PSYCHOBLÓGIA

Ako to bude s prácou v budúcnosti?

Určite ste už postrehli, že svet sa mení. Ak nie, túto vetu by ste na konferencii s názvom „Kariérové poradenstvo v meniacom sa svete“, ktorej som sa na začiatku novembra zúčastnila, počuli veľmi často. Okrem akútneho nedostatku času, množstva stresu, života vo virtuálnom svete, zmenšujúcej sa sociálnej inteligencii ľudí, podivných vzťahoch či pribúdaní psychických chorôb, globálneho otepľovania, politických hier, migrácie, konfliktov a tak dále (mohla by som písať ešte štyri hodiny…vlastne dni), sa boríme i so zmenami v pracovnom svete. A keďže pokojné časy študentské (ne)mám za sebou, rovnako tak väčšina mojich rovesníkov, dobehla nás realita pracovného trhu.

Za nami sú časy, kedy mal človek po skončení školy istú prácu, zmluvu na dobu neurčitú, 8-hodinovú pracovnú dobu a istotu na roky rokúce (počula som z rozprávania rodičov). V súčasnosti sa skôr stretnete s opakom. Otázne voľné pracovné miesto (v odbore) po ukončení školy, zmluvu na dobu určitú (ak vôbec), väčšinou viac ako 8-hodinovú pracovnú dobu, stres a neistotu.

…z prednášky na konferencii. Kvalita všelijaká 😀

Vytráca sa (ak sa už nevytratil) koncept celoživotnej kariéry v jednej spoločnosti (jedine, že by ste boli jej majiteľom). Ľudia menia pracovné miesto častejšie ako v minulosti, najmä pokiaľ ide o mladých. Otázka je, či dobrovoľne alebo z donútenia. Nespokojnosť s náplňou práce, stereotyp, zlé pracovné podmienky, zánik miesta atď., to všetko núti ľudí opakovane „sa predávať“ na trhu práce a začínať odznova. Množstvo ľudí však preferuje stabilitu a akú takú istotu, ktorý súčasný spôsob fungovania trhu práce veľmi neumožňuje.  

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt who wants change
Skvelý obrázok. Vo svojej prezentácii ho mala aj jedna prednášajúca.

 

Keď už sme pri „psychológii“ pracujúcich, menia sa samotní ľudia a ich nároky na prácu. Už to nie je len o postavení a plate (teda v ČR a SR evidentne stále áno 😆 )

 

Ľudia hľadajú hlbší zmysel ich práce, priestor pre sebarealizáciu. Viac slobody a tvorivosti. A vyžadujú aj istú rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. To sa však týka skôr našej generácie Y a týkať sa to bude predovšetkým mladšej generácie Z (aspoň im to predpovedajú). To naoko ponúka podnikanie, ale za cenu veľkého rizika, minima času, množstva stresu a veľkej zodpovednosti.  

Možno väčší problém predstavuje fakt, že veľká skupina mileniálov (a mladších) má síce istú predstavu o tom AKO by mal vyzerať ich pracovný život, netušia však ČO v živote robiť. Tak sa ocitnú v chápadlách korporátov, z ktorých sa z rôznych dôvodov (pre ktoré je spoločným menovateľom istá pohodlnosť) ťažko vymania. Táto absencia sebapoznania produkuje frustráciu, pasivitu, už spomínanú fluktuáciu z miesta na miesto s cieľom experimentovať, večné čakanie na koniec pracovnej doby, víkend či bezcieľne cestovanie po svete (čo zas vôbec neodsudzujem, pokiaľ to nie je únik od problémov).

 

Automatizácia

Potom tu máme obrovský technologický pokrok prinášajúci stále vyspelejšie „hračky“ či láskyplné, ľudstvu pomáhajúce Sofie a Hanov(ako keby bolo ľudí na tejto planéte málo, nee?), ktoré postupne v istých profesiách nahrádzajú a budú nahrádzať viac či menej láskyplných a navzájom si pomáhajúcich ľudí. Niektoré džoby už prosto nevyžadujú človeka a jeho prácu nahradí sofistikovaná technológia.

A profesie, v ktorých budú ľudia nahradení technológiou. Celý rebríček si môžete pozrieť tu: https://www.oxfordmartin.ox.ac.uk/downloads/academic/The_Future_of_Employment.pdf

To či vaša profesia prežije, môžete za pár sekúnd zistiť na tejto stránke. Stačí, ak do políčka zadáte názov toho čo robíte a graf vám vypľuje, s akou pravdepodobnosťou budete nahradený technológiami.

Zdroj: https://www.bloomberg.com/graphics/2017-jobs-automation-risk/

 

Tento trend pochopiteľne vzbudzuje odpor, spomeňme si však na nahradenie ťažnej sily koní strojmi, či priemyselnú revolúciu. Dialo sa niečo obdobné. Vždy však vznikli profesie nové. V tejto dobe je to boom IT priemyslu či marketingu. Samozrejme tie vyžadujú nové vedomosti a odbornosť. Plus schopnosti a kompetencie. Súčasný pracovný trh vyžaduje úplne iné skilly ako vyžadoval trh pred 20 rokmi. A iné sa vám zídu v budúcnosti. Tie je potrebné rozvíjať.

Zdroj: www.etrend.sk

 

 

Čo majú tieto problémy spoločné?

Ak sa na tieto veľké okruhy súčasných problémov (alebo výziev, nech sme moderní) v oblasti pracovného života ľudí pozriete lepšie, spája ich nedostatočné sebapoznanie a chýbajúce kompetencie. A prečo? Lebo školstvo ! Súčasný stav má svoje korene v spôsobe vzdelávania mladých ľudí.

Na čo pri práci so študentmi s určitosťou narazíte (okrem výnimiek) bude pasivita. Na odpoveď na prajednoduchú otázku sa načakáte dlhšie akoby ste si predstavovali. Ak vôbec príde! Dávať to však za vinu študentom, ktorí trávia roky pasívnym sedením v lavici a počúvaním, pričom vrchol ich výkonu predstavuje reprodukcia spoznámkovaného, ktorá ak nie je dokonalá, „jednička“ alebo „ačko“ nehrozí? Asi nie. Tento spôsob výuky je skvelý v produkovaní úzkostných detí s bolesťami brucha, ktorí si túžia opraviť dvojku na jedničku (tru story od spolužiačky školskej psychologičky). Problémy školstva boli pomenované už mnohokrát a mnohokrát sa opätovne pomenúvajú na konferenciách či stretnutiach odborníkov z oblasti vzdelávania alebo v telke (práve som dopozerala diskusiu s ministerkou Lubyovou). Každý vie, čo by bolo treba urobiť, zmena však stále neprichádza. Študenti preplávajú systémom vzdelávania, na konci ktorého sa so vzdialenou, nepresnou či nereálnou predstavou o budúcom pracovnom mieste s ešte naivnejšími požiadavkami vyberú na svoju kariérnu cestu. Badať možno extrémy v podobe veľmi cieľavedomých, nadaných ľudí budujúcich svoje firmy (alebo kariéry vo firme) v neľahkých podmienkach s cieľom žiť si lepšie. Na druhej strane tu máme stratených mileniálov (kukaj článok), ktorí netušia čo robia a prečo. Ale majú celkom slušný plat, za ktorý si môžu dovoliť obklopovať sa matériou kompenzujúcou nespokojnosť s vlastným životom. Česť výnimkám! Pretože i tie sú. Pochopiteľne, trochu generalizujem a preháňam. Skúste však pozorovať svoje okolie. V ktorej skupine ste vy?    

 

Podnikavosť ako kľúčová komepetencia pre 21. storočie

Spomínala som budovanie vlastnej firmy, resp. podnikania, ktoré momentálne zažíva istý rozmach i na Slovensku (atraktívne sa stávajú živnosti ako náhrada TPP, freelancing či startupy). Na podnikanie však potrebujete istú mieru podnikavosti, ktorej vás máloktorá škola na Slovensku naučí. Viď pár odsekov vyššie. Podnikavosť pri tom nie je kompetencia, ktorá sa hodí len podnikateľom. Veľmi zjednodušene, je to o premene myšlienky na skutok. Je to o iniciatívnosti, proaktivite, kreativite, zodpovednosti. A každý v hlave nosíme nejaké nápady, ktoré chceme realizovať. V osobnom i pracovnom živote. V pozícii zamestnávateľa, ale aj zamestnanca (budúcnosť je v holakracii ). Preto sme na mojej alma mater rozbehli program, ktorý si dáva za cieľ túto podnikavosť u študentov rozvíjať. Síce je ťažké za pár týždňov dobehnúť niekoľko rokov, avšak už teraz vidíme, že zmysel to má. Minimálne sa jeho účastníci lepšie spoznali a mali možnosť niekoľko týždňov uvažovať o svojej budúcej kariére a vlastnej sebarealizácii. A práve tento program som prezentovala na spomínanej konferencii (škoda, že som na to mala len 10 minút :mrgreen: ). No a ak som v poslednom blogu písala o tom čo robí doktorand (ja), tak teraz viete aj to akej téme (problému) sa venujem.  

To čo som tu spísala do pomerne obsiahleho blogu (ktorý by mohol poslúžiť ako taký príjemný úvod do dizertačky) jemne formovalo (a formuje) moje vlastné kariérové smerovanie. Vidím naozaj veľký zmysel v tom, pomáhať ľuďom odhaliť ich vlastné smer. A keď už mám tú pomáhajúcu profesiu…

 

 

 

Zdroje:

https://www.holacracy.org/how-it-works/

 

Share on :

           

 

 

Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto: