Medziľudské trenice (článok na želanie).

]Už od malého mala sme neustále obklopovaní inými existenciami, čím sa chtiac či nechtiac (u antisociálnych typov nechtiac) stávame súčasťou nejakého kolektívu. Rodina, škôlka, škola, partia či práca, kontaktu s druhými osobami sa veľmi nevyhneme. Prečo tento „krutý“ fakt spomínam? Dnes si totiž čo- to povieme o tom, ako v onom spomínanom kolektíve prežiť a udržať si dobré vzťahy s ostatnými. Téma je to pomerne široká, preto som si i ja dovolila rozpísať sa (a moje bloggerské srdce plesalo).

Sínusoida funguje na 100% a my sme raz hore a raz dole. Snažiť sa môžeme, nič však nemôže byť dlhodobo bezproblémové a skvelé. Tak isto je to i s našimi vzťahmi. Striedajú sa v nich lepšie a horšie chvíle. (V niektorých len tie horšie, ha). Ak ste v kontakte s ľuďmi, je úplne prirodzené, že menší či väčší konflikt (svár, nezhoda, rozpor, kolízia, stret názorov, rozbroj, miškulancia či nedorozumenie) vás z času na čas neminie. V odbornom žargóne psychológie ide o konflikt interpersonálny. Ak v kontakte s ľuďmi nie ste (čo je zvláštne), minimálne ste už riešili nejakú dilemu vo svojom vnútri (napríklad či ísť na voľby a voliť menšie zlo alebo neísť vôbec, či si dať krémeš alebo venček, či pozerať farmu alebo farmár hľadá ženu a tak dále). V tom prípade sa jedná o tzv. intrapersonálny konflikt. Keďže vyhnutie sa treniciam je úloha náročná (ak nie nereálna), skúsme sa sústrediť na to, ako ich zvládnuť k spokojnosti oboch strán (alebo minimálne jednej..vašej …ehm :D).

Na začiatku každého konfliktu je frustrácia a nespokojnosť človeka (alebo ľudí). Ak sa s ňou dlho nič nerobí, premení sa v hnev a agresiu. V ideálnom prípade by sa mali prvotné náznaky frustrácie zabiť v zárodku tak, aby neprerástli do otvoreného sporu. To sa ale deje málokedy. V zmysle pozitívnej psychológie „i v negatíve nájdime niečo dobré“ (tento prístup odporúča 10 z 10 existenciálnych psychologóv a motivátorov) skúste premeniť zlú enerdži na pozitívnu. Tá vám pomôže vidieť konflikt ako príležitosť vyčistiť vzduch a skvalitniť vzťah. Okrem toho takáto situácia prináša možnosť popasovať sa s ním a vyriešiť ho na úrovni dospelého vyzretého jedinca a nie malého nafučaného decka (to ak nemáme svoje prežívanie a správanie pod kontrolou a necháme sa uniesť emóciami). Konflikty NIKDY neriešime za horúca. Predýchajme, upokojme sa a až potom môžeme započať rozhovor.

Psychológovia odporúčajú držať sa troch jednoduchých pravidiel (ktoré sa už menej jednoducho dodržiavajú):

  • úprimnosť: ak nie ste spokojní, vyjadrite to a následne riešte (nezabúdajte však vyjadrovať svoje ponosy v 1.osobe, ako na to čítaj tu)

Napríklad: „Mám pocit, že niečo nie je v priadku. Rád/a by som sa o tom s tebou porozprával/a.“

  • aktívne počúvanie: vyjadrite záujem o názory druhej strany a následne si vypočujte DO KONCA to, čo Vám hovorí a kde vidí problém on/a (bez toho, aby ste si v mysli pripravovali odpovede alebo sa len tvárili, že počúvate!)

Napríklad: „Rád/a by som si teraz vypočul/a tvoj názor, zaujíma ma tvoje stanovisko.“

  • robenie kompromisov: riaďte sa pravidlom win- win. Záverečné riešenie by malo byť výhodné pre obe strany. To dosiahnete len aktívnym počúvaním a ústupkami. V opačnom prípade môže konflikt pokračovať (to že ste ho uzavreli vy neznamená, že tak urobila i druhá osoba).

Pomôže vám otázka: „Ako by si konflikt riešil/a ty?“ „Čo považuješ za rozumné riešenie?“

 

Prispôsobte štýl komunikácie tomu, či hovoríte s mužom alebo ženou.

V rozhovore nezabudnite prispôsobiť správanie tomu, s kým hovoríte. V prvom rade myslite na to, že muži a ženy sa stavajú ku konfliktom rozlične:

Ak vidíte, že muž (partner, kolega, kamarát) s vami nehovorí, príp. reaguje podráždene, stručne a vecne vysvetlite, kde vidíte problém a prečo to vnímate ako problém (argumentujte). Buďte priama (žiadne chodenie okolo horúcej kaše), nehovorte v inotajoch alebo metaforách a vyhnite sa prílišným emočným výlevom (ak to pôjde :D).

Ak badáte, že žena (vaša kolegyňa, partnerka, kamarátka) je unavená, znechutená, že sa chce rozprávať, pravdepodobne v sebe rieši nejaký problém. V tom prípade urobíte dobre, ak sa k nej posadíte a budete trpezlivo počúvať (naozaj trpezlivo). Buďte pripravený na radikálne zmeny nálad v priebehu pár minút.

 

 

Cholerik, sangvinik, flegmatik či melancholik?

Zvážiť treba i osobnosť človeka, s ktorým idete konflikt riešiť. Na to potrebujete vedieť alebo aspoň odhadnúť (keďže psychologické testy pri sebe predpokladám nenosíte), aký typ osobnosti je.

Pomôcka:

  Sangvinik Melancholik Cholerik Flegmatik
Osobné tempo rýchle pomalé rýchle pomalé
Základná nálada veselá smutná podráždená vyrovnaná
Emočné prežívanie slabé, povrchné silné, uľpievavé silné, nevyrovnané slabé, uľpievavé
Spôsob reagovania premenlivý, viazaný na vonkajšie podnety slabé a pomalé reakcie nápadné výkyvy v reakciách nenápadné reakcie s menšou čitateľnosťou

Zdroj: http://is.vsfs.cz/el/6410/zima2012/B_UKK/um/Osobnost_a_stres_v_onfliktech__konflikty_v_praci.pdf

 

Ak ste narazili pri konflikte na melancholika, všímajte si jeho správanie (emócie zväčša skrýva). Je to skôr tichý a premýšľavý typ človeka, preto sa odporúča získať jeho dôveru a nabádať ho k tomu, aby vyjadril svoje názory a postoje. Tie si pozorne vypočujte a uistite ho, že konflikt medzi vami vyriešite.

Cholerik je ťažší oriešok. Výbušný, urážlivý, akčný. Obzvlášť pri konflikte s týmto typom osobnosti, je priam nevyhnutné poskytnúť mu dostatok času na „vychladnutie“. Ak to nepôjde, držte svoje emócie na uzde a nezvyšujte hlas. Budete ho tým ešte viac dráždiť.  

Flegmatik je charakteristický svojím „nič neriešim“ prístupom. Ak sa vy budete zožierať, on sa veľmi pravdepodobne nebude hrnúť do riešenia konfliktu ( možno žiadny ani nepociťuje). Preto by ste mali byť vy ten iniciatívny. V porovnaní s cholerikom, si môžete dovoliť omnoho ráznejší prístup. Vytočiť flegmatika a prebrať ho k aktivite  je totiž omnoho náročnejšie.

Sangvinik sa usiluje s ľuďmi vychádzať a konfliktom predchádzať. Je dôležité posúdiť autentickosť jeho prežívania. Naoko môže pôsobiť veselo a spokojne, vnútri však cíti krivdu a nedá to najavo v snahe vyhnúť sa konfliktu. Ak však započnete rozhovor a predostriete svoje názory a riešenia problému, pravdepodobne nebude príliš vzdorovať a ocení vašu snahu o vyčistenie vzduchu.

! Vo všetkých prípadoch zvážte miesto a čas, kedy chcete vzniknutú situáciu riešiť.!  (Neodporúča sa odchytiť si človeka počas obednej pauzy a riešiť to pri stole s ďalšími tromi kolegami.) 

 

 

Výkon verzus vzťahy

Okrem rodu a osobnosti prihliadajte i na to, či ide o človeka, ktorý je orientovaný na výkon alebo na vzťahy. Istí hraví psychológovia prirovnali charakteristické správanie človeka pri konflikte k správaniu zvierat a dopadlo to nasledovne:

Tzv. žraloci sú výkonové typy, sústredení na cieľ. Idú tvrdo za svojím a neberú veľmi ohľad na okolie a ľudí.  Preto radšej ustúpte ich dravým chúťkam. Pravdepodobne by ste nevyhrali.

  • Volia stratégiu konfrontácie a vynucovania.

 

Tzv. medvedík sa práve naopak orientuje na ľudí. Túži s nimi vychádzať, udržovať dobré vzťahy. Preto pri konflikte apelujte práve na túžbu urovnať naštrbené vzťahy.

  • Volí stratégiu kooperácie (spolupráce).

Líška je človek kompromisu. Stále hľadí i na kvalitný výkon, a popritom i na kvalitné vzťahy. Nie je to človek extrému a hľadá balans.

  • Volí stratégiu kompromisu.

Múdra sova hľadá vždy rozumné riešenie. Stavia na rácio a starostlivo posudzuje, kedy ustúpiť od svojho cieľa a posilniť vzťah a naopak, kedy si môže dovoliť prísť o vzťah v mene dobrých výsledkov a dosiahnutia svojej méty.

  • Volí stratégiu argumentácie.

Korytnačky sa skryjú do svojho panciera a tvária sa, že konflikt neexistuje. Búrlivé obdobie prečkajú v bezpečí. Je to ale stratégia vyhýbania, ktorá nič nerieši.

  • Volia stratégiu prispôsobenia sa.

*kto má záujem o bližší popis jednotlivých stratégii , nájdete ich na konci článku.

 

Na záver, ak sa ocitnete v situáciách popísaných nižšie, skúste sa riadiť nasledovnými odporúčaniami:

  • Ak vás niekto pochváli, a zároveň podpichne, reagujte na prvú časť vety a  zbytok (ak je kritika konštruktívna) zvážte, ale viac nerozoberajte. 
  • Ak sa k vám dostali klebety týkajúce sa vašej osoby, vyhľadajte ich zdroj (pôvodcu) a dohodnite sa na rozhovore v súkromí, kde ho/ju na rovinu konfrontujete. Urobte to s pokojom, priamym pohľadom a bez obviňovania.
  • Ak na vás niekto často slovne útočí, pravdepodobne to má pôvod v nízkom sebavedomí konkrétneho človeka a v jeho v neistote. Preto nereagujte útokom i vy. Len tým znásobíte agresiu protivníka a ponúknete mu tak vietor do plachiet.
  • Ak sa vám niekto odpovedá jednoslovnými odpoveďami, skúste použiť otvorené otázky. Prinútite tak druhého rozrozprávať sa.
  • Ak máte dočinenia s večným sťažovateľom , jeho ponosy si vypočujte až dokonca, avšak ! Ukončite to konfrontačnou otázkou: „a čo si s tým urobil? ako si to riešil?“ . Pravdepodobne mu zoberiete vietor z plachiet.
  • Ak niekto potrebuje neustále vodiť za ručičku a je nesamostatný, vedzte, že vy nie ste zodpovedný za jeho výkon . Treba preukázať ochotu a pomôcť, avšak tam by to malo skončiť. Ak sa v práci topí, pravdepodobne nie je vhodný na vykonávanie danej pozície. 

 

Ak je konflikt nad vaše sily a nepomáhajú ani tri psychológmi odporúčané zásady (úprimnosť, počúvanie, kompromisy), dbáte na to, či hovoríte s mužom či ženou, zvažujete i osobnosť človeka oproti vám (cholerik, sangvinik, melancholik, flegmatik), v duchu hádate aký typ príslušníka živočíšnej ríše predstavuje (fíkanú líšku, dravého žraloka, múdru sovu, utiahnutú korytnačku či prítulného medvedíka), dokonca ste skúšali aj odporúčania, ktoré by mali pomôcť konflikt zažehnať a nič nepomáha, potom skúste cestu mediácie,a teda zapojenie tretej objektívnej strany. Tej za služby zaplatíte, na konci si popýtate rozhrešenie a odídete. Ponaučenie ? Riešiť konflikty už v zárodku!

 

 

 

Zdroje:

  • V. Kačáni – M. Bucková, Ako zvládať konflikty, 2001, s. 40
  • totaltraining.sk
  • VSFS:B_UKK: Osobnosť a stres v konfliktoch, konflikty v práci.

 

 

Vybrané typy stratégií riešenia konfliktov:

Stratégia spolupráce sa uplatňuje, keď účastníci otvorene predstavia svoje záujmy a ciele, berú ohľad na záujmy druhých a sú ochotní nájsť uspokojujúce riešenie konfliktu. V tejto stratégii sa účelne spája vysoký stupeň sebapresadzovania a vysoká kooperatívnosť.

Stratégia kompromisu sa uplatňuje, keď sa účastníci konfliktu vzdávajú časti svojich nárokov v prospech dohody. Riešenie konfliktu pozostáva v čiastočnom upustení z individuálnych cieľov, v prospech spoločného prijateľného cieľa a záujmov. Predmet sporu sa delí medzi účastníkov a jeden ústupok sa vyváži druhým. Stratégia sa vyznačuje stredným stupňom sebapresadzovania a spolupráce.

Stratégia konfrontácie nastáva, keď jedna zo zainteresovaných strán pristupuje k dosiahnutiu svojich cieľov bez ohľadu na dôsledky, ktoré môžu vplývať na ostatných. Stratégia patrí k typu „výhra – prehra“. Využíva sa, keď jedna zo strán môže využiť silu formálnej autority (napr. nadriadené postavenie manažéra a jeho právomoci), vplyv fyzickej hrozby, či arogantné ignorovanie požiadaviek protistrany. Konfrontácia vedie neraz k pocitu nepriateľstva a odplaty, no napriek tomu je účinok rázneho zásahu z krátkodobého hľadiska veľmi efektívny, ale z dlhodobého hľadiska vedie k napätiu, skrytému odporu, zníženiu ochoty akceptovať príkazy a pod.

Stratégia prispôsobenia sa vyznačuje nízkym stupňom sebapresadzovania a vysokým stupňom kooperatívnosti, pričom jedna z konfliktných strán ustúpi, prispôsobí sa a snaží sa uspokojiť požiadavky druhej strany. V niektorých prípadoch táto stratégia prináša náznak manipulácie.

Stratégia vynucovania sa vyznačuje vysokým stupňom sebapresadzovania a nízkym stupňom kooperácie. Účastníkovi konfliktu pritom záleží výlučne na dosiahnutí svojho cieľa. Z dlhodobého hľadiska je stratégia neefektívna, v súčasnej dobe začínajú manažéri čoraz viac preferovať efektívnejšiu stratégiu spolupráce.

Stratégia argumentácie je spôsob ovplyvňovania ľudí, verbálne a neverbálne, pričom účinok závisí od osobnostných charakteristík presviedčajúceho, presviedčaného a kontextu situácie. Dôležitú úlohu zohrávajú aj základné prístupy k presviedčaniu, a to presviedčanie prostredníctvom dôveryhodnosti, logického zdôvodňovania a emocionálnych apelov. Vhodná kombinácia prístupov vedie k požadovanému účinku. Schopnosť ústne presviedčať sa využíva v bežnom sociálnom kontakte, ale aj v zložitejších sociálnych situáciách, keď sa vysvetľujú a obhajujú postoje. Umenie argumentácie spočíva aj v schopnosti klásť správne otázky druhej strane. Pri formulovaní otázok je užitočné neklásť ich len preto, aby boli položené, treba uprednostňovať otvorené otázky, zaujímať sa o názor partnera, pýtanému dožičiť čas na rozmyslenie, osobné otázky sa pýtať uvážene a pod. Pozorným aktívnym počúvaním a otvorenou diskusiou by mal každý partner nájsť vhodné argumenty, objasniť stanoviská a dospieť k obojstranne prijateľnému riešeniu.

 

 

Share on :

 

Zuzana Kožárová
Volám sa Zus a v súčasnosti som doktorandkou Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Mojou najväčšou vášňou je psychológia. Tesne po písaní. Ešte počas výšky som sa rozhodla pretlak zaujímavých informácií vyriešiť založením blogu, ktorým sa snažím popularizovať psychológiu a jednoduchým jazykom približovať užitočné poznatky z psychológie.
Viac o mne zistíte na LinkedIn-e.
Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto:

Comments are closed.