PSYCHOBLÓGIA

(Moja) kariéra.

O čom by som chcela dnes písať? O sebe 😀 Ale niéé. Skôr o kariére a pracovnom trhu, a to ako z pohľadu mojej kariérnej cesty, tak z pohľadu objektívnych výskumov a prognóz, ktorých som si za uplynulé roky naštudovala viac ako dosť. Téma spadá do oblasti pracovnej psychológie, čiastočne kariérového poradenstva, čo je inak veľmi zaujímavá oblasť psychológie a zároveň je to to, čomu sa momentálne profesne venujem. Aj keď som to nikdy neplánovala …

Ja ako doktorandka

Mám už taký dobrý zvyk zhrnúť niektoré etapy svojho života – štúdium Bc., Mgr., či chvíľkovú živnosť (..robím tak v  kategórii „moje vzdelávanie“). Nedávno som dosiahla ďalší životný míľnik – obhájila som dizertačnú prácu, na ktorej som pracovala tri roky a získala som honosný titul Philosophiae doctor (ak sa pýtate, či mi to nijako drasticky  zmenilo život, nie..akurát rodičia ma oslovujú spektabilita, debilita a pod. :D). Otázka, ktorú dostávam pomerne často je či a čo som vlastne robila o čom bola moja práca. Nó, písala som o tom čosi tu alebo tu o phd, ale ak by som to mala zhrnúť (bude to ozaj dlhšie zhrnutie :D)… bolo to o podnikavosti, a o tom, že je to dôležitá kompetencia do budúcnosti, aby bol človek uplatniteľnejší, vedel sa elegantne pohybovať po trhu práce a aby ho v jeho práci nenahradili roboty (či vás nahradia zistite napr. tu –https://willrobotstakemyjob.com/). Mňa asi nie. Mehehé.

pri preberaní diplomu

zdroj: UPJŠ archív

Školstvo, ktoré mladých ľudí (ne)pripravuje na pracovný život

I keď sa veda zdá byť teoretická, od začiatku som chcela robiť niečo praktické. Môj plán bol vymyslieť a zrealizovať kurz na rozvoj podnikavého myslenia pre študentov. Avšak, ako to vo vede chodí, najprv si musíte danú problematiku veľmi dobre naštudovať (nech nerobíte hlúposti). Tak som začala čítať kvantum vedeckých článkov, analýz a kníh na tému podnikavosť. Skončila som však pri tom, ako vlastne v súčasnosti funguje pracovný trh. Musím povedať, že ma to čítanie extrémne bavilo, pretože som sa dozvedela množstvo vecí.

Napríklad, že:

  • pracovný trh sa od čias keď naňho vstúpili naši rodičia neskutočne zmenil, zrýchlil, zglobalizoval (je to zhrnuté v tomto milom krátkom videu, ktoré je súčasťou e-learningu Moja kariéra,  vytvorenom mnou a mojou šéfkou pre študentov UPJŠ)
  • množstvo študentov (SŠ aj VŠ) však nie je na súčasný pracovný trh vôbec pripravených a majú problém s uplatnením sa:
    • lebo chýba kariérové poradenstvo a študenti si vyberajú blbé odbory, ktoré nikomu netreba (ktoré to sú a či ten váš treba zistíte portáli trendyprace.sk) … výsledok?  viac ako polovica vysokoškolákov preto robí na pozíciách pre stredoškolákov
    • lebo na VŠ študujú aj tí, ktorí by študovať nemali (povedzme „tí slabší“ študenti, ktorí by pokojne mohli robiť remeslá alebo napr. na stavbe)
    • lebo školstvo pripravuje na pracovný trh, na ktorom sa zamestnávali naši rodičia, za ten čas sa však radikálne zmenil a v tej podobe už neexistuje, čítaj tu „O zmenách na pracovnom trhu“)

Tu sa opäť vrátim k podbodu 3. Pretože aj to je dôvod prečo ľudia utekajú (okrem žalostného stavu tejto krajiny, kde vládne tupota, fašisti, netolerancia, hlúposť, bezcharakternosť, arogancia a chamtivosť). Ide o problém so školstvom. Problémy slovenského školstva sú veľmi dôkladne a prehľadne zanalyzované vďaka projektu To dá rozum (skvelý výskum, odporúčam prečítať). Dokola sa o nich rozpráva na najrôznejších fórach a konferenciách (a že som ich pochodila), zásadná reforma školstva, ktorá by nás posunula k severským krajinám, kde majú najvyšší index inovácii (kreativity) a kde učia aktívnym zapájaním študentov do výučby a projektovým vyučovaním, prácou v tímoch a simulovaním reality, je v nedohledne. Kým svet sa rapídne vyvíja vpred, slovenské školstvo zaspalo niekoľko pár desiatok rokov. Síce všetci chcú, aby nám zo škôl vychádzali kreatívni ľudia, nemôžeme ale očakávať, že sa tak stane, ak ich veľká časť učiteľov (a to aj vysokej škole!!!) vzdeláva štýlom – seď, počúvaj, ja ti budem diktovať poznámky (z knihy!), potom sa ich nauč a ak ich nevieš odslova-doslova (nerozumej, hlavne memoruj), neprejdeš. Do študentov tlačia kvantum vedomostí (aj to často neaktuálnych), problém však je, že do budúcnosti už človek nepotrebujete disponovať toľkými vedomosťami a poznatkami (tie má vždy poruke kámoš gúgl). Potrebuje ich skôr vedieť vyhľadávať (a to tie pravdivé a relevantné), pracovať s nimi, spájať ich a prepájať v nové idey (inovácie). Skôr ako vysoké IQ potrebuje emocionálnu inteligenciu (čo to je čítaj tu) a extrémne dôležité sú mäkké zručnosti. EÚ na rady výskumníkov a odborníkov vybrala TOP 8 kompetencií, ktoré sú do budúca fakt dôležité (ak máte deti, dajte pozor, aby si ich rozvíjali). Skúsite hádať ktoré to sú? Nie? Dobre. Prezradím:

1. komunikácia ako v jazyku slovenskom (to tiež nie je samozrejmosť, vyjadrovať sa ústne či písomne, to sa u mládeži rapídne zhoršuje) 2. tak v anglickom (AJ je must a pomaly ale isto bude must aj ďalší svetový jazyk),

3. matematika, veda (presne to logické a kritické myslenie, ktorým mnohým, naozaj mnohým ľuďom chýba),

4. digitálne zručnosti (nie, nejde iba o ovládanie mobilu, či tabletu a surfovanie po nete…koľkí z vás napríklad používajú klávesu Tab?)

5. schopnosť učiť sa (lebo učiť sa budeme musieť celý život, veď stále vymýšľajú niečo nové, technológie, mašinky.. kto to má stíhať …)  

6. občianska angažovanosť (to je o tom byť zodpovedný občan, chodiť ako na bytové schôdzy, tak na voľby)

7. kultúrne povedomie (keďže žijeme viac či menej pomiešaní v globálnom svete plnom rôznorodých ľudí, je fajn byť tolerantný k inakosti.. Slovákom to stále ešte veľmi nejde) 

8. podnikavosť a iniciatíva

Práve podnikavosť je nosnou témou mojej práce.  

Ako som vymyslela kurz na rozvoj podnikavosti…

Ako tému svojej práce som si vybrala podnikavosť, pretože mne práve podnikavosť pomohla a stále pomáha uplatniť sa a robiť čo ma baví. Tá mi však po škole citeľne chýbala. Získala som ju až vďaka dennodennému kontaktu s podnikateľmi počas mojej fázy živnosti. Okolo podnikavosti panuje mýtus, že sa týka len podnikateľov. Nie je to tak ! Podnikavý môže byť študent, či zamestnanec. Sú to zvyčajne tí (pro)aktívni, kreatívni, zapálení ľudia, ktorí prinášajú zmeny, vylepšujú, zefektívňujú, vymýšľajú a realizujú rôzne projektíky. Napr. študenti, ktorí popri škole pracujú, vedú spolky, sú v senátoch či radách a najviac sa v triedach ozývajú (škoda, že ich je tak málo). Sú to tí zamestnanci, o ktorých vie celá firma, ktorí vylepšujú existujúce procesy, ktorí posúvajú svoju firmu vpred. A samozrejme podnikatelia, ktorí vedú svoje firmy (projekty). No a títo podnikaví ľudia nemajú problém uplatniť sa, pretože sú flexibilnejší a prispôsobivejší. Pokiaľ neexistuje pracovné miesto, kde by sa chceli realizovať, vytvoria si ho sami. Preto by sme aspoň istú mieru podnikavosti mali mať v sebe v tejto dobe všetci.

Čo som zistila ja a aj iní vo svojich výskumoch je, že mladí ľudia na Slovensku nie sú bohvieako podnikaví, a to aj vplyvom toho, ako sa u nás vzdeláva (popisujem vyššie). A tu sa dostávam k praktickej časti mojej práce, a to k tomu, kvôli čomu som na doktorandské šla. Vytvorila som kurz na rozvoj podnikavosti študentov a otestovala som, či plní svoju funkciu a naozaj študentov rozvíja. O čom je? Jeho cieľom je podporiť mladých ľudí, ktorí majú nejaký podnikateľský nápad alebo sa prosto chcú realizovať a premieňať svoje myšlienky na realitu. Pozývam si tam rôznych inšpiratívnych ľudí a podnikateľov, ktorí úspešne rozbehli svoje projekty a sú  ako inšpiráciou, tak pomocou pre tých, ktorí sú ešte iba v začiatkoch. Výsledky mojich analýz boli sľubné, niektorým sa podarilo rozbehnúť svoj podnikateľský nápad, niektorí si našli novú brigádu, niektorí sa ďalej vzdelávali, aby boli o krok bližšie k realizácii svojho nápadu. Programom k dnešnému dňu prešlo cca 20 študentov, ktorí boli vďační, že sa niečo také na univerzite deje. Z pozitívnej spätnej väzby študentov, či pozvaných hostí som bola nadmieru spokojná, z obhajoby pred akademikmi som však mala presne opačný pocit. Môj dojem bol, že hlavná myšlienka, ktorú som chcela predať, nebola veľmi pochopená. Nevadí! 😀 Tento program funguje už niekoľko semestrov a získal si celkom slušnú pozornosť. Písali o ňom lokálne noviny, SAVka, získal cenu kariérového poradenstva, a čo ma teší najviac je, že má podporu rektora a dovolím si tvrdiť, že trochu rozhýbal podnikateľské vzdelávanie na univerzite, keďže bude hádam čoskoro súčasťou väčšieho komplexného vzdelávania pre študentov s podnikateľským nápadom. Tie najlepšie môžu (a niektoré už skončili v univerzitnom inkubátore). To za mojich študentských čias možné nebolo. Preto svoju trojročnú prácu hodnotím ako úspech.

Pri preberaní ceny za kurz Podnikni niečo!

zdroj: Euroguidance

Zhodnotenie troch rokov na SAV

K mojej doktorandskej fáze by som už len doplnila krátku reflexiu. Množstvo ľudí vníma doktorandov ako tých, ktorí pokračujú na škole, pretože si nevedia alebo nechcú nájsť prácu (sú aj takí, ale skôr vnímam opak). Pre mňa to bolo jednoznačne najlepšie a najplodnejšie obdobie v rámci môjho štúdia (od ZŠ až po VŠ), počas ktorého som pochopila význam slova vzdelávanie. Naučila som sa totiž ohromné množstvo vecí a z hľadiska sebarozvoja sa posunula dosť vpred. PhD mi výrazne napomohlo vytuniť si kritické myslenie (čo už znie ako klišé), ktoré je v tejto dobe mám pocit „must“ pre všetkých, ktorí sa nechcú zamotať do propagandy, hoaxov, konšpirácii a bludov najrôznejších ľudí. Naučila som sa pomerne dobre rozlišovať kvalitu od pliagy, odborníkov od drístačov a dobré zdroje od zlých. A to nielen vo vede, ale aj v bežnom živote. Preto ma desí, že o dôležitých veciach nerozhodujú odborníci, ale politici, o príčetnosti a intelekte niektorých sa dá vzhľadom na neschválenie povinného očkovania, odmietnutie Istanbulského dohovoru, či snahe presadiť nezmyselný zákon o potratoch, naozaj pochybovať. Naučila som sa nespoliehať na moje dojmy, hovieť si vo svojej premúdretosti a posilňovať svoje presvedčenia, ale skôr ich spochybňovať a vytvárať si komplexnejší objektívnejší obraz. Preto vychádzam zo svojej bubliny a počúvam aj tých, ktorých by som inak nepočúvala. O trhu práce a uplatnení som sa rozprávala ako s podnikateľmi, tak s mladými ľuďmi na úrade práce, resp. zamestnancami úradu, so študentmi, a dokonca i s rómkami na Luníku 9. Pochopila som, že každý má svoj vlastný pohľad na vec a objektívna jedna pravda vlastne asi ani neexistuje.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt elephant metaphor

Aby som to zhrnula, zažila som si tri skvelé roky na SAVke (Slovenská akadémia vied), so všetkými jej prednosťami aj nedostatkami. Je to krásna kreatívna práca s vysokou spoločenskou prestížou a nízkym platovým ohodnotením (ako to už v podobných profesiách býva), ktorá je ale pre spoločnosť neskutočne dôležitá. Na Slovensku ju ľudia robia zväčša preto, že sú nadšencami v danom odbore. To ma privádza k tomu, že som spoznala veľa kvalitných vedcov a rozhodne to nie sú takí suchári ako si niekto môže myslieť 😉 Práve naopak. Moja cesta napriek tomu ďalej pokračuje mimo SAV. Niekedy v polovici svojho doktorandského štúdia som vďaka svojej úpornej snahe otestovať kurz v praxi narazila na moju súčasnú šéfku, riaditeľku Univerzitného poradenského centra, v spolupráci s ktorým som kurz začala realizovať. Po istom čase, som v tomto centre začala pracovať na polovičný úväzok a momentálne fungujem na TPP. Našim cieľom je aspoň trochu kompenzovať nedostatky vzdelávacieho systému a viac pripravovať študentov na trh práce. A snáď sa vrátim aj k výskumu. Ako to robíme a či sa nám to darí si ale nechám na ďalší blog.

Zdroje:

O podnikavosti: https://www.researchgate.net/publication/336241114_Podnikatelska_kompetencia_ako_klucova_kompetencia_21_storocia_a_moznosti_jej_rozvijania

Moja dizertačka: https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=56521031C266C9A2AA3B00001945&seo=CRZP-detail-kniha

Skús prečítať aj toto:

Pridaj komentár

Or

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *