PSYCHOBLÓGIA

Vitajte vo svete pozitívnosti II. (Problém v odborníkoch)

Vitajte v pokračovaní predchádzajúceho článku, ktorý ak si (ne)spomínate pojednával o občas ozaj pochybnej kvalite a pravdivosti (neustále pribúdajúceho) sebarozvojového materiálu. Dnes to bude o jeho šíriteľoch a o ich občas ozaj pochybnej odbornosti.

Nedávno sme sa s bývalými spolužiačkami – psychologičkami (každá robí v inej oblasti psychológie) zúčastnili besedy na košickom gymnáziu. Našou úlohou bolo zrozumiteľne priblížiť študentom prácu psychológa, nakoniec sme však približne tretinu času venovali vysvetľovaniu toho, aké dôležité je rozlíšiť ozajstného psychológa s kvalitným vzdelaním a skúsenosťami od tých menej kvalitných a tiež rôznych pseudopsychológov, ktorí sa množia závratnou rýchlosťou, a to najmä v oblasti sebarozvoja a motivácie. Apelovali sme predovšetkým na kritické myslenie a neustále „preverovanie“ si ich kompetentnosti. Totiž, ak chce človek pracovať na svojom duševnom zdraví, je kľúčové, aby ho zveril do rúk naozajstného odborníka. Veď ak máte zlomenú nohu, tiež nebežíte za mastičkárom, že?

 

Kto je tu odborník?

Žijeme v podivnej dobe paradoxov. Máme nadbytok materiálneho, ale prázdno vo „vnútri“ (a tak pribúdajú pivné domy, kde na to radi zabúdame). Máme historicky najľahší prístup k poznatkom, napriek tomu prichádzame o zdravý rozum (a sme schopní spochybňovať význam očkovania alebo uveriť, že savom sa dá vyliečiť rakovina). Sme kadejako poprepájaní, no i tak sa dosť ľudí cíti osamelo či prehliadane (a potom všade postujú svoje fotky). Máme nespočet možností, tie nás však skôr stresujú ako tešia (skúste si teraz vybrať mobil). A kedy psy dostávali pomaly kvalitnejšiu starostlivosť a chodili v pomaly lepších oblečkoch ako ľudia??? Medzi nimi naopak pribúda mnoho stratených, unudených stereotypom, ktorí len tak plávajú životom a väčšinu dňa trávia v práci, ktorá ich nebaví. Našťastie, zlomok z nich sa z tejto bdelej kómy prebudí a s cieľom nájsť niečo, čo im v živote chýba alebo uskutočniť veľkú životnú zmenu, rozhodne sa konať. Návšteva psychológa je ešte stále stigmatizovaná (v preklade „Ja mám ísť za psychológom? Šak nie som blázon!“), resp. predstavuje až poslednú voľbu v prípade, že už človek dosiahol dno (alebo skončí rovno na psychiatrii ). A tak nečudo, že množstvo životných zblúdilcov sa vyberie po stopách motivátorov, koučov a podobných manikov na sebarozvoj, ktorí učia o tom ako žiť. Šťastne a úspešne. Sú ale títo ľudia dostatočne kompetentní pomáhať jednotlivcom v takýchto životných etapách? Sú to ozajstní odborníci?

Odpoveď: Závisí. Totiž, odborník je človek, ktorý má vedomosti aj skúsenosti. Veď samotná definícia hovorí, že:  „Expert je nositeľom znalostí. Okrem teoretických znalostí má expert i praktické skúsenosti a priebežne sa v obore ďalej vzdeláva.

Bohužiaľ, nie každý moderný motivačno-koučovací guru je aj expert. Možno práve z dôvodu chýbajúcich vedomostí si neuvedomuje, aké následky môže mať jeho trúfalosť. A tak s vlastnou knižkou v ruke (každý motivátor predsa musí spísať svoje múdra do knižky) ide vysvetľovať ako žiť, lebo sa mu v časoch, keď robil multilevel zadarilo pekne si zarobiť (tých mám najradšej :mrgreen: ). Alebo si načítal tri knižky o vzťahoch, jeden si našiel a tak hovorí ostatným ako to dokázať tiež.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt motivational thoughts gif

Najmä v poslednej dobe sa tu však roztrhlo vrece s rýchlokvasenými koučami, egokoučami a neurokoučami, ktorí sa možno s privysokým sebavedomím šprtajú v ľudskej psychike. V lepšom prípade preplávajú po povrchu, v horšom otvoria témy, ktoré nie sú kompetentní riešiť (a ktoré patria do rúk psychológom a psychiatrom).

 

Koučing

Ku koučingu som si v istom období svojho života pričuchla i ja. A až vtedy som pochopila, že pokiaľ nemáte dostatočné skúsenosti alebo vedomosti, je to korčuľovanie na tenkom ľade. Koučing je jedna z metód, ktorú vo svojej práci využívajú psychológovia pomerne bežne. Spočíva v kladení otázok, ktorými klienta podnecuje k sebareflexii, objavovaniu vlastných odpovedí a uvoľňovaniu potenciálu, ktorý v sebe každý jeden z nás má (i keď sa to občas nezdá, muaha).

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt motivational speaker everything is possible gif

A metóda je to veľmi účinná, ak! je používaná správne. Problematickou sa stáva vtedy, ak je využívaná nesprávnym spôsobom (psychológ položí nevhodnú otázku alebo píliš silnú otázku alebo tú správnu otázku nepoloží) alebo koučing využíva psychológ pri klientovi v nesprávnom čase a pri nesprávnom probléme (ktorý je príliš závažný na to, aby sa riešil pýtaním sa). Preto je ideál, ak je kouč zároveň psychológ. Tak to ale často nie je a v CV koučov budete márne pátrať po psychologickom vzdelaní. Mnohí si vystačia s jedným/dvomi  certifikátmi za absolvovanie niekoľkodňových kurzov koučovania. Ale! ľudská psychika je náramne komplikovaná a komplexná. Nie náhodou prebieha vzdelávací proces psychológa naozaj dlho (a veď on vlastne nikdy nekončí). Aby ste získali predstavu: Začína sa 5-ročným štúdiom psychológie s pomerne širokým záberom (od etológie – veda o správaní zvierat, cez neuroanatómiu – mozgológia, cez vývinovú psychológiu až po psychopatológiu a základy psychoterapie). Ozajstná „sranda“ však reálne začína až po skončení Mgr. štúdia. Áno, počujete dobre. Ak chcete pracovať s ľuďmi a myslíte to vážne, po skončení štúdia vás čakajú roky ďalšieho vzdelávania, výcvikov, sebaanalýzy, terapií (na sebe, ale i iných) a spätnej väzby od skúsenejších. A to stojí kopec peňazí a energie! To všetko preto, aby ste vedeli svoju prácu robiť kvalitne a fundovane. A niektorým koučom postačí kurz! Tí lepší a odvážnejší si trúfnu i na certifikát z neurokoučingu, lebo je momentálne kúl. Opäť instantne. A to fungovaniu mozgu úplne nerozumejú ani vedci, ktorí sa tým zaoberajú celý život. Nie je to trochu absurdné, ak si zoberiete do úvahy akú cestu prejdú psychológovia? Alebo neurovedci?

 

Vedomosti vs. skúsenosti

Nie, netvrdím, že všetci koučovia bez psychologického vzdelania to robia zle. Ale mohli by to robiť lepšie, ak by ho mali. Ak chcete vodičák, taktiež nesadnete hneď do auta. Najprv si potrebujete osvojiť teóriu premávky, aby ste na tej ceste neurobili prúsery a neublížili sebe alebo ostatným.

Ako sa hovorí:

Action without study is fatal. Study without action is futile.
Mary Ritter Beard

 

Kolegyňa mi rozprávala o prednáške jedného kouča na tému motivácie. Spomínal psychologickú teóriu, ktorej sám nerozumel, prispôsobil si ju podľa vlastného uváženia a o jej autoroch ani nechyroval. Týmto ľuďom však bežní ľudia so záujmom o sebarozvoj dôverujú a považujú za ich odborníkov. Ó, aký omyl.

Takže na jednej strane sa tu vynára problém odbornosti a dostatočného vzdelania na to, aby klientovi nebolo poškodené, na strane druhej je to dehonestácia práce kvalifikovaných psychológov. Navyše, koučing sa podobne ako pozitívna psychológia znehodnocuje práve „prácou“ pseudoodborníkov. A to je ozajstná škoda!

 

Na záver

Opäť, tak ako v motivačnej literatúre nájdete kvalitný a nekvalitný obsah, tak aj medzi motivátormi, koučmi, neurokoučmi sa nájdu horší a lepší. Dokonca aj skvelí odborníci, do ktorých rúk by som sa zverila i ja. Napr. môj obľúbený Radvan Bahbouh, ktorého by som vedela počúvať hodiny. Ak máte záujem, vypočuť si môžete jeho rozprávanie o koučingu a jeho význame v našom živote (napr..„Pri koučingu človek musí sám premýšľať o svojich „dobrých“ momentoch. Obrátiť svoju pozornosť k tomu, čo sa podarilo a toto opakovať.“ … v spomínanej prednáške inak -okrem iného- študentom radí ako sa samoukoučovať pri štúdiu..a vtipne!)

Ak nemáte na krku nejaký závažný psychický problém vyžadujúci zásah psychológa alebo psychiatra, prosto len túžite so svojím životom pohnúť, osobne odporúčam cestu seba(s)poznávania. Či už osamote alebo v sprievode odborníka (či ním naozaj je zistíte tak, že si ho prosto preklepnete z každej strany). Pýtajte sa samých seba v čom ste dobrý/á, čo vám ide, čo zas nie, čo chcete robiť, čo vás baví a prečo. S kým chcete byť a prečo? Či prečo nie. Alebo si nájdite niekoho, kto vám tieto otázky položí za vás a bude vás posúvať k odpovediam (čo je niekedy lepšie, pretože sami sa k tomu ťažko donútime.. rozmýšľať.. len to nie). A ak tie odpovede nájdete, možno si uvedomíte, že vám motivačné knihy, prednášky a videá absolútne netreba a všetko ide akosi samo. A to nemusí byť zlá cesta.

 

Doskoučovania!

 

Share on :

 

 

Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto: