PSYCHOBLÓGIA

Prečo ľudia volia Kotlebu?

V mojom okolí vládne dosť veľké znepokojenie nad stúpajúcimi preferenciami Kotlebovcov. Padá aj otázka ako je to vôbec možné? Ako je možné, že napriek tomu, že sa o Kotlebovcoch permanentne hovorí ako o hrozbe, že sa stále dookola vysvetľuje, že sú fašisti a kriminálnici, ktorí neprinášajú riešenia, len kričia, tým viac voličov im pribúda. Skúsila som sa na tento fenomén pozrieť cez optiku psychológie.

Dočítate sa:

  • Kto je typický Kotlebov volič/ka?
  • Prečo ľudia volia ĽSNS?
  • Ako zmeniť ich postoj?

Kto je Kotlebov volič/ka?

Úvahy je namieste začať otázkou: kto ho vlastne volí? Pred tromi rokmi bol typickým kotlebovoličom „mladý muž vo veku do 34 rokov so stredoškolským vzdelaním zo stredného alebo východného Slovenska, ktorý je veriaci, ale nepatril medzi silne religióznych ľudí.“

kotlebov_volic
Analýza typického voliča ĽSNS z roku 2017.
Zdroj: Analýza exit polu agentúry Focus

V súčasnosti sa však vzorka voličov ĽSNS zmenila. Voliť ho plánuje výrazne viac žien ako kedysi (bože prečo? veď ani nevyzerá dobre a nosí menčestrové sako). Zmeny nastali aj vo vekových kategóriách. Kým pred pár rokmi ho volilo veľa mladých ľudí a prvovoličov (tzv. rebelov, ktorí sa neučili dejepis), čo vyvolalo oprávnené znepokojenie, tých v súčasnosti ubudlo a pribudli voliči z vekovej kategórie 35-44. Z hľadiska vzdelania a práce patrí typický volič do kategórie „kvalifikovaný manuálny alebo prevádzkový pracovník“. Fanúšikov si bohužiaľ nachádza v rámci celého Slovenska. Ďalšou dôležitou otázkou teda je: čím to je? Aké dôvody motivujú ľudí voliť práve jeho?

Prečo ľudia volia ĽSNS?

prieskumu vyplýva, že kotlebovoliči:

  • „sa nadpriemerne sťažujú, že to majú ťažké alebo veľmi ťažké so svojím súčasným príjmom
  • viac ako 60 percent z nich je nespokojných s tým, ako na Slovensku funguje demokracia
  • dve tretiny z nich nedôverujú právnemu systému
  • zhruba 63 percent má pocit, že kultúrny život na Slovensku je ohrozený cudzincami „

Agentúra 2muse v spolupráci s Denníkom N realizovali tiež fokusové skupiny, aby získali ešte hlbší vhľad do premýšľania jeho voličov. Čo zistili? Voľba ĽSNS súvisí s túžbou po sociálnych životných istotách, pocitom nespravodlivosti a dvojakého metra, potrebou starostlivosti a obavou, že aj napriek stresu „nezarábajú dosť“. Prakticky ide o každodenné problémy, ktoré pripisujú tomu, že štát sa o nich dostatočne nestará. S istým spomienkovým optimizmom vyzdvihujú istoty, ktoré ponúkal socializmus a pozitívne hodnotia i niektoré fenomény preň typické, ako napr. fungujúce poľnohospodárstvo, stým súvisiacu potravinovú sebestačnosť, štátne podniky, nájomné byty a iné… Práve to je často témou Kotlebu, takže týmto ľuďom brnká na ich strunu a dáva im nádej, že toto bude vďaka nemu opäť realitou.  

Jeho voliči sú spravidla znechutení celým politickým systémom (vrátane SMER-u) a hľadajú niekoho „nového, nepoškvrneného politikou“. Je to i volanie po riešeniach, o ktorých vie Kotleba veľa, ľúbivo a populisticky rozprávať. Napr. o „riešení rómskej otázky“. V tomto výskume autori poukazujú na zjavný súvis medzi vysokou frustráciou obyvateľov a ich neskoršou voľbou Kotlebovcov, ktorí im v pravej chvíli „pofúkali rany“. Išlo napr. o zorganizovanie pochodu proti Rómom, čím vyvolali dojem záujmu a empatie. „ĽSNS svoju pozornosť zameriavala na viacero „nepriateľov“, či už to boli Maďari, homosexuáli, sionisti, liberáli, Američania, Rómovia alebo etablované politické strany a z tém u strany výrazne prevládali národné otázky a potreba povznesenia ducha slovenského národa. Od roku 2010 adaptovala strana svoju agendu na ostrú kritiku rómskej menšiny a politických strán a začala sa prezentovať ako jediný politický subjekt, ktorý v danej oblasti aktívne a efektívne koná …. táto aktívna kritika sa odrazila na volebnom výsledku strany vo voľbách 2010 aj 2012, kedy strana získala najviac hlasov v krajoch s najvyšším počtom rómskych osád.“ Pod „riešením rómskej otázky“ si však predstavovali maximálne tak hliadky vo vlakoch, čo vlastne nerieši príčiny problému, ale jeho dôsledky (zas otázne je, či majú intelektovú kapacitu na riešenie tak zložitého problému..ponechám to ako rečnícku otázku).

V spojení s absenciou vedomostí a komplexného obrazu o členoch tejto strany a ich pozadí, sa Kotleba stáva pre ľudí hrdinom. To potvrdzuje spomínaný výskum 2muse. Keď si jeho voliči mali vybrať kartičku, ktorá najlepšie vystihuje osobnosť alebo hodnoty Mariana Kotlebu, vybrali si koláž s rímskym vojakom, hasičom a záchranárom. Prečo veľmi dobre vysvetľuje výrok jedného z jeho voličov: „Je taký sám vojak v poli, ktorý povie nahlas to, čo si ľudia hovoria po krčmách,“ vysvetľuje svoj výber dvadsiatnik zo Žiliny, podľa ktorého sedí aj obrázok hasiča. „Treba uhasiť požiar po tých, čo tu boli doteraz, treba zachrániť Slovensko.“

Tu sa ale vynára otázka, nakoľko títo ľudia sledujú médiá a vnímajú rôzne informácie o Kotlebovcoch.

Články:


https://dennikn.sk/1634639/lsns-je-neonacisticka-strana-usvedcuju-ju-jej-spojenci-aj-vlastne-ciny/

https://dennikn.sk/1703570/dvakrat-odsudeny-kotlebov-krajsky-predseda-medvecky-moze-byt-poslancom-aj-ked-zbil-cloveka-a-soferoval-opity/?ref=in
Zdroj: FB – Nie v našom meste


Situácii nepomáhajú ani hoaxy a dezinformácie, ktoré sa internetom šíria jedna radosť. Kotlebovci ich radi šíria tiež a nie je jednoduché sa zorientovať v tom, čo je a čo nie je pravda. Najmä ak weby a ich názvy pôsobia neutrálne (Kulturblog, Prehľad správ, Magazín1, Naše Slovensko). Kotlebovský hoax, že slovenskí Rómovia budú dostávať drevo zadarmo, patrí k jedným z najrozšírenejších a zdieľalo ho (bez overenia) tisíce ľudí.

Ďalší dôkaz o tom, že Kotlebovci patria k najväčším šíriteľom konšpirácii priniesol aj Monitoring antisystému na slovenskom Facebooku. Hneď na druhom mieste (po smerákovi Blahovi) je tramtatá – Milan Uhrík. Okrem konšpirácii šíri nacionalizmus, antiEÚ myšlienky, antiLGBT myšlienky, velebí totalitné režimy a podporuje rasizmus. Krása.

Zdroj: infosecurity.sk

Čo s tým?

To, aby ich voliči nepribúdali, by mali riešiť predovšetkým iné politické strany, ktoré budú naozaj riešiť napr. aj spomínanú rómsku otázku a ostatné pálčivé problémy, ktoré trápia týchto ľudí. Potom nebudú tak frustrovaní, a tým pádom sa nebudú utiekať k individuám v ĽSNS. O tento cieľ sa však môžeme posnažiť aj my všetci vyjadrením svojho postoja ku kotlebovcom (napr. protestom), šírením relevantných informácii o tejto strane, napr. podobnými článkami, alebo komunikáciou s ich nádejnými voličmi s cieľom zmeniť ich postoj (napr. takto).

Nie vždy však racionálne vysvetľovanie funguje (veď inak by sme nejedli sladkosti, viac športovali, nefajčili a pod.). Preto ponúkam niekoľko tipov, ktoré sa opierajú o poznatky z psychológie a môžu vám v debatách pomôcť:

1.ak chcete niekoho podnietiť k zmene, hrajte viac na emócie

Racionálnu debatu s voličom, ktorý je pod vplyvom emócii nevyhráte. Často viac ako argumentovanie a uvádzanie faktov, funguje apel na emócie. Totiž aj jeho/jej správanie vyplýva z emócie (strach, hnev, frustrácia), ktorú treba vynulovať inou emóciou. Tento poznatok som si odniesla po prečítaní knihy Zmena. Pomôcť by tu mohli príbehy, ktoré vzbudia emóciu. Ako (bývalý) poslanec ĽSNS dobil človeka inej rasy, ako Kotleba balil neplnoletú, či ako ďalší (našťastie už tiež bývalý) poslanec ĽSNS bol odsúdený za trestný čin hanobenia rasy, národa a presvedčenia. A položiť jednoduchú otázku, či to je naozaj vzorka, ktorá by nám mala vládnuť. Emócie.

2. Ľudia sa vo voľbách často neriadia faktami, ale názorom blízkych.

Výskumne potvrdený fakt. „Pred voľbami 2006 apelovala strana národnými otázkami a presadzovala sa skôr na lokálnej  úrovni  a v  miestach, kde  pôsobili hlavní  predstavitelia  strany, pričom  najvyšší podiel hlasov získala práve v oblastiach, v ktorých pôsobili jej najvýznamnejší členovia.“ A tu sa v plnej kráse ukazuje, akí iracionálni sme. Možno by sme preto mohli viac využiť princíp konformity a hovoriť s jeho voličmi o tom, že v rodine alebo v partii nikto Kotlebu nevolí (ak je to ten prípad). Alebo že len málo ľudí z dediny/mesta volí Kotlebu. Využiť môžeme i (morálne) autority, ktorých názorom sa ľudia zvyknú riadiť (pokiaľ teda tiež nevolia ĽSNS). Užitoční môžu byť najmä pre mladú generáciu influenceri, na ktorých dávajú viac akoby si možno chceli priznať (veď o čom je celý influencer marketing?).

3. Nepomôže útok, ale pochopenie

Aj keď sme na týchto voličov naštvaní, nie je rozumné na nich útočiť, nazývať ich hlupákmi (alebo používať ešte horšie výrazy). Hostilitu a agresiu by mal nahradiť pokojný rozhovor a pochopenie. Je dôležité vypočuť si dôvody ľudí, pre ktoré ho volia a poskytnúť im alternatívu. Napr. dobre rozumiem, že ťa hnevá, že nikto nerieši rómsku otázku, že ti niektorí Rómovia znepríjemňujú život (lebo to sa objektívne deje), ale pozri, napríklad títo ľudia to vyriešili tak, že zriadili sociálny podnik, začlenili ich do spoločnosti, teraz tí Rómovia zarábajú a tým pádom nekradnú susedom, bývajú na úrovni a pod. . Kotleba sa zmohol len na pochod. Reči veľké, skutky žiadne. Tak ak chceš naozaj vyriešenie situácie, voľ tých, ktorý majú overené riešenia a jasný plán.

Persuázia

Presviedčaniu je venovaná celá oblasť psychológie (psychológia persuázie), ktorá hovorí, že ak chceme zmeniť niekoho názor, racionálne argumenty, vysvetľovanie, opakovanie svojho postoja, vnucovanie svojho postoja a sugescia nefungujú. Sú tri hlavné faktory ovplyvňujúce zmenu postoja: expertíza (vnímaná úroveň odbornosti, vzdelania a skúseností), dôveryhodnosť (vnímaná úprimnosť, charakter a bezpečie) a láskavosť (starostlivosť).

V samotnom rozhovore zaberajú:

  • Otvorené otázky (prečo ich volíš?, čo sa ti páči?, čo ti vadí atď.)
  • Potvrdzovanie, súhlas, ubezpečenie, uistenie (chápem, že…, súhlasím, že…)
  • Reflexia (hovoríš, že ich volíš, lebo .. si nahnevaný, lebo..)
  • Súhrn

Tieto štyri veci vytvárajú pokojnú nekonfrontačnú atmosféru a prispievajú k načúvaniu druhej strany. Radšej ako hádaniu sa.

Zhrnutie

Voličov ĽSNS pribúda. Často ide o obyčajných ľudí, ktorí chcú istoty a život na úrovni. Časť z nich je frustrovaná z Rómov, korupcie, nespravodlivosti, z politikov a ich prázdnych rečí. Chcú niekoho kto vyrieši ich problém, rázne. V Kotlebovi vidia hrdinu, ktorý to dokáže. Fakty a pozadie strany ignorujú, podliehajú dezinformáciám.

Čo teda robiť? Menej rozprávať, viac počúvať, vyjadrovať pochopenie, nepodsúvať svoje riešenia (ja budem voliť týchto), nezosmiešňovať (ty si debil, že ich volíš), nezvyšovať hlas a nenechať sa vyprovokovať (keď sa kričí, rozumná debata skončila). Odkázať na názor odborníka alebo autority v danej oblasti.

P.S. – odporúčam zhliadnutie tejto diskusie (Silná zostava na RTVS) o tom „Ako sa rozhodujeme pred voľbami“.

Prečítaj si aj starší blog „Volíme s (ne)rozumom?“

Zdroje: k výskumom, článkom, analýzam sa vždy dostanete po prekliku

Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto: