Sny (…alebo prečo sa nám sníva).

Po dlhšej odmlke som sa rozhodla pre tému, ktorá by mohla byť pútavá pre viacerých z vás. Keďže snívame všetci (áno aj ty, ja, ona.. každý), možno ste si aj vy vo svojej nekonečnej zmätenosti položili otázky typu: „A čo sú to tie sny?“ , „Ako vznikajú?“,  „Čo znamenajú?“ A ak ste si ich nekládli, tak verte, že JA áno. Keďže nemám rada veci nezodpovedané, rozhodla som sa opäť-zas-raz pre menší rešerš (vyhľadávanie údajov na istú tému k publikovanej literatúre ako aj súhrn či prehľad týchto údajov.. píše wikipedia). V riadkoch nižšie teda nájdete môj pokus o zosumarizovanie toho, čo sa mi podarilo zistiť a napríklad i to, či sa vám oplatí investovať do snára.

Čo sú sny?

Zo všetkých definícii, ktoré som našla sa mi najviac pozdávala tá, ktorá sen opisovala ako špecifický stav vedomia, v ktorom dochádza k strate racionálnej kontroly nad duševným životom typickej pre stav bdelosti. Počas snenia má opraty pevne v rukách nevedomie, ktoré skladá rôzne obrazy, zvuky či myšlienky uložené v našej pamäti do jedného príbehu. Neriadi sa pri tom žiadnou logikou. Preto sa nám naše sny zdajú niekedy absurdné a spájajú sa v nich miesta, ľudia a príbehy tak, ako by sa v reálnom živote udiať nemohli.  

 

Prečo sa nám sníva?

Dôvodov je viacero. Jedny tvrdia, že sny nám pomáhajú udržiavať rovnováhu (podobný princíp na akom funguje naše fyzično a psychično). To znamená, že to, čo potlačujeme, bojíme sa urobiť alebo dať najavo v realite, si odžijeme v sne, čo nám má priniesť úľavu. Do istej miery sa tak zbavujeme tenzie (napätia).

Príklad: ak sa nám v noci pred skúškou sníva o tom, ako sme ju (ne)urobili, je zrejmé, že pociťujeme stres a myseľ sa ho pokúša znížiť napríklad i takýmto spôsobom.

Odborne povedané ide „ o neutralizovanie pôsobenia negatívnych zážitkov“. Krása. Poďme ďalej. Názor ďalšej skupinky vedcov je taký, že sen jednoducho napomáha udržiavať spánok, ktorý je pre naše telo životne dôležitý.

Psychológovia sa zväčša zhodujú v tom, že prostredníctvom snov spracovávame všetko, čo sme zažili v ten deň, týždeň, mesiac či uplynulých rokoch. Psychoanalytici zachádzajú ešte ďalej a tvrdia, že v snoch sa odohrávajú i zážitky zo skorého detstva. Obzvlášť tie, ktoré boli traumatické či veľmi intenzívne.  Keďže celá teória psychoanalýzy je založená na podvedomí, hlavnú úlohu tú hrá práve to. Naše podvedomé želania a túžby sa premietajú do snov. (Nejaký ten erotický sníček ? Há?).

 

 

Aktuálne teórie snenie zjednodušujú na proces triedenia informácii a zabúdania tých nepodstatných.

 

Ako sny vznikajú?

Na tom , čo sa nám bude snívať majú svoj podiel  spomienky (všetko to, čo prejde našimi zmyslami a dostane sa až do pamäte) a v neposlednom rade vnútorné a vonkajšie príčiny. Vnútorné príčiny sa vzťahujú na náš aktuálny psychický a fyzický stav napr. chorobu, únavu, stres, pocit hladu či smädu. Medzi vonkajšie príčiny radíme podnety z okolia, teda všetko to, čo obklopuje spiaceho človeka a zasahuje do jeho snívania. Zvuky, svetlá, pocit zimy či tepla (dokonca i voľný pád paplónika z postele). Myslím, že veľa z vás už zažilo jav, kedy zvuk budíka či hlas z okolia prenikol do sna a stal sa jeho súčasťou (až kým ste si neuvedomili, že to je ten váš nenávidený budík alebo hlas spolubývajúceho, ktorý je natoľko drzý, že nahlas rozpráva,kým vy spíte). Ničím výnimočným nie je situácia, kedy sú vaše potreby neuspokojené a vy to  počas spánku pociťujete natoľko intenzívne, že sa vám sníva o tom, ako do seba lejete liter vody, jete segedín alebo trónite na vécku (spravidla však dôjde k prebudeniu, následne nepríjemnému zisteniu, že it vos džast ä drííím a vy sa musíte vyteperiť z príjemne vyhriatej postele vykonať, čo treba). 

Pikoška: každú tvár, ktorá sa mihla vo vašom sne, ste už niekedy videli. Nemusíte si ju však pamätať, pretože ste ju zazreli len na ultrakrátky čas. Napriek tomu si ju váš mozog uložil do pamäte.

