PSYCHOBLÓGIA

Selfie sem, selfie tam.

Bola som si pozrieť Rím. Rím je čarokrásny. Rím je plný nádherných ulíc, námestí, budov, fontán, pamiatok ..a ľudí. Ľudí s mobilmi. A tí sa fotia, pred všetkým, so všetkým, pri všetkom a počas všetkého. Bola to náramne fascinujúca podívaná.. rad ľudí otočených chrbtom ku pamiatke, v snahe napasovať svoju tvár (prípadnej tváre celej skupiny) do fotky s nejakým estetickým historickým objektom. Sprava, zľava, zdola, zhora, zboku. Ide predsa o ideálny záber, ktorý musí byť postnutý na insta, fb alebo blogu. Nie neberte to tak, že som absolútne proti foteniu (dobrá spomienková fotka nie je nikdy zlá), ale ak fotením a selfičkovaním trávite viac času ako vnímaním okolia a ľudí, zaváňa to problémom. 

Spomínam si na časy, keď sme mali k dispozícii film s limitovaným počtom záberov, ktoré sme dávali vyvolať za nejaké tie koruny do fotocentra, a to nás nútilo pečlivě vyberať čo odfotíme a čo nie. Teraz nás neobmedzuje nič (možno výdrž batérie a unavenosť pravej, resp. ľavej hornej končatiny), a tak u istých ľudí vzniká tendencia preháňať to. Možno by som sa nad tým nijak zvlášť nepozastavovala, ak by táto aktivita nerobila z fotiacich (sa) jedincov neohľaduplných, nevšímavých ignorantov (perdono)

Keďže počas spoznávania Ríma môj mobil zvyčajne pokojne odpočíval v batohu, mohla som do sýta sledovať okolie a správanie ľudí. Ani nepočítam koľkokrát ma kvôli foteniu (nechtiac) drgli, koľko krát ľudkovia kvôli fotke náhle zastali uprostred chodníka a ja som flekovala (a nadávala), koľkokrát som musela sledovať komu vleziem do záberu (potom mi to začalo byť jedno :D) alebo koľkokrát stáli ľudia polhodiny pred pamiatkou, kým ukončili akt zvečňovania svojej jedinečnosti s veľkolepým pozadím, čím v prístupe blokovali ostatných (ktorí sa tiež prišli fotiť ..ale aj tým, ktorí nie).

img_9030
Takto sa v dnešnej dobe počúva príhovor pápeža Františka vo Vatikáne. S mobilom v ruke. Označila som len viditeľných.

Nejde však len o dovolenky. Spomínam si i na zážitok z koncertu (na ktorý človek ide, aby daného interpreta VIDEL na vlastné OČI), počas ktorého som jednotlivých členov skupiny videla poväčšine iba na tablete alebo smartfóne ľudí predo mnou (jeden z mojich naj :D).

zdroj: altdaily.com
Vyzeralo to nejako takto… keďže vlastnú fotku nemám.

Nedá sa nevšimnúť, ako sa istí jedinci -miesto vnímania okolitých krás, ľudí a atmosféry- viac venujú smartfónu alebo sebe. Obsesívne si všetko zachytávajú do pamäte telefónu a v ich vlastnej je len zlomok spomienok na pocity a dojmy z toho, čo videli alebo zažili. Nie, nehovorím o ľuďoch, ktorí raz za čas niečo odfotia, sem tam niečo pozdieľajú a selfíčka (ktorých vytvorenie nevyžaduje hodinovú prípravu, špeciálny stajling a 50 rôznych verzií s 12 rôznymi filtrami) si robia do súkromnej, rodinnej či kamarátskej zbierky. Predvádzanie svojho Ja (a vecí súvisiacich s týmto Ja) prostredníctvom veľavravných fotografií sa týka väčšiny používateľov sociálnych sietí. Tam je takéto správanie považované za normu (nenormálnymi sa stávajú tí, ktorí tak nerobia). Ľudia chcú byť „konektid“ a sociálne siete im to umožňujú. Rovnako ako uspokojovať našu potrebu niekam patriť a potrebu sebaprezentácie. A fotografiami tak nejak pripomíname našu prítomnosť v digitálnom priestore. Stojí za tým naša prirodzená sociabilita, snaha pritiahnuť pozornosť druhých a byť s nimi v kontakte

Robenie selfies v konečnom dôsledku predstavuje istý spôsob komunikácie s našim okolím (s ktorým nie sme z ľubovoľných dôvodov v kontakte) kedy takouto formou ostatným prinášame aktuálne info o našich radostiach, strastiach, úspechoch, dovolenkách, aktivitách, či novotách v našom živote (bohužiaľ niekedy aj tých, o ktorých nikto nechcel vedieť). Podnecujeme tak interakciu s ostatnými, čím zaháňame osamelosť a depkarčenie.

„Úplne najzákladnejšie vysvetlenie tohto fenoménu z hľadiska psychológie hovorí o tom, že ľudia chcú byť „konektid“. Stojí za tým naša prirodzená sociabilita, snaha pritiahnuť pozornosť druhých a byť s nimi v kontakte.“

Ako s jedlom, cvičením, alkoholom, láskou, prácou či internetom, i tu sa dá ľahko prekročiť hranica normálnosti. A to je už niečo čo zaujíma aj psychológov, ktorí selfíčkovanie (niekde som dokonca narazila na termín selfie-syndróm) horlivo skúmajú. Zvyčajne v kontexte nízkeho alebo naopak príliš vysokého sebavedomia, túžbe po pozornosti, narcizmu, či dokonca neurózy. Dosiaľ sa však vedú debaty o tom, na koľko je to už psychický problém (no ak sa v dôsledku neschopnosti spraviť dokonalé selfie človek pokúsi o samovraždu, asi to už problém bude).

Čím viac urobených a postnutých fotiek, čím viac odhalené súkromie, tým vyššia úroveň exhibicionizmu a túžby po pozornosti. Vo všeobecnosti sa fenomén selfie spája predovšetkým so ženami s našpúlenými perami, dokonalým make-upom, oblečením a postavou, ktorá vynikne v lehce šteklivej póze. Týmto spôsobom pravdepodobne vyhľadávajú potvrdenie svojho atraktívneho výzoru (a o ten občas dbajú viac ako o intelekt). Pomerne komické je, že niektoré z týchto žien sa pri tom ponosujú, že sú pre mužov len sexuálnymi objektmi. (Prečo asi?).

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt beautiful woman taking selfie gif
Zdroj: giphy.com

Selfie sa však netýka len žien. Je to vec celej generácie. Už minule som spomínala, že ypsilony sú v porovnaní s ostatnými generáciami narcistickejší. Čiže až tak prekvapujúce to zas nie je. Otázne je, či prílišnú zaujatosť sebou smartfóny a sociálne média podnecujú (teda ide o zlo z pekla) alebo sú len prostriedkom, ktorý umožní narcisovi prejaviť túto svoju črtu. Ale to je asi ako doteraz nevyriešená kauza vajca a sliepky. Nič to.

Ďalšou otázkou je (a tú by si mal každý zodpovedať sám), nakoľko toto správanie deformuje vnímanie a prežívanie nášho sveta a vzťahov. Ak ste po prečítaní tohto článku usúdili, že možno aj deformuje, pokojne si doprajte (nie príliš) náročnú úvahu nad dôvodmi tohto vášho správania a ako to čo hľadáte na sociálnych sieťach, v lajkoch a komentároch, môžete nájsť v reálnom živote.

Vychutnávaniu si života bez smartfónu v ruke zdar!

 

… plus pár pikošiek:

  • Súvislosť medzi vyššou mierou narcizmu a vysokým počtom zverejnených selfičiek bola zistená predovšetkým u mužov
  • Ženy, skôr ako muži, postujú selfies s cieľom „ohúriť“ a zaujať
  • Jedinci s nižším sebavedomím postujú častejšie ako tí s vysokým sebavedomím, pričom tak robia s cieľom zvýšiť si sebavedomie
  • Čím vyššia potreba popularity, tým vyšší stupeň odhaľovania svojho súkromia a intímnych záberov či informácií

 

 

Dievčatá, ktoré pri robení selfie nabúrali.. nebojte sa, prežili…to je tak, keď je telefón múdrejší ako jeho majiteľ/ka. Zdroj: giphy.com

 

Zdroje:

  • E. Buffardi, W.K. Campbell. Narcissism and social networking web sites. Personality and Social Psychology Bulletin, 34 (2008), pp. 1303–1314
  • Theresa M. Senft, Nancy K. Baym. Selfies Introduction ~ What Does the Selfie Say? Investigating a Global Phenomenon. 2015 
  • Ruoxu Wang, , Fan Yang , Michel M. Haigh. Let me take a selfie: Exploring the psychological effects of posting and viewing selfies and groupies on social media. Telematics and Informatics.3 August 2016
  • Emily Christofides, Amy Muise, and Serge Desmarais. Information Disclosure and Control on Facebook: Are They Two Sides of the Same Coin or Two Different Processes? CyberPsychology & Behavior. June 2009, Vol. 12, No. 3: 341-345

 

Share on :

 

 

Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto: