesbian, gay and trans parents. Psychology & Sexuality, 7(2), 131–148. doi:10.1080/19419899.2015.1110195

Eurobarometer: https://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/survey/getsurveydetail/instruments/special/surveyky/2251

Manning, W.D., Fettro, M.N. & Lamidi, E. Child Well-Being in Same-Sex Parent Families: Review of Research Prepared for American Sociological Association Amicus Brief. Popul Res Policy Rev 33, 485–502 (2014). https://doi.org/10.1007/s11113-014-9329-6

Odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí: https://www.gender.gov.sk/

O právach LGBT(I): https://www.mzv.sk/documents/10182/184563/08_strategia_prava_LGBTI.pdf

SEKERÁK, Marián (2020). Neliberálny populizmus na Slovensku: prípad tzv. rodovej ideológie. Acta Politologica. Vol. 12, no. 1, pp. 65–86. https://doi.org/10.14712/1803-8220/21_2019

Reczek, C. (2020), Sexual‐ and Gender‐Minority Families: A 2010 to 2020 Decade in Review. Fam Relat, 82: 300-325. doi:10.1111/jomf.12607

Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto:

  1. Spätné upozornenie: Dumka volebná | PSYCHOBLÓGIA

Comments are closed.