Občas sa pristihnem ako si hovorím, že: „zas idem spať?“. To je moment, kedy si intenzívne uvedomujem ako šílene plynie čas. Alebo vtedy, keď sa pozriem na Psychoblógiu a vidím, že posledný článok som pridala pred mesiacom a pol (čože? 😯 ). No, neostáva mi na ňu kapacita. Z času mi podstatne ukrajuje práca, resp. dve… tri práce … (a čo ? nikto iný mi účty nezaplatí 😥 ). (Neskoré) večerné hodiny zas venujem vareniu (keďže jedlo z donášky nemá…