Psychofilmológia V.

Včerajší večer bol pre mňa v znamení filmu. Rozhodla som sa pre Stanfordský experiment, kde fráza „podľa skutočnej udalosti“ naberá nový rozmer. Ide totiž o filmovú podobu jedného z najslávnejších  psychologických experimentov vôbec.

Uskutočnil sa ešte v 70-tych rokoch (keď ešte psychológovia experimentovali a nie dotazníkovali), no téma ostáva aktuálnou doteraz. Myslím, že každý študent psychológie vie, vo co tam jako šlo. A ak nie, tak aspoň vie, že sa nejaký taký experiment konal. (Ak ani to nie, hanba Vám!) Pre všetkých ostatných: p. Zimbardo, psychológ na Stanfordskej univerzite a jedna z najznámejších osobností  súčasnej psychológie, sa rozhodol pre experiment simulujúci podmienky väzenia.

Philip G. Zimbardo je americký psychológ, vedúci centra pre štúdium psychológie terorizmu na Stanfordovej univerzite.

 

Na základe inzerátu    vybral skupinu jedincov, ktorých náhodne rozdelil do dvoch skupín- dozorcov a väzňov. Tých zatvoril do akože väzenia, ktoré zriadil v priestoroch školy a experiment sa mohol začať. Jeho cieľom bolo sledovať správanie ľudí v tak špecifickom prostredí a stotožnenie sa s novou identitou dozorcu, resp. väzňa. Sám Zimbardo sa vyjadril, že očakával nudné niekoľkodňové až týždenné pozorovanie subjektov (tak sa nazývajú účastníci experimentu). Čo však nastalo už po 1. dni predčilo všetky očakávania. Kto chce dramatické rozuzlenie a výsledok experimentu zhliadnuť vo filme nech sa páči, je to tento:

http://www.csfd.cz/film/43481-the-stanford-prison-experiment/prehled/

Súvisiaci obrázok

Kto nepozerá, čítajte ďalej. Pozor! spoilery.

Vierohodné prispôsobenie prostredia na väzenie, oblečenie potvrdzujúce status konkrétneho človeka, teda väzniteľa a väzneného a nezasahovanie experimentátorov do diania spôsobilo, že sa „subjekty“ začali správať presne podľa novej role. Akoby zabudli na to, kým sú a absolútne sa stotožnili s novou identitou. Dozorcovia začali uplatňovať politiku príkazov, neváhali ponižovať väzňov, dávať im nezmyselné úlohy a preukazovať voči nim nadradenosť a moc.

Naopak väzni sa správali submisívne a plnili všetky príkazy dozorcov. Až po moment, kým to už prestala byť sranda a niektorí svoj „pobyt“ nezvládať (po psychickej či fyzickej stránke).

To bol začiatok vzbury, kedy to už s experimentom šlo dolu vodou. Samozrejme z hľadiska Zimbarda to bolo fascinujúce pozorovanie ľudského správania, ktoré už však hraničilo s prekročením etického kódexu výskumu. Na to ho musela upozorniť až manželka, ktorá sa mu vyhrážala odchodom, ak s experimentom neprestane. Po niekoľkých dňoch tak bol oficiálne ukončený.  

Na niečo však poslúžil. Práve týmto experimentom sa môže sčasti vysvetliť, ako mohli dozorcovia počas 2.svetovej vojny v táboroch smrti konať voči ostatným ľuďom také zlo. Odpoveďou na túto otázku môže byť práve Stanfordský väzenský experiment, či trochu iný psychologický experiment tzv. Milgramov experiment. Ten sledoval či a do akej miery je schopný človek ublížiť druhému človeku (rozdávanie elektrických šokov na diaľku), ak mu to niekto prikazuje. Ide teda o presun zodpovednosti za svoje konanie na inú osobu, spravidla autoritu, ktorá akoby „dala povolenie“ ubližovať a človek je len vykonávateľom príkazu. Tak sa dištancuje a ospravedlňuje svoje konanie.

Osobne ma tiež celkom dostal komentár účastníka (dozorcu) v úplnom závere filmu:

„Chcel som vidieť, aký druh slovného týrania ľudia ešte môžu zniesť, než začnú mať námietky, než to začnú vracať. A naozaj ma prekvapilo, že nikto nepovedal nič, aby ma zastavil. Nikto nepovedal, „No tak, človeče. „Tieto veci mi nemôžeš hovoriť, tieto veci sú zvrátené.“ Nikto to nepovedal. A vôbec nikto nespochybnil moju autoritu. A to ma naozaj šokovalo. Začal som zneužívať ľudí tak veľmi, začal som byť tak hrubý a aj tak ľudia nepovedali nič.“

 

Share on :

 

 

Zuzana Kožárová
Volám sa Zus a v súčasnosti som doktorandkou Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Mojou najväčšou vášňou je psychológia. Tesne po písaní. Ešte počas výšky som sa rozhodla pretlak zaujímavých informácií vyriešiť založením blogu, ktorým sa snažím popularizovať psychológiu a jednoduchým jazykom približovať užitočné poznatky z psychológie.
Viac o mne zistíte na LinkedIn-e.
Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto:

Comments are closed.