Moderné (ne)závislé ženy.

Téma tohto blogu je výsledkom jednej ozaj smutnej situácie, v ktorej som naplno pocítila bezmocnosť a limity vyplývajúce z môjho gender statusu „žena“ (niežeby neprinášal aj isté výhody). Ako som tak stála v obchode nad bedničkou Plzňa (ktorý bol v akcii za fakt dobrú cenu) a so svojimi 50 kilami a tenkými rúčkami som nebola schopná premiestniť ju z obchodu ku mne domov a užívať si po nasledujúce dni chuť toho božského nápoja, prepadol ma pocit smútku. Bol to moment, kedy som si uvedomila, že moja nezávislosť končí tam, kde začína akcia na moje najobľúbenejšie pivo a nemá mi ho kto pomôcť odniesť domov. Tak som sa začala zamýšľať nad tým, či a do akej miery je tá nezávislosť vlastne dobrá vec a kedy už je skôr na obtiaž. 

…. woman who is caught between the enjoyment of her independent urban life and her desperate yearning to find ‘‘Mr. Right’’ with whom to settle down.

STEPHANIE GENZ

 

Popri browsovaní rôznych zdrojov na túto tému som narazila na myšlienku, ktorú voľne parafrázujem (autora som už spätne nenašla): človeku je prirodzená závislosť. Nezávislosť je naučená.

Asi to bude nejako súvisieť s tým, že aj na svet sa rodíme totálne závislí od svojich stvoriteľov a od toho, nakoľko budú ochotní saturovať rôzne naše potreby ( akoby štandardný psychoanalytik povedal: od toho sa zas odvíja, či detstvo prekonáme s nejakou traumou anebo ne). Sme prosto stvorenia sociálne. V podstate počas celého života do nejakej skupiny patríme a od niekoho závisíme. A ženy možno ešte o trochu viac, pretože sú fyzicky slabšie, citlivejšie, vyžadujúce ochranu a pod. (zato by mi feministky naložili 😯 ). Príroda tieto akože nedostatky vykompenzovala stvorením mužov, ktorí sú tí silní, tvrdší a ochranárski. Jing nášmu jang. Nech žije komplementarita (emocionálna vs. racionálny, slabšia vs. silnejší, starajúca sa vs. chodiaci do krčmy… ale nijééé, veď tam chodia aj ženy). A ono to po dlhé roky ako tak fungovalo. Až kým ženy nedostali volebné právo, antikoncepciu, možnosť pracovať a byť finančne nezávislejšie. Plus chrobáka do hlavy od feministiek v podobe myšlienky: We can have it all! (rozumej všetko to čo muži…). Vtedy začali byť nežné polovičky so svojím statusom masovo nespokojné (viac než obvykle) a túžili sa realizovať aj inak ako v domácnosti (čo sa im nedá zazlievať, že).

Otvorili sa im ozaj nevídané možnosti a tie významne ovplyvnili ďalšie dianie v ženskom svete. Ženy si zaumienili mať všetko: vzdelanie, skvelú prácu, muža, deti a ešte aj vyzerať k svetu. Predstavy pekné, realita iná. V knihe Wonder woman sa píše, že: „neexistuje žena (aspoň nie v reálnom svete), ktorá by vybalansovala prácu, partnerský život, starostlivosť o deti a starostlivosť o seba.“ Preto sa zdá praktickejšie fokusovať sa iba na istú oblasť. Veľmi zjednodušene: na rodinu alebo na prácu. A myslím, že v tejto dobe je namieste spomenúť aj tretiu oblasť: na seba a svoj zovňajšok.

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt selfie gif

 

Nezriedka narazíte na typy, ktoré sa pokúšajú zladiť všetko, ale tie sú aj nezriedka na pokraji zrútenia. U spomínaných typov žien je logicky miera nezávislosti na ostatných rôzna. Rozoberme si to podrobnejšie.

Ženy odpusťte istú mieru generalizácie !

 

Len tak medzi nami (dievčatami), v zásade sme sa vždy triedili do 3 skupín – 1.tie, ktoré si po strednej klofnú muža a majú dieťa, 2. tie, ktoré si urobia VŠ, získajú prácu a skôr či neskôr (ale skôr skôr ako neskôr) sa vydajú a majú dieťa  3. také, ktoré si muža neklofnú a tak sa venujú kariére (podotýkam, že ani jedno nie je zlé!).

Pri prvej menovanej kategórii (a jej extrémnych prípadoch) mi v hlave okamžite vyskakuje „Cinderella complex“ (alebo popoluškin komplex). Po psychologicky ide o strach z nezávislosti, kedy je život ženy ovplyvňovaný nevedomou túžbou, aby sa o ňu starali iní. Paralela s popoluškou a inými princezničkami z rozprávok je zjavná –  krásna, skromná, vďačná, múdra žena, ktorá ale nedokáže sama zmeniť svoju situáciu, čaká na „záchrancu“ – svojho princa, ktorý sa o ňu postará, a s ktorým budú spolu šťastní do konca života. Tieto princezné nájdeme nielen v rozprávkach, ale aj v reálnom živote. Sú to typy, ktoré vždy potrebujú mať niekoho pri sebe, a tak skáču zo vzťahu do vzťahu. Často zostávajú aj v tých nefunkčných, pretože sa obávajú byť samé (len to nie!!). Nemajú pracovné ambície, a aj preto sa ultimátnym životným cieľom stáva nájsť si muža a porodiť deti. Tento typ žien sa vyznačuje vysokou feminínosťou, ale aj závislosťou.

 

Potom je tu kategória žien (asi najväčšia), ktorá si chce založiť si rodinu, zároveň sa však snaží dosiahnuť istý level vzdelania a realizovať sa aj pracovne. Vo vedeckých článkoch sa tento typ súčasnej ženy označuje pojmom postfeminist woman“ (alebo post-feministická žena?)typická je pre ňu snaha mať všetko. Vzhľadom na to, že v psychologickej literatúre je možné nájsť kvantum článkov o konflikte práce a rodiny a jeho dôsledkoch, zladiť rolu pracovnú a rodinnú asi nebude úplne jednoduché. Úporná snaha o dosiahnutie tohto nadľudského cieľa nezriedka prepukne v syndróm superženy. Na prelome tisícročí ho zadefinoval ujo White. Popisuje nadané mladé ženy, ktoré majú pocit, že musia perfektne zvládnuť mnoho rolí, pričom ich ale nikto nenaviguje, ako vybalansovať rôzne povinnosti (aj vyzeraj, aj navar, aj zarob, aj sa postaraj o deti, aj o muža…). Tu môže hrať významnú rolu práve (ne)podporujúci muž, s ktorými si (ne)spravodlivo (ne)rozdelia všetky povinnosti.

 

No a do tretice je tu typ žien, ktorý tieto dilemy nerieši a to z prostého dôvodu: orientujú sa na kariéru. Pretože partnera / rodinu zatiaľ nemajú alebo ju ani nechcú mať, opraty svojho života musia zobrať do vlastných rúk a zabezpečiť sa samy. Tak sa u nich postupne buduje nezávislosť (pretože inej možnosti veľmi niet) a rýdza feminínnosť musí ustúpiť maskulínnejšiemu správaniu. V tomto kontexte sa často skloňuje slovo emancipácia (mám pocit, že už má skôr negatívny konotát a osobne mám voči nemu averziu). Emancipáciu možno podľa môjho názoru negatívne vnímať vtedy, ak žena dosiahne vysoký stupeň nezávislosti a má problém vrátiť sa do fázy, keď dokáže byť závislá (ako je to v podstate prirodzené a aj žiadané z hľadiska partnerského života). Profesne úspešné ženy zvyknú byť častované pojmom karieristka (prípadne v kombinácii so slovom vyššie = emancipovaná karieristka). Nezriedka sú single (veď čo by už robil muž so ženou, ktorá ho (vôbec) nepotrebuje?) V tejto súvislosti som čítala zaujímavý výskum, ktorý riešil otázku PREČO sú úspešné, nezávislé, slobodné a krásne ženy často samé? Veď to nedáva zmysel ! Ful pekidž. Výskumníci sa preto mužov pýtali, či by takú ženu chceli. A muži sa bili do pŕs, že „jasné!“ a dokonca im ani neprekáža, že ich intelektovo tromfne. No áno, v predstavách. Ale ak sa s danou ženou stretli osobne, pôsobili neisto a nevedome zväčšovali fyzickú vzdialenosť od danej ženy (a kedy sa od niečoho odkláňate? Ak sa toho bojíte.. alebo to smrdí). Jeden z výskumníkov sa mužov v neformálnej komunikácii pýtal ako to teda je? Chcú alebo nechcú muži peknú, sebavedomú, úspešnú ženu? Väčšina tvrdila, že: „on áno, ale domnieva sa, že iní muži by sa takou ženou mohli cítiť ohrození“ (typická projekcia !). Z niektorých neskôr vzišlo, že úspešnú a múdru ženu chcú, ale nie viac ako sú oni sami. Respektíve, že by nemohli mať pocit, že nad ním žena vítazí (v čomkoľvek). Možno preto sú pre mužov nezávislé seba a cieľavedomé ženy zo začiatku atraktívne, ale neskôr desivé (netreba sa čudovať, veď potom muž nemôže plniť svoju rolu ochranára a zabezpečovateľa). Ak sa pre túto kategóriu žien (z rôznych dôvodov) nenájde „vhodný“ muž, tak ostávajú samé. A ak žena nemá rodinu, čas logicky venuje práci a len znásobuje svoju nezávislosť. Začarovaný kruh.

 

Ako je to v mojom okolí?

U väčšiny mojich rovesníčok (u seba už menej 🙄 ) pozorujem prirodzené dosahovanie istých životných míľnikov spájajúcich sa s dosiahnutím istého veku – narodenie, škôlka, ZŠ, SŠ, VŠ, práca, zásnuby +svadba, deti, viac detí… (poradie môže byť individuálne odlišné). Ja sa potom čudujem čo za ženy mám medzi priateľmi na FB (..ale to sa len vydali a majú nové mená). V menšom zastúpení vnímam ženy kariérne orientované a úplne zriedkavé sú v mojom okolí cinderelly (asi preto, že sa obklopujem ľuďmi podobnými ako som ja). A potom sú tu ešte rôzne odchýlky, tie však nebudem spomínať (už aj tak je to dlhý blog :mrgreen: ).

(Keď to tak píšem, začínam sa uvedomovať ako sa priebeh života ženy odvíja od (ne)nájdenia partnera. ..a zrejme aj život muža od (ne)nájdenia partnerky. Mmm…)

Spomeniem ešte jeden americký výskum mapujúci ženskosť a mužnosť u americkej populácie a ich pokles alebo nárast v období rokov 1974-2012. Výsledky hovoria, že miera feminínnosti (ženskosti) u žien rokmi klesá. Znamená to to, že ženy sa vplyvom sociálnych zmien a požiadaviek prostredia, napr. kvôli pracovnej pozícii, ktorú zastávajú, naučili prejavovať viac maskulínne. U mužov sa to vraj nijak dramaticky nemení (ale prečo potom nosia obtiahnuté rifle a sú vyčančanejší ako ženy?).

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt feminine guy gif

 

Na záver

Ak v minulosti dominovali ženy závislé, tzv. cinderelly (okrem pár výnimiek, ktoré sa búrili a potom boli upálené alebo nedobrovoľne vydaté), tak dnes sa pomer závislých vs. nezávislých žien výrazne zmenil. Dané je to historickým, politickým a sociálnym a kultúrnym a neviemešteakým dianím, ktoré ženám otvorilo dvere k sebarealizácii, ale zároveň nastolilo dilemy ohľadne životných priorít – práca alebo rodina (alebo me, myself and I)?. Alebo mať všetko, hrať sa na superwoman a potom si koledovať o kolaps. Ani u žien, ktoré sa fokusujú na jedno alebo druhé, teda na kariéru alebo rodinu, to nie je ideálne. Buď sú považované za karieristky alebo rodičky. Navyše, „zrieknutie sa toho druhého“ môže vyústiť k pochybnostiam ohľadne správnosti rozhodnutia, a ďalej k pocitom viny, či zlyhania. Ak to doplníme o (niekedy absurdné) očakávania mužov, plus tlaky spoločnosti, nemusí to byť pre ženu úplne príjemné (a sa čudujete, že sme niekedy náladové? emočne rozkolísané? nerozhodné ? 🙄 ). Osobne si myslím, že každý extrém je zlý. Či je to o viere v niečo/niekoho, či je to o pití/jedení, či je to o práci alebo o ženskej závislosti. Byť žienkou, ktorá čaká, že sa o ňu vždy niekto postará, nie je cesta. Rovnako ako byť ženou, ktorá nenechá nikoho, aby sa staral (do istej miery) o ňu. Už vôbec nie som presvedčená o tom, či má zmysel sa mužom vo všetkom dorovnávať (tak ako to občas prezentujú feministky). Mne sa veľmi pozdáva klasická teória vzájomného dopĺňania sa mužského a ženského sveta. Akurát, že doba ktorú žijeme jemne stiera role muža a ženy, ktoré nie sú natoľko jasne vymedzené. Ženy sú menej ženskejšie a muži viac zženštilí (veď sa pozrite na tých futbalistov.. viac maskulinity nájdete u hádzanariek !!!). Nech je to akokoľvek, muž do ženského sveta patrí a môže byť pre ňu značnou oporou. Či už sa rozhodne pre rodinu alebo kariéru. Alebo oboje. Akurát by sa zrejme mali v životnom smerovaní a prioritách zhodnúť. A ženy možno upustiť od prehnanej nezávislosti a dominancie.

 

Ženskosti zdar!

 

Share on :

 

 

Zdroje:

http://www.harriet-taylor-mill.de/images/docs/sonst/HTMI_Lecture_McRobbie.pdf

https://en.wikipedia.org/wiki/Cinderella_complex

Lora E. Park, Ariana F. Young, and Paul W. Eastwick, “(Psychological) Distance Makes the Heart Grow Fonder: Effects of Psychological Distance and Relative Intelligence on Men’s Attraction to Women,” Personality and Social Psychology Bulletin 41, no. 11 (Nov. 1, 2015): 1459–73.

Kristin Donnelly. Jean M. Twenge. 2017. Masculine and Feminine Traits on the Bem Sex-Role Inventory, 1993–2012: a Cross-Temporal Meta-Analysis. Sex Roles. Volume 76, Issue 9–10pp 556–565

…bolo ich viac, ale komu sa to chce spisovať 

Zuzana Kožárová
Volám sa Zus a v súčasnosti som doktorandkou Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Mojou najväčšou vášňou je psychológia. Tesne po písaní. Ešte počas výšky som sa rozhodla pretlak zaujímavých informácií vyriešiť založením blogu, ktorým sa snažím popularizovať psychológiu a jednoduchým jazykom približovať užitočné poznatky z psychológie.
Viac o mne zistíte na LinkedIn-e.
Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto:

One thought on “Moderné (ne)závislé ženy.

Comments are closed.