Si reaktívny alebo proaktívny typ?

Kto číta moje blogy, tak postrehol, že tu príležitostne zhrniem moje pracovné aktivity, resp. dosiahnuté míľniky. Dokonca je o tom celé submenu s názvom „Moje vzdelávanie“ (asi by sa to už hodilo pozmeniť na „Moja kariéra“ ..ale zas moja práca vyžaduje neustále vzdelávanie 💡 ). Naposledy som písala o tom, že som zas prváčka, ale na doktorandskom (..kto nevie čo robí doktorand, čítajte tu) a že mojím hlavným cieľom je prepojiť teóriu a prax. Písala som tiež o tom, že chcem u študentov a absolventov rozvíjať isté kompetencie, a tým im napomôcť v uplatnení sa po skončení školy (čítaj tu). Dva roky ubehli ako voda, nápad sa premenil v realitu a ja som si tento svoj cieľ splnila. Dokonca nad očakávanie! Ak chcete stručný sumár posledných dvoch rokov môjho života a.k.a nádielku októbrového narcistického ego výlevu popisujúceho moju kariérnu cestu, čítajte ďalej. Vrcholiť to bude hlbokou pointou celého tohto blogu (jasné, že nepoviem o čo ide, aby ste mali motiváciu čítať).

Continue reading „Si reaktívny alebo proaktívny typ?“

Moderné (ne)závislé ženy.

Téma tohto blogu je výsledkom jednej ozaj smutnej situácie, v ktorej som naplno pocítila bezmocnosť a limity vyplývajúce z môjho gender statusu „žena“ (niežeby neprinášal aj isté výhody). Ako som tak stála v obchode nad bedničkou Plzňa (ktorý bol v akcii za fakt dobrú cenu) a so svojimi 50 kilami a tenkými rúčkami som nebola schopná premiestniť ju z obchodu ku mne domov a užívať si po nasledujúce dni chuť toho božského nápoja, prepadol ma pocit smútku. Bol to moment, kedy som si uvedomila, že moja nezávislosť končí tam, kde začína akcia na moje najobľúbenejšie pivo a nemá mi ho kto pomôcť odniesť domov. Tak som sa začala zamýšľať nad tým, či a do akej miery je tá nezávislosť vlastne dobrá vec a kedy už je skôr na obtiaž. 

Continue reading „Moderné (ne)závislé ženy.“

Ako vypnúť (hlavu)?

Občas sa pristihnem ako si hovorím, že: „zas idem spať?“. To je moment, kedy si intenzívne uvedomujem ako šílene plynie čas. Alebo vtedy, keď sa pozriem na Psychoblógiu a vidím, že posledný článok som pridala pred mesiacom a pol (čože? 😯 ). No, neostáva mi na ňu kapacita. Z času mi podstatne ukrajuje práca, resp. dve… tri práce … (a čo ? nikto iný mi účty nezaplatí 😥 ). (Neskoré) večerné hodiny zas venujem vareniu (keďže jedlo z donášky nemá ani úroveň jedálne na SŠ), socializácii alebo povinnému relaxu. To aby som sa vyhla migréne, kedy ma moje telo v hodine dvanástej (rozumej v čase vyčerpania) doslova pridrbe k posteli a som nútená ležať a spať (psychosomatika, bejbe). O psychosomatike sa momentálne celkom živo diskutuje v susednom Česku (a niektorí ľudia jej ozaj nerobia dobré meno). O čom by som ale chcela dnes, je relax. Alebo o tom ako vypnúť hlavu, keď máte robotu, ktorá vyžaduje neustále čumenie do notebooku (to zažíva asi väčšina) a dumanie v naozaj vysokých otáčkach (to už menšina :mrgreen: ). Tak skúsim pridať svoje tipy podložené psychológiou.

Continue reading „Ako vypnúť (hlavu)?“

O moderných zdeformovaných vzťahoch…

Už dávnejšie mi známa odporučila blog SLIDING VS. DECIDING, ktorého obsah tvorí psychológ a profesor na univerzite v Denveri, Scott Stanley. Dopracovala som sa k nemu po pár mesiacoch a čo-to som si načítala (pán profesor síce nepíše tak ako ja 😀 , ale dajte mu šancu!). Ústredná myšlienka blogu priamo súvisí s názvom, ktorý po dôkladnom zvážení nebudem prekladať (pretože neviem nájsť úplne vhodný ekvivalent k slovu sliding.. asi najviac sa mu podľa môjho názoru približuje slovné spojenie „nechať sa unášať“). Dočítate sa v ňom o fenoméne, kedy sa čoraz menej ľudí o zásadných veciach vedome rozhoduje, teda zvažuje alternatívy, z ktorých vyberie jednu (deciding), ale životom sa nechá skôr unášať (sliding). Ak by sme to poňali metaforicky, v prípade „decidingu“ človek nastúpi do člna a pádluje na miesto, ktoré si vybral. V prípade slidingu, síce do člna nastúpi, avšak nechá sa v ňom unášať vlnami na neznáme miesto (a potom sa čuduje kde je).

Stanleyho zaujímajú predovšetkým partnerské vzťahy, preto skrz „sliding vs. deciding“ vysvetľuje: Prečo je toľko ľudí single, resp. odmieta manželstvo? Prečo už muži nevolajú ženu „na rande“ ale na „stretko“, „kávu“, či „film“? Prečo vo vzťahoch vládne nejednoznačnosť a nie vždy vieme na čom s tým druhým sme? Prečo má čoraz viac ľudí problém vytvoriť si záväzok voči niečomu/niekomu? A prečo ľudia zotrvávajú aj v nezdravých vzťahoch?

Continue reading „O moderných zdeformovaných vzťahoch…“