Pohovor

Dnes stručne.

Dopredu upozorňujem všetkých HR ľudí, aby si to nečítali, lebo by sa mohli uraziť. 

Ako som už spomínala, začala som hľadať novú prácu. Nejaké ponuky už boli vo vrecku, ale nakoniec som ich odmietla. Ale poďme si povedať o mojich zážitkoch s HR. Dnes som uber nasratá, takže budem nadávať. Don´t judge me.

Nedávno som ráno vstávala a chystala sa k cvokárke. Rozmýšľala som, že čo jej povedať, tej sa neoplatí klamať a vymýšľať, lebo by to celé stratilo zmysel (je tam vôbec nejaký?). No a tak som dumala a došla k tomu, že  udalosti posledných týždňov ma trošku dosť rozhádzali, aneb som dostala kopačku z otočky do hlavy, všetky moje plány sa zmenili nula nič nula. O čom som sa s ňou nakoniec rozprávala sa dozvieme nabudúce. Dnes si potrebujem vybiť zlosť a frustráciu, tak si kopnem HR/talent resourcer/head hunter neviem.

Jak som tak chodila na pohovory s dementnými HR ľudmi, narazila som na zaujímavé osobnosti. Vyberám dve z nich.

Voda ma odniesla do jednej medzinárodnej spoločnosti. Pán HR n.1, inými slovami arogantný pičus, si ma preskúšal z logických hádaniek, ako napríklad koľko kráv nakŕmi mesto keď kg blablabla… podotýkam, že maily píše bez diakritiky, neprofesionálne a ešte aj s chybami! A to keď už ja rozoznám gramatické chyby v češtine… Ale hlavne, že je Partner v HR.

Tak poďme od začiatku. Po prvotnej mailovej komunikácii som tam ani nechcela ísť. Ale tá spoločnosť je mega a byť jej súčasťou mi robilo príjemne. A tak som si povedala, že veď s tým človekom robiť nebudem, a keď ma vezmú, tak mu na vianočnom večierku môžem povedať, že je čurák.

A tak sme sa stretli. S mozgom znásilneným sezónou a pracovným tempom som bola celkom rada, že mi slina netiekla po brade. No nič, zvládla som jeho logické hádanky ktorými „sledujeme ako uchádzač analyticky rozmýšľa TM“, keď mi hneď na to oznámil, že sa nehodím na danú pozíciu, ale usúdil, že som skvelá pre pozíciu inú, ktorá by viedla smerom, ktorým som nečakala, že sa potenciálne môžem uberať, ale postupne som na ňu namotala, lebo spájala business s prvkom kvalifikácie-dream job (asi moje najdlhšie súvetie). Prišlo na tému prachy. Povedala som koľko chcem. Znížil to. V hlave som sa mu úplne vysmiala, že či si fakt myslí, že so svojim životopisom pôjdem robiť za tie peniaze, keď inde mi už ponúkli oveľa zaujímavejšie peniažky. No nič. Čerešnička bola, mňa skúšal koľko je 132, ale sám skoro nezvládol spočítať koľko mám rokov.  😀

Odišla som s tým, že ma čaká ďalšie kolo s vedúcimi oddelenia. Hovorím si ok, Zo zvedavosti pôjdem a keď aj oni budú takí arogantní šulini, tak môžem aspoň napísať ostrý mail pánovi HR 1.. Ale na moje prekvapenie som sa stretla so skvelým človekom. Radosť sa rozprávať, veľký potenciál pre mňa sa od neho veľa naučiť. Odchádzala som s radosťou a peniaze som povedala tie isté a už to problém nebol. Na meetingu mali byť šéfovia traja, ale vychytala som jedného. A tak ma čakalo ďalšie kolo so zvyšnými dvoma, na ktoré zase prišiel len jeden. Zase tie isté stupídne otázky dookola, na ktoré som už odpovedala 3x, ale ok. Chcem ten job, urobím hocičo.

Celé toto kolečko trvalo MESIAC A POL!!!!! A odpoveď prišla aká? ŽE SOM PREKVALIFIKOVANÁ. O dva dni na tom vidím na nete inzerát s tou pozíciou, s tým, že kľudne aj študenta vezmú juniora. Nechcela som sa na to namotávať, ale po mesiaci pohovoru som si už bola temer istá, že dream comes true. Že sa konečne na mňa obráti trošku šťastia a uľahčí mi cestu. Že urobím konečne jedno dobré rozhodnutie. Že keď už nie som schopná fungovať vo vzťahu, tak aspoň ta kariéra sa rozbehne trošku vzrušujúcejším smerom.

A tak som si kalkulovala- presne koľko voľna si vezmem, že za všetky nadčasy, čo mám, môžem ísť na mesiac do Ázie a budem úplne v pohode a keď začne nová výplata chodiť… Ach.. bude mi sveta žiť.

No, piču s ryžu, išla som sa vyrevať na hajzel a po dlhšom čase mi prehodilo výhybku a nastalo obdobie apatie, prázdnoty, straty zmyslu života, nechuti. Také to, keď prepne hraničiarovi. Skrátka obdobie FUCK THIS SHIT.

Ono pred tým som mala ešte jeden pohovor, len zahŕňal cestovanie a bol oveľa viac dream job plus prachy luxus. Lenže kým sme sa stretli, tak už mali pre mňa tri iné pozície a keď som tam došla, hentá bola obsadená niekým interným a vlastne ostala iba jedna voľná – úplne nezaujímavá, ale poslať jeden skurvený mail, hoci i v ten deň ráno, že všetko je obsadené, a z tých dokopy 4 pozícií bude nakoniec jedna a napísali by mi hneď názov, tak ušetríme každému čas, lebo to rovno vieš, že robiť nechceš a nebudeš aj keby neviem čo mi sľúbili. A vieš kedy som sa dozvedela, že akú pozíciu pre mňa majú??? Po polhodinovom pohovore, keď sme sa dostali k peniazom a ja sa pýtam „Ako Vám mám povedať, koľko si predstavujem, keď ste mi ešte ani nepovedali, akú pozíciu teda pre mňa máte??“ Profesionalita level 1000. No nič, zjebala som HR, nech zjebe ona ich.

A jedna lakocinka. Volá mHR 2.

HR2: Dobrý deň, vy máte záujem o XX pozíciu, môžem pár otázok?

L: Dobrý deň, blabla, jo jo môžete.

HR2: Takže, vy ste nezamestnaná?

L v hlave: WTF? Veď mám v životopise, že od XX-súčasnosť.

L v realite: Nie, pracujem full time už tri roky, ako to môžete vidieť v životopise.

HR2: Aha Aha.. Študujete ešte?

L v hlave: tebe musí úplne jebať, keď máš pred nosom môj životopis, kde je uvedené, VŠETKO! A hlavne, že NEŠTUDUJEM A PRACUJEM

L na živo: Si robíte srandu? Vy ste vôbec videli môj životopis? Máte ho vôbec pred sebou?

HR2: Á áno áno, už to vidím. Prepáčte. A vy robíte pre personálnu agentúru
L v hlave: Tvl..

Zvyšok nie je dôležitý, prežila som to, vytočila sa, lebo nie je nič príjemnejšie ako sa nasrať na nekompetentných ľudí. Prisahám bohu, keby som bola jej šéfka, letí. Okamžite.

Tak. A potom prišla kontrola u cvokárky.

Aspoň som vypustila plyn týmto príspevkom. Samozrejme ja viem, že HR sú potrební a mnohokrát šikovní ľudia. Ja som len proste narazila na nejakú chybnú várku. Idem na víno s kolegami.

Volám sa Lujza. Som Ing., bývam v Prahe, pracujem pre korporát zameraný na najväčších hráčov na trhu. Z toho vyplýva, že milujem biznis, makroekonómiu, hľadanie riešení komplikovaných problémov a hrozne si vychutnávam finančné analýzy (divné, nie?). Milujem cestovanie (a kto nie?) kvôli rôznym kultúram a ľudom, novým názorom a preto najradšej cestujem sama.
A v čom je pes zakopaný? Nedávno som sa vzdala. Pár mesiacov dozadu som však dostala druhú šancu, keď moji démoni dostali nálepku hraničná porucha osobnosti a ja im začínam vracať úder.
Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto:

One thought on “Pohovor

  1. Slnovrat | Psychoblógia

    máj 9, 2018 at 11:13pm

    […] nie toto som chcela. Chcela som nadviazať na tému minulú, na ktorú máš link hen tu. Tiež som si musela pripomenúť o čom som písala. Skončili sme s tým, že som šla na […]

Comments are closed.