PSYCHOBLÓGIA

Nezdolní ! (Tip na knihy)

Ak práve nemám obdobie intenzívneho čítania vedeckých článkov a kníh z oblasti psychológie, veľmi rada siahnem po hocakej „oddychovke“, ktorá nie je písaná štruktúrou abstrakt, úvod, metodológia, výsledky… a nenúti ma príliš premýšľať. Do rúk sa mi dostali knihy Mengeleho dievča a Krvavé jahody. Bola som síce varovaná, ale keď mi v autobuse vyšla slza pri čítaní druhej strany, došlo mi, že to oddychovka nebude. Ak máte podobnú úchylku na jemne depresívne knihy ako ja, tieto si určite prečítajte. Spomínané knihy síce nepatria do kategórie „psychologická literatúra“ a pôvodne som o nich ani nechcela písať, ALE hlavné myšlienky a z nich vyplývajúce ponaučenia sú aktuálne dodnes. V tomto kontexte mi nedá nespomenúť ešte jednu „Napriek všetkému povedať životu áno“ od Viktora E. Frankla, ktorú by ste v poličke psycholiteratúry určite našli.

Ako som naznačila vyššie, v týchto troch pochmúrnych  dielach nájdete veľa myšlienok aktuálnych aj pre túto dobu. Píšem o nich naraz, pretože ich spája spoločný menovateľ – zlo. A krutosť. A ľudia. Ľudia, ktorí to zlo šírili a dokázali druhým ľuďom robiť ne-u-ve-ri-teľ-né veci. Len preto, že mohli. A takých nájdeme aj dnes. Na druhej strane sú (alebo boli) ľudia, ktorí to zlo a krutosť dokázali prežiť a ešte aj ich trýzniteľom odpustiť (akože vau..). Knihy „Mengeleho dievča“ a Franklova „Napriek všetkému povedať životu áno“ sú zasadené do obdobia 2.svetovej vojny a sú to príbehy dvoch ľudí – muža a ženy, ktorí boli odvlečení do koncentračných táborov. Pretože Hitler.

Tretia kniha „Krvavé jahody“ približuje život v gulagoch. A to troch žien – mamy a jej dvoch dcér. Teda skôr dvoch dcér, pretože mama po odvlečení veľmi skoro zošalela a zomrela (ako sa v psychickej rovine prejaví neschopnosť zvládnuť fyzické utrpenie). Po tom, čo chcela zabiť svoje dcéry (asi ako vykúpenie z utrpenia). Názov knihy je spomienkou na lúku pri tábore posiatu krásnymi jahodami, ktoré však boli postriekané krvou hromadne zabitých väzňov. O gulagoch sa hovorí o čosi menej, ale aj v nich zomrelo kvantum ľudí, vrátane nemeckých eSeSákov, ich žien, ale aj nepriateľov Sovietskeho zväzu, vrátane Čechoslovákov, Poliakov či Rakúšanov.

O tom, čo sa v táboroch a gulagoch dialo, má asi každý viac či menej presnú predstavu (mala som tú „česť“ navštíviť Osvienčim a Brezinku). Tento blog však nie je o tom.  Ani o tom, ako sa to všetko vôbec mohlo odohrať. A že to nikto nezastavil (nad tým sa vám akurát pozastaví mozog). Dokonca ani o tom, prečo sa ľudia oplývajúci mocou správali ako sa správali (o tom som písala čiastočne tu). Mocní sú aj dnes schopní ohavných skutkov (veď sme toho svedkami každý deň, pustite si správy). Pútavé je aj to ako rýchlo dokázali ľudia otočiť a znenávidieť aj svojich kamarátov, len preto, že boli židmi a niekto zrazu povedal, že židia sú zloba a treba ich nenávidieť (paralela s dnešnou dobou – migranti). Ale ani to nebude téma tohto blogu.

Pri čítaní spomínaných kníh ma totiž zaujala psychológia jednotlivých postáv. A o tom to dnes bude. Osobne mi prišla až fascinujúca ich sila a odhodlanie zvládnuť každodenné psychické a fyzické týranie (keď popisujú ako neustále hladovali, ako ich mlátili, ženy a deti!!! znásilňovali, ako ich zatvárali v kobkách, ako na nich močili, do toho ešte podmienky v akých žili, rôzne choroby, zima ..to je náklad). Keď tak čítate čo všetko prežili, poviete si, že vaše problémy typu „aký filter si dám na fotku“ alebo „ktoré boty si kúpim“, sú absolútne smiešne. Frankl a „Mengeleho dievča“ to zažívali mesiace, príp. roky. Sestry v gulagoch rovno dve desaťročia! V hlave vám nabehne otázka: Odkiaľ brali silu?

 

Hardiness

To, čo človek dokáže zvládnuť je u každého rôzne. V psychológii existuje koncept hardiness – nezdolnosť.  Hardiness je popisovaná aj tromi C – control, commitment and challenge.

Control alebo pocit kontroly sa tomto kontexte chápe ako postoj k situácii. Či prepadnem beznádeji a nechám sa ňou „zmlieť“ alebo naopak, postavím sa jej čelom a budem bojovať.

Commitment  je záväzok voči našim životným hodnotám, či aktivitám, v ktorých sa angažujeme. Tie štartujú našu vnútornú motiváciu vydržať.

Challenge alebo výzva, je o tom vidieť problém ako príležitosť pre rast, zlepšenie sa.

 

Ľudia s vyššou nezdolnosťou majú pocit, že ich život má zmysel a stojí zato žiť. Taktiež majú pocit kontroly nad tým, čo sa v ich živote deje alebo stane. Veria, že sami môžu ovplyvniť svoju budúcnosť, a to ako bude vyzerať.

Tak ako to už v psychológii býva, miera nezdolnosti je u každého iná. Niekto ju má vyššiu, niekto nižšiu. Preto niektorí po krátkom čase spáchali samovraždu alebo sa nechali zabiť. Iní sa zbláznili. Boli však aj takí, ktorí prežili. Utiekli alebo boli oslobodení. A dokázali svoj život znovu naštartovať, žiť ho ďalej a založiť si rodiny. To boli práve tí nezdolní.

Viola, Mengeleho dievča, prežila dva roky v 4 rôznych táboroch. Bola jedna z tých, ktoré utiekli. Neskôr sa taktiež vydala a mala dve deti. Sama netuší, ako mohla prežiť. Hovorila: “Bolo to naozaj iba o šťastí a náhode.“

Věra, jedna zo sestier, počas dvadsiatich rokoch v gulagoch snívala o návrate domov (pochádzala z Brna). Modlila sa každý deň a vždy v nej žila nádej na oslobodenie. Až sa jej to podarilo. Vrátila sa do rodnej zeme, vydala sa a porodila dve deti.

Frankl aj na základe svojej skúsenosti vystaval psychologickú teóriu o zmysle života a veľmi známy je jeho výrok : „Ten , kto má pre čo žiť, môže vydržať takmer čokoľvek.“ On vydržal, pretože mal cieľ. Chcel dokončiť svoje životné dielo. A to mu dodávalo silu žiť a prežiť.

V tomto sú tieto tri knihy naozaj inšpiratívne a stojí zato prečítať si ich.

 

 

Budovaniu nezdolnosti zdar!

 

 

 

Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto: