Si reaktívny alebo proaktívny typ?

Kto číta moje blogy, tak postrehol, že tu príležitostne zhrniem moje pracovné aktivity, resp. dosiahnuté míľniky. Dokonca je o tom celé submenu s názvom „Moje vzdelávanie“ (asi by sa to už hodilo pozmeniť na „Moja kariéra“ ..ale zas moja práca vyžaduje neustále vzdelávanie 💡 ). Naposledy som písala o tom, že som zas prváčka, ale na doktorandskom (..kto nevie čo robí doktorand, čítajte tu) a že mojím hlavným cieľom je prepojiť teóriu a prax. Písala som tiež o tom, že chcem u študentov a absolventov rozvíjať isté kompetencie, a tým im napomôcť v uplatnení sa po skončení školy (čítaj tu). Dva roky ubehli ako voda, nápad sa premenil v realitu a ja som si tento svoj cieľ splnila. Dokonca nad očakávanie! Ak chcete stručný sumár posledných dvoch rokov môjho života a.k.a nádielku októbrového narcistického ego výlevu popisujúceho moju kariérnu cestu, čítajte ďalej. Vrcholiť to bude hlbokou pointou celého tohto blogu (jasné, že nepoviem o čo ide, aby ste mali motiváciu čítať).

 

Neviem ako vy, ale ja som vždy odmietala robiť čo ma nebaví. Tento jednoduchý princíp som uplatnila i na počiatku svojej kariéry. Po skončení školy som prirodzene riešila co včul dál so životom. Vedela som, že chcem robiť psychológiu a niečo v HR (lebo to ma snáď najviac zaujímalo). Ale nevedela som či tu alebo v Prahe (kam inde by sa podel východniar…). Absolvovala som pár „skvostných pohovorov“. A nič! Tak som si šla do jednej vzdelávačky utriediť myšlienky a nastaviť smerovanie prostredníctvom kurzu. Tam som ostala a začala som sa viac venovať téme rozvoja a vzdelávania. Popritom som sa vzdelávala aj ja. Predovšetkým v tom ako myslieť podnikavejšie (pretože konatelia boli a sú podnikatelia telom a dušou). Podnikavé myslenie neznamená len založiť si firmu, ale mať nápady a realizovať ich. I keď to bolo miestami bolestivé, značne mi to zmenilo pohľad na život. Že keď niečo nie je, tak to môžem urobiť ja a nemusím čakať, kým to urobí niekto iný. Napr. skoro nikto nevzdeláva študentov ako sa čo najlepšie pripraviť na prechod zo školy do práce, nikto ich neučí podnikavému mysleniu, nikto im nepovie čo všetko treba na to, aby si našli prácu, ktorá ich bude baviť. Tak som sa to rozhodla zmeniť. Pre túto myšlienku som sa naozaj enormne nadchla a hľadala som cestu ako to zrealizovať. Pár krát som utrela ústa, ale podarilo sa. Dostala som sa na SAVku a ako doktorandka som dostala od mojej školiteľky absolútne voľné pole pôsobnosti. Výsledok? Vznikol tréningový program pre študentov PODNIKNI NIEČO! (prečo čítaj tu). Vďaka mojej (už) druhej šéfke sme ho dostali na moju alma mater, kde som sa neskôr dostala pracovne i ja (moje džoby sú skoro vždy neplánované). Momentálne spoločne budujeme Univerzitné poradenské centrum (to ešte pred pár rokmi nebolo), ktorého poslanie je študentom poskytovať poradenstvo, okrem iného aj v oblasti kariéry (a celkom sa nám darí).

Či už na Savke alebo v poradenskom centre mám neskutočnú slobodu vymýšľať, vzdelávať a rozvíjať, pomáhať a hlavne zlepšovať veci a využívať podnikavé myslenie, ktorému som sa učila. Výsledkom síce nie je zisk a peniaze, ale spokojní študenti, kvalitní absolventi a aj moje zadosťučinenie. Za spomínaný program som dokonca získala cenu, čo je už len čerešnička na torte (konečne som niečo vyhrala!).

Okej, môžem si pogratulovať, že mám dve skvelé práce, solídny príjem a žijem si spokojne v Košiciach, kde som sa svojho času rozhodla ostať. A to z prostého dôvodu. Pretože som mala a stále mám viac dôvodov tu ostať ako odísť. Košice mám napriek istým nedostatkom rada a došlo mi, že veľa vecí tu síce nie je, ale veľa vecí sa tu práve z tohto dôvodu dá začať robiť.

Na druhej strane, množstvo mojich kamarátov, známych aj neznámych Košičanov tvrdí, že tu nie sú možnosti, nie sú podmienky, nie je práca, nie je neviem čo všetko. Veľká časť z nich odišla, niektorí ďalej frflajú tu. Jasné, pre niektorých je to mesto malé, niektorí si tu uplatnenie nenájdu, a keď je možnosť, tak prečo neísť. Nemôžem protestovať, ani to nie je mojím cieľom. Ale je mi občas smutno, keď počúvam ako niektorí z nich prezentujú Košice ako zaostalú dieru. A rovnako tak ľudí, ktorí sa tu rozhodli ostať. Pritom, ja vo svojom okolí registrujem a stretávam množstvo šikovných inovatívnych ľudí, ktorí realizujú skvelé veci a posúvajú Košice ďalej (tam kde by ich práve tí sťažovatelia chceli mať). A áno, ide aj o ľudí, ktorí boli v zahraničí, tam našli inšpiráciu a preniesli to tu – na „ďaleký východ“.

Nedávno som bola na evente „Ako urobiť aby sa na východe dobre žilo?“. Išlo o diskusiu s dvomi mladými ľuďmi (Michal Hudák z Východného pobrežia a Anka Dušenková z Teach for Slovakia, inovatívna učiteľka na škole v dedinke pri Prešove), ktorí sa rozhodli vrátiť na východ a zlepšovať veci. Ich hlavné posolstvo bolo niečo v zmysle: …prestať nadávať, čo všetko tu nie je, a ako sa tu zle žije, prípadne odtiaľto odísť. Alebo tí čo ostali, tak čakať, že niekto niečo urobí.. ale to niečo urobiť… a svojou troškou prispieť k tomu, aby nám tu ozaj bolo lepšie.

Very lajk!

A tak som sa zas raz zamýšľala nad tým (okrem toho prečo má p. Džemal na bilboardoch doladenú farbu písma k farbe saka v asi 30 odtieňoch), prečo je jeden človek aktívny, angažovaný a nadšený pre svoju prácu a druhý, v tom istom prostredí, len frfle, sťažuje sa a filozofuje čo všetko by mohlo a malo byť inak, ale neurobí nič. Well, stačí sa trochu prehrabať v rôznych psychoteóriách a odpoveď je na svete: proaktivita vs. reaktivita.

 

Proaktivita vs. reaktivita

Rozdiel v proaktivite a reaktivite je v tom, na čo človek zameriava svoju energiu a čas. Zatiaľ čo proaktívni ľudia rozmýšľajú nad tým, ako veci zmeniť a zameriavajú svoju energiu na to, aby zmeny realizovali, ľudia reaktívni iba reagujú na to, čo sa deje (špeciálne na to, čo sa zmeniť nedá), a sú pasívni (to sú tí, ktorí vám v pri pive dve hodiny rozprávajú o tom, ako je všetko zlé, a keď sa ich opýtate prečo niečo nezmenia, tak odpoveď je niečo v štýle: nedá sa, nemôžem, teraz nie je doba ..a pod.).

 

Ďalšie rozdiely v Tabuľke.

Proaktívny človek Reaktívny človek

Ovplyvnený vlastnými hodnotami, nezávislý na druhých

 

Ovplyvnený prostredím, okolnosťami a inými ľuďmi

Tvorca svojho života

 

Jeho správanie je dôsledkom rôznych okolností, je tzv. obeťou okolností

Uvedomuje si, že stále má možnosť voľby, a že sa rozhoduje sám/a ako bude na okolnosti reagovať a ako sa bude cítiť

 

Svoje správanie odôvodňuje svojimi osobnostnými charakteristikami („Som proste taký/á.“)

Používa slová chcem / nechcem

 

Používa slova musím/nemusím

Nečaká na to, čo urobí druhý, ale sám/a sa snaží situáciu ovplyvniť

 

Je rezignovaný na možnosť čokoľvek ovplyvniť

Veci robí a mení

 

Veci sa mu/jej „stávajú“

Preberá zodpovednosť za svoj život

 

Zodpovednosť za svoj život zvaľuje na iných alebo na vonkajšie okolnosti

 

Sami môžete posúdiť, do ktorej skupiny spadáte.

Čo sa týka mňa, myslím, že moje aktivity svedčia skôr o proaktivite (občas až hyperaktivite  🙄 ) ako reaktivite ( i keď šak tiež si ponadávam :mrgreen: ). Asi aj vďaka rodičom, ktorí ma vychovávali štýlom: „Niečo chceš? Tak pre to niečo urob. ..chceš jesť zemiaky? Posaď si ich. Chceš mať na balkóne sedenie z paliet? Obrús si ich a natri. Chceš niečo z obchodu, vstaň a kúp si. Chceš peniaze, choď na brigádu. (spätne usudzujem, že niet lepšej výchovy).  

Domnievam sa, že keby na proaktivite fungovalo viac ľudí, bolo by tu menej frustrovaných, unavených, odcestovaných, o návrate uvažujúcich a na Slovensko nadávajúcich ľudí. A rovnako by sa Slovensko posunulo ďalej (lebo veď povedzme si, je čo zlepšovať).

 

„V proaktivite je sloboda. Je v nej možnosť nenechať sa pasívne ovládať okolím, ale aktívne pristupovať k svojmu životu a meniť ho tak, aby človek žil spokojnejšie.“

Covey

 

Čo tým blogom chcem povedať? V prvom rade: povedz áno proaktivite.

A v druhom rade: myslím, že som za tých pár rokov pochopila niekoľko vecí, dvojbodka

  • Je kľúčové profesijne sa venovať tomu čo ťa baví, v čom si dobrý/á a do čoho sa nemusíš nútiť, výsledky skôr či neskôr prídu (mňa – okrem iného- baví pomáhať ľuďom nájsť to čo ich baví, nájsť svoju kariérnu cestu a rozvíjať ich – napr. v spomínanej podnikavosti, ktorá je do veľkej miery o proaktivite)
  • Ak chceš rásť a rozvíjať sa, musíš nájsť prostredie, v ktorom ti to bude umožnené a obklopovať sa ľuďmi, ktorí ťa budú posúvať (inak, všetko je to asi o ľuďoch a vzťahoch.. bez nich by som neurobila nič …alebo len zlomok).
  • Ak nie si spokojný/á, tak niečo zmeň (šéfa, prácu, vzťah, život…).
  • Miesto pindania ako niečo nie je, nefunguje, alebo je zlé, treba zdvihnúť riť a niečo urobiť pre to, aby to bolo inak (a je jedno, či žiješ v Košiciach alebo v inom kúte sveta).

 

Čaute a proaktivite zdar!

 

Zuzana Kožárová
Volám sa Zus a v súčasnosti som doktorandkou Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Mojou najväčšou vášňou je psychológia. Tesne po písaní. Ešte počas výšky som sa rozhodla pretlak zaujímavých informácií vyriešiť založením blogu, ktorým sa snažím popularizovať psychológiu a jednoduchým jazykom približovať užitočné poznatky z psychológie.
Viac o mne zistíte na LinkedIn-e.
Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto:

Comments are closed.