 

Kedy sa nám sníva?

Kto odpovedal „veď keď spím ne?“  Tlieskam, áno, je to tak. Vedci však nezaháľáli a pred desiatkami rokov započali výskum, vďaka ktorému odhalili, ako taký spánok vlastne prebieha.

Po tom, čo zaľahnete do postele ( alebo na gauč, do spacáku, na kartón pod mostom alebo pod vplyvom alkoholu a gravitácie prosto dopadnete na zem či trávnatý porast) udeje sa asi toto:  ležíte, máte zatvorené oči príp. vykonávate pohyby telom (známe ako prevaľovanie sa, či otáčanie sa, doprevádzané hlasnými protestmi vedľa spiacej osoby „čo sa toľko vrtíš, prestaň už!“) až kým sa váš dych nezačne prehlbovať. To sa priatelia  nachádzate v tzv.  hypnagogickom stave (prechod medzi bdelosťou a spánkom). Vtedy sa môžu objaviť nečakané zášklby svalstva, ktoré  napoly vnímate a napoly ignorujete, pretože prechádzate do ďalšej etapy spánku.  Tá sa nazýva NREM (non rapid eyes movement = bez rýchlych pohybov očami) a vy počas nej načerpávate telesné sily, plus sa pripravujete na fázu REM (rapid eyes movement = rýchle pohyby očami) počas, ktorej sa vám čo? Áno, sníva. Bývajú to sny veľmi živé a často nezmyselné.  Zotrváte v nej len cca 5-10 minút. Tieto dve fázy spánku sa striedajú počas celej noci v 4-6 cykloch, pričom jeden cyklus trvá hodinku pol až dve.  

 

REM spánok

 

Čo sa s nami počas snenia deje?

Hovorí sa, že počas snenia telo spí a myseľ bdie. Ako som spomínala vyššie, myseľ vtedy nie je racionálne kontrolovaná, a tak sa môže do sýtosti vyšantiť pozliepaním rôznych podstatných a nepodstatných informácii z našej pamäte. Čo sa však deje s telom? Počas onej REM fázy spánku mozog spotrebúva väčšie množstvo kyslíka ako v nREM, srdce bije ako počas bdelosti a neuróny vysielajú signál mieche (niečo v zmysle: telo spí, tak sa môže postupne uvoľniť), čo vedie  až k jeho úplnému ochromeniu (zabraňuje to tak vykonávaniu toho, čo sa nám v sne môže dariť bez väčších problémov.. v realite by to však dobre nedopadlo napr. lietanie, chodenie po stenách či skok do prázdna s jemným pristátím). V tejto fáze nedochádza ani k prehadzovaniu sa zo strany na stranu, to sa zvyčajne deje pred alebo po fáze REM.  Snívajúceho je vtedy taktiež veľmi obtiažne zobudiť. Ak sa vám to podarí riskujete, že bude veľmi nevrlý.  

 

 

Sníva každý?

Áno! Kto tvrdí, že nie, pravdepodobne si svoje sny len nepamätá. Platí, že hneď po prebudení zabudneme asi polovicu snov a s každou ďalšou minútou strácame ďalšie a ďalšie spomienky(záleží však aj na tom, z ktorej fázy sa prebudíme:  ak z nREM, pamätať si budeme o čosi viac a o čosi dlhšie). Výnimkou môžu byť opakujúce sa sny.

Sníva sa dokonca aj slepým. V prípade, že dotyčný stratil zrak pred narodením, obsahom snov nie sú obrazy, ale pocity pochádzajúce z iných zmyslov napr. chute, vône, zvuky  a podobne. Ak prišiel človek o zrak po narodení, v jeho snoch sa obrazy môžu vyskytovať . Sníva sa i zvieratám (ukážka vo videu ).

 

 cat dream dreams dreaming vivid

 

Čo sny znamenajú a ako ich interpretovať?

S prevratnou myšlienkou, že sny nie sú nezmyselné produkty mysle odohrávajúce sa počas spánku, neprišiel nikto iný ako legendárny Freud.  Sny chápal ako „manifestáciu úzkosťou potlačených obsahov“ a označil ich za kráľovskú cestu do podvedomia. O tejto problematike a jeho názoroch na ňu sa môžete dočítať po tom, čo investujete 11 eur a 5 centov do jeho slávneho diela Výklad snov . Ak nemáte chuť na knihy, ponúkam skrátené alternatívne vysvetlenie: sny sú v prvom rade symbolické. To znamená, že isté obrazy v sne sú zašifrované odkazy vzťahujúce sa k realite… lepšie vám to však vysvetlí tvrdenie  psychológa Mgr. Richarda Grófa, PhD., (úryvok z jeho internetovej stránky):

„Analýza snov nie je veštenie. Neexistuje akýsi univerzálny výkladový snár, ktorý každému symbolu priradí význam. Významy symbolov si ľudia vytvárajú individuálne na základe učenia a skúsenosti, aj keď niektoré symboly sú medzi ľuďmi podobné (pretože skúsenosti sú podobné), nedá sa nikdy povedať, že napr. oheň v sne znamená to a to pre každého. V snoch sa  odrážajú aktuálne problémy a ťažkosti, staré konflikty, dlhodobé tendencie, nerovnováhy. Ich interpretácia môže ponúknuť nový pohľad na problém alebo vnútorný konflikt, ktorý nezriedka vedie aj k nájdeniu riešenia alebo odpovede. Interpretácia snov je spoločným hľadaním klienta a psychológa. Pýta sa hlavne na pocity, asociácie, útržky myšlienok, spomienok, obrazov, ktoré jednotlivé časti snu pripomínajú alebo vyvolávajú. Pýta sa na vzťahy a podobnosti s bežným životom, spolu s klientom hľadá prepojenia a súvislosti jednotlivých snových motívov s psychickým prežívaním.“

 

Zvlášť pokiaľ ide o opakujúci sa sen, veľmi živý, ktorý sprevádzajú silné emócie.

(Čo teda môžete urobiť,  je pozbierať všetky svoje snáre a rituálne ich spáliť pred blokom, mueh).

 

Ak si chcete skúsiť „preložiť“ svoj sen sami/ samy/ samé, skúste si položiť niekoľko otázok, ktoré som našla v článku Nely Wurmovej, psychologičky pôsobiacej v Brne.

  • Je možné, že v sne vyplávalo na povrch niečo, čo v bežnom živote nemôžete prejaviť, niečo, čo si nepripúšťate, alebo ani nechcete, aby existovalo?
  • A čo rovnováha vašej mysle? Je možné, že ju váš sen nejakým spôsobom balansuje? (Možno ste si potrebovali odsnívať nejaké neprijateľné emócie).
  • Nemôže vám sen naznačovať riešenie niečoho, o čom už dlho uvažujete?

Nezabúdajte, že na to, aby bol sen interpretovateľný, si ho musíte v prvom rade detailne pamätať. V tom vám môže pomôcť snový denníček (so zámkom na kľúčik samozrejme). 

 

Čo by sa stalo, ak by sme nesnívali?

Na túto otázku nám odpovie jednoduchý výskum Wiliama Dementa. Použitá metodika spočívala v budení spiacich dobrovoľníkov, a to vždy pred začiatkom REM fázy (kedy snívame a naše oči sa pod viečkami pohybujú zo strany na stranu, akoby si prezerali obrazce). Robil tak opakovane niekoľko nocí za sebou, čo videlo k tomu, že ľudia po niekoľkých dňoch upadali rovno do fáze REM (vynechali fázu NREM), akoby chceli dohnať zameškané, neodsnívané sny. Po prebudení pochopiteľne pociťovali únavu, okrem toho však boli značne podráždení, ťažšie sa sústreďovali a ich pozornosť bola rozkolísaná. V horších prípadoch mali halucinácie a preukazovali známky psychózy. To sa dá samozrejme pripisovať neustálemu vyrušovaniu zo spánku a z celkového jeho nedostatku. Ten istý výskum však Dement realizoval s inou skupinou, s rozdielom, že dobrovoľníci boli budení vo fáze NREM (teda keď sa nám nesníva alebo ide o sny nepravé). Tí však neprežívali žiadne zmeny v správaní, nálade či kognitívnych funkciách. Jeho záverom bolo, že dlhodobá snová deprivácia (nedostatok snov) môže viesť až k poruchám osobnosti.

 

 

Snívaniu zdar!

                                                                                                                                          

 

 

         Z.

 

 

Zdroje:

  • Dement, William C. The Promise of Sleep, Delacourt Press 1999, W.C. Dement and C. Vaughan, HC, pp.36,ISBN 0-385-32008
  • Dement, William C.; and Christopher Vaughan (1999). The Promise of Sleep: A Pioneer in Sleep Medicine Explores the Vital Connection Between Health, Happiness, and a Good Night’s Sleep. Dell Trade Paperbacks.ISBN 0-440-50901-7. pp. 35-38. 
  • http://psychologie.cz/od/nela-wurmova/#articles
  • http://www.psychologicka-poradna.sk/sny.htm

 

Share on :

 

Zuzana Kožárová
Volám sa Zus a v súčasnosti som doktorandkou Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Mojou najväčšou vášňou je psychológia. Tesne po písaní. Ešte počas výšky som sa rozhodla pretlak zaujímavých informácií vyriešiť založením blogu, ktorým sa snažím popularizovať psychológiu a jednoduchým jazykom približovať užitočné poznatky z psychológie.
Viac o mne zistíte na LinkedIn-e.
Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto:

Comments are closed.