PSYCHOBLÓGIA

Prečo (niektorí) muži obťažujú?

V posledných dňoch sa dosť pretriasa(la) téma obťažovania žien. Píše a hovorí sa o veľkom počte žien s touto skúsenosťou, o dopadoch obťažovania na ich psychiku a o necitlivých mužoch. Menej sa už píše o tom, prečo títo muži vlastne ženy obťažujú, a prečo to v mnohých prípadoch za obťažovanie nepovažujú, a teda ani nemajú tendenciu toto správanie obmedzovať, či sa zaň ospravedlniť  (viď pán herec alebo exmoderátor). Mňa osobne ten dôvod veľmi zaujímal, tak som si čo-to načítala a dospela k záveru, že aby sme porozumeli správaniu (niektorých) mužov, musíme porozumieť historickému, politickému, kultúrnemu, psychologickému (a kadeakému ďalšiemu) kontextu vývoja role muža v spoločnosti. Sou lec gou.

Varovanie: Chcem vopred upozorniť, že nehovorím o všetkých mužoch! Je mnoho takých, ktorí sa ozvali a ohradili voči iným mužom, ktorí obťažujú. Ale istá miera zovšeobecnenia je nutná, tak to tak prosím berte. (A nie, nie som zarastená ohrdnutá feministka :D).

Nedávno som náhodou natrafila na článok o tom, že ženy a muži komunikujú odlišne (verbálne aj neverbálne). Jedným z príkladov rozdielov v (neverbálnej) komunikácii mužov a žien bolo, že muži oveľa častejšie narúšajú osobný priestor ženy ako ženy mužský osobný priestor. Doťuklo mi, že aj tému obťažovania môžu vnímať muži a ženy absolútne odlišne. Tak som začala hľadať nejaké vedecké články a čože čo – zaujímavé veci!

Kto obťažuje koho?

Začala som článkom o tzv. obťažovaní na verejnosti (street / public harassment), čo zahŕňa:  

  • nechcené pohľady (očumovanie, prenasledovanie),
zdroj: makeagif.com
  • zvuky (cmukanie, popisovanie, uznanlivé hmkanie..)
Air Kisses Kissing GIF by AwesomenessTV - Find & Share on GIPHY
zdroj: giphy.com
  • slovné prejavy (vulgárnosti, poznámky, pokriky, dvojzmysly, nechcené komplimenty..)
gif gifs harassment social experiment Siz sizvideos •
zdroj: giphy.com
  • a dotyky (nechcené capnutie, hladkanie, štípanie, otieranie rozkroku …)
Manas Paradkar
zdroj: giphy.com

.. a to (logicky, keďže obťažovanie na verejnosti) na verejnosti. A neraz za bieleho dňa.

Je objektívnym vedeckým zistením (a teda faktom), že obťažujú väčšinou muži.

Veď videli ste niekedy niečo také? 😀

Harassment GIFs - Get the best GIF on GIPHY

zdroj: 4gifs.com

alebo

More Women Should Deal With Sexual Harassment This Way - GIF on Imgur
zdroj: 4gifs.com

Prečo? Podľa výskumov preto, lebo muži si takto dokazujú svoju maskulinitu a snažia sa zachovať patriarchát (stav mužskej dominancie). Vysvetlím: obťažovanie je podľa istej teórie dôsledok toho, že moc mali v rámci histórie vo svojich rukách väčšinou „bieli muži“. Považovaní boli za nadradených, či už voči ženám (lebo veď sú silnejší ..fyzicky) alebo tiež voči iným rasám (lebo veď keď majú silu, môžu dobíjať, uzurpovať, kolonizovať a podriadiť si „domácich“). Táto dominancia pretrvávajúca stovky (ba až tisíce) rokov, mala tiež vplyv na to, akým spôsobom fungoval, a stále funguje trh práce, biznis, politika, či partnerské vzťahy.

Hľadať za tým treba správanie „alfa samca“ (som muž, som prirodzene dominantný, získavam zdroje a riadim, ženy počúvajú…). Aby alfa samec upevnil svoju dominanciu, u protivníka musí vzbudzovať strach. To platí i v prípade obťažovania, kedy muž dokazuje fyzickú či psychickú prevahu nad obeťou.

Javom súvisiacim je i dokazovanie vlastnej maskulinity. Pohľady, poznámky či zvuky so sexuálnym podtónom muži (vraj) vnímajú ako istý druh zábavy a „predvádzanie svojej mužnosti“ pred ostatnými mužmi. Tí, ktorí to nerobia sú vnímaní ako slabí, zženštilí, či gayi (a potom sú terčom výsmechu oni). Akokoľvek neuveriteľné sa to môže zdať, sú muži, ktorí inak ako popiskovaním, pokrikovaním, poznámkami, dvojzmyslami, či v krajom prípade obchytkávaním, nedokážu získať pozornosť ženy! Preto je ďalším z pravdepodobných dôvodov snaha o nadviazanie kontaktu a flirtovanie.

Je ale zaujímavé, že to, čo jedna žena vníma ako obťažovanie, druhá môže vnímať ako kompliment. Aj na to majú výskumy odpoveď. Totiž ženy, ktoré sa vnímajú ako atraktívne, majú pozitívny vzťah k sexu, a ktoré túžia po intímnom vzťahu, si takéto správanie mužov skôr užívajú a nepovažujú ho za obťažovanie. To ale neplatí u nehetero žien. Ani u tých, ktorým to proste z nejakého dôvodu prekáža. Preto by muži mali pristupovať ku každej s rešpektom a zachovať si elementárnu slušnosť (fakt nepoznám veľa takých žien, čo ocenia, ak na nich cudzí muž cmuká alebo sa o ne otiera).

SEXUAL HARASSMENT
zdroj: gfycat.com

S obťažovaním sa stretávajú predovšetkým tieto skupiny:

  • ženy (obzvlášť Afroameričanky)!

..a to lebo sú historicky tie „slabšie, druhoradé“, a tak si muži k ženám môžu dovoľovať. Vo výskume na vzorke vyše 16 000 žien zo 42 rôznych kútov sveta vyšlo, že ženy obťažovanie zažili prvýkrát v puberte!, že viac ako polovica z týchto žien zažila na verejnosti nechcené dotyky muža, a že 71% bolo stalkovaných (Livingston, 2015). V EÚ prieskume  z pár miliónov! žien potvrdilo skúsenosť s obťažovaním 45-55% žien. A milí muži, sú to pravdepodobne i vaše manželky, partnerky, dcéry, sestry, kolegyne, či kamarátky. Totiž pokiaľ ide o blízku ženu, tak sú muži teritoriálni a sú ochotní sa s iným mužom pokojne aj pobiť (zvláštne, že pri cudzích to tak ale nevnímajú).

  • LGBTQ (a tu by som podotkla, že tam patria aj muži!)

Prečo táto skupina? Lebo sú iní. Za normál sa v spoločnosti odjakživa považuje maskulínny muž (svalnatý mužný zjav, hrubý hlas, mužské vzorce správania, dominancia), feminínna žena (ženská, krehká, pekná, upravená žena, submisívnosť) a heterosexualita (vzťah medzi mužom a ženou). Všetko čo je mimo tejto „normy“ je považované za menejcenné, nesprávne, či choré (teda celá komunita LGBTQ ľudí, ľudia inej rasy ako bielej, rovnako napr. feministky). V podstate všetci sú vychovávaní byť, odvíjajúc sa od toho „s čím“ sa narodia, buď maskulínnym mužom alebo feminnínou ženou. A samozrejme, byť heterosexuálmi. Chlapcom je odmala (ne)vedome opakované, že sa majú správať ako chlapi (teda byť taký ten geroj, macek, hrdina). Tí, ktorí vybočujú z tejto „akože“ normy, sú neraz vnímaní ako zženštilí, a tým pádom ako nenormálni, a rovnako sa stávajú terčom maskulínnych mužov. A odsúdení nie sú muži, ktorí obťažujú, ale tí, ktorí sú obeťami.

A tu je jadro problému. Veď predsa nemôže byť nenormálne to, čo robí väčšina „akože“ normálnych! A to je práve racionalizácia, ktorou muži reagujú na obvinenia z obťažovania („Veď o nič nešlo…“, „Veď mi to mala povedať, že jej to vadí.“, „Veď len sme sa s chlapmi bavili.“).

Ako teda mužov podnietiť k uvedomeniu si toho, že obťažovanie je problém? Verejné lynčovanie môže mať pozitívny efekt. Pokiaľ má aktér sebareflexiu, tak asi nastane pocit hanby („Ta som to asi prehnal, no.“) Ak u aktéra sebareflexia chýba, zrejme bude nasledovať útočná reakcia („Ako obťažovanie to berú len feministky, čo na nich nikto nepozrie!“). Preto odborníci navrhujú s takými mužmi pracovať najmä na zuvedomení toho, že ich správanie môže vyvolať u obeti úzkosť, stratu pocitu bezpečia, zahanbenie, pocit menejcennosti a pod. Ak muž pochopí ako sa asi žena cíti, je možné, že svoje správanie prehodnotí. Ak nepomôže ani to, je už na ďalšiu terapiu, aby muž detailnejšie zanalyzoval, čo preňho znamená maskulinita. Prípadne čo v ňom vyvoláva pocit moci, ktorý prináša rola muža a uvedomil si, ako to ovplyvňuje jeho správanie k druhým (že ho budú mať za slizkého hulváta, ehm).

V terapii môžu pomôcť otázky ako:

  • Čo si sa vo svojej rodine / komunite/ v partii kamarátov naučil o tom, ako sa má správať muž?
  • Ako reaguješ, ak vidíš, že iný muž niekoho obťažuje?
  • Aká je tvoja reakcia, ak sa dozvieš, že si bol obvinený z obťažovania?
  • Ako vnímaš v kontexte role muža slová silný? Normálny? Nadradený? Slabý?

Obťažovanie a rodová rovnosť.

Celý tento problém veľmi úzko súvisí s témou rodovej rovnosti (alebo všeobecne rovnosti). Myslím, že mnohým mužom (ale aj ženám!) ešte nedoťuklo , že žijeme v úplne inej spoločnosti ako pred pár sto rokmi. Tradičné role dané historicky a kultúrne (muž zarába, žena sa stará o domácnosť) už jednoducho neexistujú (alebo ak, tak výnimočne). Zarábajú obaja (čím sa vytratila závislosť žien na mužoch) a starať sa majú (by sa mali) obaja. Už nie je dôvod, aby boli ženy vnímané ako druhoradé, pretože disponujú menšou silou a prázdnym vreckom (och a keď náhodou zarába viac :D). To, čo môže človeka v tomto svete posunúť na najvyššie pozície (napr. v rámci politiky, či firmy) je intelekt. A rozdiely v intelekte medzi pohlaviami nie sú (i keď si to niektorí myslia).

Sexist Absurd GIFs | Tenor
zdroj: giphy.com

Moja bývalá spolubojovníčka na doktorandskom Ivka (čaau!) sa zapojila do veľkého prieskumu o podpore rodovej rovnosti medzi mužmi zo 42 krajín (väčšinou šlo ale o študentov VŠ). Autori očakávali, že v krajinách, kde je vyššia rodová rovnosť a ženy majú voči mužom o čosi rovnocennejšie postavenie, ako ženy v Afrike, na Strednom východe, či Východnej Ázii, budú muži viac podporovať princípy rodovej rovnosti a naopak budú bojovať proti sexizmu. To sa ale nepotvrdilo, čo si autori vysvetľujú tak, že podľa mužov ženy nie sú diskriminované (alebo podradené), a preto nie je nutné bojovať za rodovú rovnosť. Alternatívnym vysvetlením je, že im rôzne iniciatívy za rodovú rovnosť „pripomínajú“ zásah do ich niekdajšieho nadradeného postavenia, čo mužom až tak po vôli nie je. V týchto prieskumoch a výskumoch sa často operuje s pojmom „zero-sum beliefs“ alebo tzv. hra s nulovým súčtom (to, čo získaš ty, ja stratím). A teda muži nechcú podporovať rodovú rovnosť, pretože sa obávajú, že podporovaním žien a zvyšovaním ich statusu, sa zníži ich status. Ten si chcú pochopiteľne zachovať (veď kto by chcel prísť o dominantné postavenie).

Naopak, ak muži podporujú myšlienku rodovej rovnosti, súvisí to s ich vzdelaním (čím vyššie, tým pozitívnejší postoj) a tiež výchovou v detstve (ak rodičia robili rozhodnutia spoločne, ak sa na domácich prácach podieľal aj otec, a ak doma nevídali násilie, ich postoje boli opäť pozitívnejšie). Podľa štúdie sa títo muži neskôr v dospelosti tiež viac podieľajú na domácich prácach, používajú menej násilia a sú viac spokojní so sexuálnym životom a vzťahom.  To je dôkaz prečo je dôležité vzdelávať a vychovávať mužov k rodovej rovnosti a hovoriť o tom (alebo byť príkladom toho), ako sa správať k ženám (ale ako sa správať nie z pozície nadradeného, ale seberovného) a že akákoľvek forma obťažovania a násilia (verbálne, fyzické) z pozície muža je neprijateľné správanie.

Sexist Absurd GIFs | Tenor
zdroj: tenor.com

A tak je v kontexte kauzy jedného herca a jeho pršteka ešte smutnejšie, že sme ako štát odmietli prijať Istanbulský dohovor, v rámci ktorého sa riešilo i obťažovanie žien a výchova/vzdelávanie chlapcov k rodovej rovnosti. Asi bude musieť veľa vody pretiecť, aby si kompetentní ľudia v pozícii moci, ktorí proti dohovoru bojovali (prevažne muži) uvedomili, ako veľmi lipnú na svojej akože maskulinite a patriarcháte.

Rodovej rovnosti zdar!

Zdroje:

Baptist, J., Coburn, K. (2019) Harassment in Public Spaces: The Intrusion on Personal Space, Journal of Feminist Family Therapy, 31:2-3, 114-128.

Kosakowska-Berezecka, N. et al. (2020). Country‐level and Individual‐level Predictors of Men’s Support for Gender Equality in 42 Countries. European Journal of Social Psychology.

Levtov, R.G. et al. (2014). Pathways to Gender-equitable Men: Findings from the International Men and Gender Equality Survey in Eight Countries. Men and Masculinities, vol.: 17 issue: 5, page(s): 467-501.

Maciel, I. V. et al. (2017). 058 craving the catcalls: Psychosexual correlates of the enjoyment of sexualization. The Journal of Sexual Medicine, 14(6), e369.

Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto: