PSYCHOBLÓGIA

Psychoekológia

Ekológia na prvý pohľad nie je témou pre psychológov, ale! nie je veľa oblastí kam by sa psychológia nevotrela (s istou nadsázkou samozrejme). Tieto dve vedné oblasti našli prepojenie v tzv. enivormentálnej psychológii či ekologickej psychológii.


Ekologická psychológia má korene v prostredí ako takom, pretože každý človek funguje v istom „životnom priestore“ ( i keď teraz veľmi obmedzenom). Zaoberá sa vzájomnými vzťahmi medzi človekom a jeho okolím a zisťuje tiež dôsledky konania človeka na prírodu (a že sú.. a dosť blbé). Rovnako však skúma aj spätné vplyvy prírody na rovnováhu a zdravie človeka (to je to, že idete do prírody alebo len záhrady a je vám blažene, lebo zelená farba, čistý vzduch a ták).

V psychológii (vraj) existuje aj jemne spirituálny pojem – environmentálne vedomie. Zjednodušene ide „vedomé aj nevedomé tendencie človeka vnímať a správať sa k životnému prostrediu pozitívne.“ (veľa ľudí také vedomie zjavne nemá).

Druhý zaujímavý termín je tzv. environmentálna osobnosť, čím sa označuje, citujem „osobnosť s kultivovaným vzťahom k životnému prostrediu“ (tých tiež nie je nejak zvlášť veľa).

Totiž kľúčovým faktorom zmeny vzťahu človeka k prírode (ktorý má momentálne pre prírodu skôr devastačný charakter) je uvedomenie si zodpovednosti za svoje správanie (to znamená, že keď hodím odpadky do lesa, tak môžem za to ja a iba ja, aj zato že tam ostane, kým ich niekto nedvihne).

Uvedomenie a zmena správania

Bezohľadné človečie správanie ohrozuje našu kvalitu života (viď znečistenie, globálne otepľovanie, všadeprítomné odpadky, smog a podobné dobroty).

Aký konkrétny dopad to má na rôzne oblasti života človeka, obyčajného Slováka/ Slovenku si môžete prečítať tu:

DOPADY KLIMATICKEJ KRÍZY NA SLOVENSKO

Štatistiky hovoria, že ľudia tieto dopady vnímajú. Aspoň podľa prieskumu Rady mládeže Slovenska si väčšina mladých si klimatické zmeny uvedomuje a podniká nejaké kroky na ochranu životného prostredia. Dokonca po vzore Grety organizujú piatkové protesty (na jednom som bola a poviem vám, veľa sa nás tam nestretlo). Rovnako aj 3/4 dospelej populácie si podľa Európskej sociálnej sondy riziká klimatickej krízy dobre uvedomuje. Už čosi menej ich však aj niečo aktívne na ochranu prostredia urobilo. Totiž „iba“ (66 %) sa vyjadrilo, že v posledných 6 mesiacoch osobne podnikli kroky na boj proti klimatickým zmenám.

Ešte stále tak mnoho ľudí nedokáže (alebo nechce?) zmeniť svoje správanie. Psychológia však má svoje vysvetlenia. Ľudia si i v tomto prípade pomáhajú napr. racionalizáciou: „Celé je to prehnané. …“Už sa to aj tak nedá zastaviť“… „Ja i tak nič nezmením.“ …alebo „To vláda by s tým mala niečo robiť.“ Čo je horšie, ľudia sú proste leniví meniť svoje návyky, obzvlášť tie, ktoré už majú prosto príliš dlho (napr. prestať dávať rožky alebo zeleninu do sáčku, ale použiť látkový obal napríklad). Ďalšia skupina ľudí si zas myslí, že ak aj zmenia správanie, nič to nezmení, lebo veď oni sú len zrnko piesku v mori. Ďalšími dôvodmi nezeleného správania, ktoré sa zistili v rámci prieskumu je nedôvera v to, že klimatické zmeny sa naozaj dejú (viď Trump), podceňovanie rizika spojeného s klimatickými zmenami, či popieranie toho, že za tieto zmeny môžu ľudské aktivity.

Its Not My Fault GIFs | Tenor
giphy.com

A tak „enviromentálne osobnosti“ nedočkavo čakajú na tzv. 3. globálnu revolúciu (po poľnohospodárskej a priemyselnej), ktorá by spočívala v živote v trvalej udržateľnosti (a teda v návrate k prírode).

Vyvolať u ľudí globálne uvedomenie a podnietiť u nich zmenu správania sa snažia rôzne environmentálne a ekologické hnutia enviromentálnou výchovou, tvorbou dokumentov na všemožné ekologické témy a ich premietaním kadekde, iniciatívami ako zber odpadkov, a neraz i protestmi (najbizarnejší som zažila asi v Berlíne, keď v zime uprostred krásneho námestia ležali na zemi (polo)nahí ľudia s hlavami delfínov..). Škoda, že mnoho ľudí stále nedokážu prebudiť. Poslednú dobu sa to ale celkom darí vyššie spomínanej Grétke, dievčaťu zo Švédska s Aspergerom (!), ktorá za svoje aktivitky získala nomináciu na Nobelovu cenu (vau). Aj to však niektorých ľudí irituje a tak jej vyčítajú, všetko od toho, že je len dieťa, že čo ona o tom vie, že je divná, že má ísť do školy, že je za ňou ekomafia..a neviem čo všetko.

Greta GIFs - Get the best GIF on GIPHY
giphy.com

Práve ľudia zapálení pre túto tému, pričom ich typickou reprezentantkou je práve Gréta, môžu prežívať niečo čo sa nazýva enviromentálna úzkosť alebo depresia. Ide o reakciu na klimatické zmeny a intenzívne vnímanie hrozby z toho vyplývajúce. Momentálne skôr apokalyptické scenáre sa ale ľahko môžu stať realitou. A to už o niekoľko rokov.

Môj príbeh

Trochu netradične by som s vami chcela pozdieľať môj príbeh alebo „cestu k uvedomeniu“. Ja som svoje „prebudenie“ zažila pred pár rokmi na Ekotopfilm festivale, kde som niekoľko hodín pozerala dokumenty o tom, ako je planéta zadrbaná plastami, či ako ju ničí fast fashion a naše nákupy v lacných fešn reťazcoch. Vždy som mala veľmi dobrý vzťah k prírode, preto to bola pre mňa doslova facka (vtedy začala moja envirodepresia :D). V každom obdobnom dokumente na konci vyzývajú, aby sme každý začali od seba a boli zmenou, ktorú chceme vidieť (to je ten díp šit citát :D). Rozhodla som sa teda, že niečo zmením i ja. Začalo to v malom (lebo na každú zmenu treba ísť v malom), intenzívnejšou recykláciou a zmenou v nakupovaní, či už vyhýbaniu sa sáčkom a igelitkám alebo plastovým oblečkám za 5 eur. O rok som išla na envirofest opäť a dozvedela sa,  že recyklácia je síce fajn, ale lepšie je odpad ani nevytvárať. Čím viac som vedela, tým väčšie zmeny som chcela. Tak som začala nakupovať v bezobalových obchodoch. Zistila som, že je to veľmi príjemný spôsob zabezpečovania si obživy, oveľa osobnejší a príjemnejší, pričom viem takto zároveň podporovať domácich podnikateľov a farmárov. A kvalitu (potraviny sú oveľa lepšie)! Tak som začala pozerať na kvalitu všetkého. Oblečenia (snažím sa nakupovať prírodné materiály od SR a ČR ľudí), kozmetiky (klasické mydlo, tuhé šampóny, látkové tampóny…), prípravkov do domácnosti (niektoré čistiace prostriedky si vyrábam už aj sama, do hajzlíka napríklad:D) a kadečoho iného. Za tie roky som úplne zmenila myslenie a dospela do štádia, že skoro pri všetkom zvažujem ekologický dopad. Príklad nakupovania potravín je asi najlepší – Ak idem nakupovať, tak všetko bezobalovo a ostatné, čo sa nedá bez obalu v klasickom obchode, aj tam uvažujem v čom to je balené alebo či to je kvalitné a farmárske. A stále sa dá ísť ďalej! Nedávno som bola na konferencii o zdravom bývaní, o slamených domoch a permakultúrnych záhradkách. Hovorila sa i o prospešnosti pre nielen fyzické ale i psychické zdravie. Bola som nadšená. Mám za sebou i dokument o minimalizme ako životnom štýle, vďaka ktorému sa zbavujete všetkého nepotrebného vo vašom životnom priestore. Počet vecí sa zníži na nevyhnutné minimum, rovnako aj životný priestor. Čo stojí za pozornosť, je fakt, že medzi minimalizmom a životnou spokojnosťou je naozaj úzky vzťah. Na základe rozhovorov s desiatimi minimalistami vedci identifikovali 5 pozitív, vyplývajúce z tohto životného štýlu – autonómia (samostatnosť), kompetentnosť, pozitívne emócie, uvedomenie a väčší „mentálny priestor“. Ja tam síce ešte asi nie som, ale časom možno áno (:D).

Matie vs bytie

Nie náhodou sa v súčasnosti hovorí o spirituálnej kríze. O nežití zmysluplného života (Frankl), či kríze bytia, ktoré zatienilo „mať“ (už dávno o nej písal ešte Erich Fromm, odporúčam túto knihu). Cieľom mnohých ľudí je akurát mať veci, peniaze, status a ten status získavajú vlastnením vecí. Preto je to celkom začarovaný kruh, v ktorého strede je slovo konzum.

Cambridgeský slovník definuje konzumnú spoločnosť ako spoločnosť, v ktorej ľudia často nakupujú nové tovary, najmä tovary ktoré NEPTOREBUJÚ – a v rámci ktorej je vysoká hodnota pripisovaná tomu, že človek vlastní veľa vecí. Žijeme spotrebnú kultúru, ktorej vrcholom sú Vianoce (neviem, či ste si všimli, že sa o nich hovorí ako o čase pohody, ale odvšadiaľ zaznievajú len rady ako nebyť v strese, nepáchať samovraždy a neopustiť sa). Zdá sa, že kultúra materializmu a konzumu nás duševne nepozdvihuje, naopak upadáme. Tak čo s tým?

Myslím, že stále aktuálnu koncepciu vytvoril Fromm, ktorý si myslí, že „matie“ by sme mali nahradiť bytím, vlastnenie zdieľaním, individualizmus životom v komunite a v kontakte s prírodou.

Mať Byť
Vlastniť Zdieľať
Pôžitok, slasť Radosť a šťastie
Konkurencia, egoizmus Pocit spolupatričnosti
Citová povrchnosť, plochosť Rozvíjanie vyšších citov a empatie
Pasivita Aktivita, tvorivosť
Atomizácia Komunita
Závislosť Autonómia, sloboda
pohodlie Výzvy životných prekážok
Kontakt s umelo vytvoreným prostredím Kontakt s prírodou
Strach zo smrti a strát Umenie nechať ísť

Na záver už len zaujímavá štatistika.

„Najbohatších pätina konzumuje až 86% všetkých výrobkov a služieb, oproti tomu najchudobnejšia pätina len 1,3%.“

Ak vás táto téma zaujíma, odporúčam prečítať / pozrieť:

Bea Johnson Domácnosť bez odpadu – úplne mi zmenila pohľad na svet. Toto je podľa mňa must na prečítanie. Je tam kvantum rád ako začať meniť drobnosti i zásadné veci v živote a žiť ekologickejšie a zdravšie. Príručka na ekoživot. Sledovať môžete aj web – https://zerowastehome.com/.

Minimalizmus (Netlix) – dokument o tom ako dvaja típci prešli na minimalizmus a zbavili sa nepotrebného. Je to výzva žiť takto, ale hovoria, že sú spokojnejší ako kedykoľvek predtým!

Mapa bezobalových obchodov – mňa bezobalové nakupovanie totálne dostalo…

Každý rok sa v niekoľkých slovenských mestách koná Ekotopilm festival, kde premietajú najrôznejšie dokumenty o ekológii zadarmo. Ak sa Vám nechce do dokumentov, pozrite si prosím aspoň toto KRÁTKE VIDEO, ktoré Vás možno nakopne k zmene.


Zaujímavé blogy/vlogy, ktoré sledujem:

a tak ďalej…ak máte nejaký tip, dajte ho prosím do komentára. Budem rada.

Zdroje:

https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Terek3/subor/9.pdf

http://www.ekopsychologie.cz/citarna/studie/zmeny-pristupov-environmentalnej-psychologie/

https://is.muni.cz/www/leos.sevcik/20100622153202992.pdf

http://www.psychiatria-casopis.sk/files/psychiatria/3-4-2014/ppp3-4-2014-cla11.pdf

ESS – https://www.europeansocialsurvey.org/data/themes.html?t=climatech&fbclid=IwAR2z-FesPFDCSBpHajLYh2YR9QtXsfunk0Rf2_DZue755A8pE8Ov0Ed_bd0

https://www.apa.org/news/press/releases/2009/08/climate-change

https://dennikn.sk/blog/1538881/klimaticka-zmena-nenici-len-planetu-ale-aj-nase-dusevne-zdravie-o-ekologickej-uzkosti-sme-hovorili-s-psychologickou/

https://www.dobrenoviny.sk/c/163803/vacsina-mladych-slovakov-robi-kroky-na-ochranu-zivotneho-prostredia

https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/support/docs/sk_climate_2019_sk.pdf

https://link.springer.com/article/10.1007/s41042-020-00030-y

Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto: