PSYCHOBLÓGIA

Sharenting

Zdieľanie. Túto tému by som chcela rozobrať z viacerých hľadísk.

  • Prvé: prečo majú tendenciu ľudia všetko zdieľať, špeciálny fokus na zdieľajúcich rodičov.
  • Druhé: aká je psychika ľudí, ktorí si zo zdieľania urobili zárobkovú činnosť.
  • Tretie: aké sú dôsledky nekontrolovaného a bezbrehého zdieľania, najmä v prípade ľudí, ktorí nepobrali veľa kritického myslenia.

Ale asi to rozdelím na 3 blogy. Začnime teda bodom 1.

O tému zdieľania som jemne zakopla už v jednom zo starších blogov (TU). Písala som o tom, že najväčšie množstvo informácii podľa prieskumov zdieľajú ľudia, ktorí používajú Fejsbuk ako prostriedok na získanie pozornosti, obdivu a udržanie existujúcich vzťahov. Rovnako vedecké štúdie ukazujú na výrazný sklon k extroverzii a narcizmu u týchto ľudí. Ako ďalší motív zdieľania sa postupne vyprofilovali peniaze a zarábanie. Zdieľanie sa stalo regulérnym zdrojom príjmov najžiadanejších bloggerov, youtuberov a influencerov. O tom však inokedy.

Sharenting

Zdieľať môžete svoj život, jedlo, cestovateľské inšpirácie, vzťah, akcie, ksicht, telo, dom, byt, prosto hocičo. Váš život, vaše rozhodnutie. Trochu komplikovanejšie je to ale v prípade, že sa rozhodnete zdieľať život svojho dieťaťa. Poviete si… „veď to je moje dieťa!“. Ó áno, ale želalo by si to to dieťa? Keďže v nízkom veku nemá na odpoveď mentálnu kapacitu, alebo skôr verbálne zručnosti, ostáva to na rozhodnutí rodiča. Niektorí sa rozhodnú nezdieľať nič, niektorí zdieľajú príležitostne a niektorí to jednoducho preháňajú. Nadmerné zdieľanie fotiek vlastného dieťaťa na sociálnych sieťach dostalo pomenovanie sharenting (zo sharing-zdieľanie a parenting-rodičovstvo). Z hľadiska psychológie a motivácie tkvie v úplne triviálnej potrebe zdieľania radosti z pokrokov, míľnikov alebo vtipných momentiek drobca so svojimi známymi a rodinou. Ak je navyše mamička izolovaná od sociálneho sveta v byte s batoľaťom, ktoré iba papá, kaká, bľabotá a spí, a to dookola pod dobu niekoľkých mesiacov, zdieľanie sa stáva prostriedkom kontaktu s okolitým svetom.

Spomedzi ďalších vyskúmaných príčin sharentingu môže ísť o  zhromažďovanie spomienok (online fotoalbumy), získavanie sociálnej opory (robím to dobre?), či vlastnú prezentáciu (pozrite aká sme dokonalá rodinka).

Veľmi zaujímavá a celkom logická sa pre vysvetlenie sharentingu zdá tzv. Impression management theory (preložené ako Teória vytvárania dojmu? Dajme tomu). Využíva metaforu divadla – človek je hercom, ktorý na pódiu pred publikom (čiže na sociálnych sieťach) hrá svoju rolu a v zákulisí (čiže mimo sociálnych sietí) je sám sebou. To, ako sa na pódiu človek prezentuje, je ovplyvnené tým, ako by chcel byť daný človek vnímaný ostatnými. A tiež tým, aké očakávanie má od neho jeho okolie. To sa zvyčajne odvíja od rolí, ktoré plní (rodič, zamestnanec, aktivista, bloger..). Sociálne siete umožňujú získanie pomerne veľkej kontroly nad vlastnou sebaprezentáciou, a človek XY sa tak svetu môže prezentovať prakticky v akomkoľvek svetle chce. Ak sa prezentuje ako dobrý starostlivý rodič (a získava za to lajky = pozitívny feedback) sám seba presvedčia, že svoju rolu plní dobre. Veľmi jednoducho sa toto nevinné zdieľanie niekoľko fotiek premení v kompulzívne zdieľanie všetkého, čím rodičia zrelevantňujú vo virtuálnom svete to, čo sa deje v realite. Akoby sa báli, že to, čo tam nie je, sa ani nestalo. A tak máme zaplavené nástenky detí na najrôznejší spôsob. A to bez toho, aby to tie deti (pravdepodobne) chceli (a rodičia si uvedomovali dôsledky svojho správania).

Dôsledky sharentingu

Rodičia často postujú fotky s najlepším úmyslom. Možný pocit zahanbenia detí vo vyššom veku, či nevedomé poskytovanie materiálu pre pedofilov, si ale veľmi pripustiť nechcú. Asi najsmutnejší prípad (ale to už ide aj o morálne hľadisko) sú rodičia, častejšie matky, ktoré svoje dieťa využívajú pre prezentáciu produktov a služieb s cieľom zarobiť (tzv. mamky Pimpky..čo som si práve vymyslela). Keď sa vedci pýtali na vnímanie sharentingu 12-14 ročných detí, ktoré majú takto vyplieskaný život na Facebooku alebo Instáči, zdieľanie ich fotiek rodičmi vnímali negatívne v prípade, že narúšalo ich obraz, ktorý si na sociálnej sieti starostlivo budovali (rozumej rodičia postovali ich nahaté fotky, fotky v trápnych situáciách alebo fotky, na ktorých nevyzerali dobre). Práve výsmech od rovesníkov v dôsledku nevhodných fotiek na sieťach, sa zdá byť najväčším problémom, ktorí mladí vnímajú v kontexte sharentingu. Rodičia tak v extrémnych prípadoch nevedome vytvárajú priestor na (kyber)šikanu svojich detí, pričom každá trápna fotka sa stáva novou muníciou v rukách iných detí. A vieme, aké kruté občas dokážu deti byť.

Na záver by som chcela zdôrazniť, že sa nestaviam do role moralistky, ktorá by mala rozhodovať čo kto bude zdieľať. Len mi príde na mieste upozorniť na dôsledky prílišného odhaľovania súkromia vlastného dieťaťa. To, ako si to kto zváži a rozhodne sa (ne)zmeniť svoje správanie, je každého osobná voľba. V každom prípade sa však zdá, že pri sharentingu ide viac o vlastné ego ako o dobro dieťaťa.

Rozumnému zdieľaniu zdar!

Zdroje:

https://journals.sagepub.com/doi/full/10.1177/0743915619858290

https://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1177/1329878X19828366

https://s3.amazonaws.com/academia.edu.documents/60651255/Siibak__Trak20190920-104730-1dwkkru.pdf?response-content-disposition=inline%3B%20filename%3DViewpoints_The_dark_sides_of_sharenting.pdf&X-Amz-Algorithm=AWS4-HMAC-SHA256&X-Amz-Credential=ASIATUSBJ6BAEVQ5IBVU%2F20200512%2Fus-east-1%2Fs3%2Faws4_request&X-Amz-Date=20200512T185352Z&X-Amz-Expires=3600&X-Amz-SignedHeaders=host&X-Amz-Security-Token=IQoJb3JpZ2luX2VjEAMaCXVzLWVhc3QtMSJGMEQCIC%2BnL9GwlRqU5yJLG7%2F%2B%2Bl01K59FKeaX52MTKnKjnfFEAiB5AJL8lJZROCgErbDWf26YE9NbaH9xBmvPakPmpBCm9Sq0AwhMEAAaDDI1MDMxODgxMTIwMCIMP226bs%2FPSTSauTGTKpEDXLsAi0H%2Bp4kQbiJYNp%2BftbTnCLnJgohRVpxyBJSQ3%2FiX1zGmY4e0%2FUII0mqPANWUZIziA3vHjuJW2i3%2FM8jDbQCX2C2qowEQfRw%2F0O3o%2BZiJXTaLC5TOJhw7psaVvoq%2B81yIt3I77mTBSXPz%2BL9%2Fz8f%2Bmuq0uDhbhftshVvXNVWmwFmzZ%2BZ2okCmAm7MOeyiFawdD7UzSl7hX7dNlJGohEn4jp1j5RQHBdoRFayW2ze2gQRRSfdS4gzibGfMcNCondjfJBr%2BrsYpBylJRe0yzEs5qIW4%2B7F6iG8n5TlH7WYYMWxZ49OsDSZHRdoH942ArogHqKpyUsfrreWYYf%2Fb77so7qYwhl26PRmUA4OcioUfzwwJZDu3y5R1HANyAM2Vt1d1ny3hvc%2F3ZlM8LDzY%2FTu%2F6Icp2Iq7%2Br0Umk3P%2BwGHfSio9eK2of0LjiA1pVA7qcgQbZV52T%2B6YA0c5ij45HtupbZExeRnMB73D7pOLbe3ERusa6wl1imnXyQGk0ph3a1OhXK5rg%2FIMhFC28eQFy8wyNjr9QU67AGjc%2FpSsEpTfwcD8POBA%2Bf0aZYugmoMbauT6LkNiUNm%2F6u5Txp5sdyLxqWelkMBohwhAhje579n45oFPBwmSa%2FimtoraDOlXeoAkfUmN93s4XwWY4AGCcr%2FVyPIhdW8hemt02FjiZMJRtJOVOSPb01iIaX23yXixdAIjaou%2BMxyjkaYcop4WtJVZF%2B2aXZE4K143oke2Ro5fTVukUH%2F%2Fp4O3OWVBh4IfsB4HbmWLRMSUWrMlU%2FAEWSTkglM1CILEBYkIhA%2Beqo%2FeRWuujYEUdpE7cA0AgMDR5tps1zNlg5RhBelJOxj4psT2JdzsQ%3D%3D&X-Amz-Signature=f8ad31bf1eb13d8fbf26fc543fd342ce13f801e03f7676c125ba11e48b293a37

Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto: