PSYCHOBLÓGIA

Terapia virtuálnou realitou

Množstvo ľudí nadáva na moderné technológie … že zasahujú do všetkých aspektov nášho života, že sme na nich príliš závislí, že ničia vzťahy, že zapríčiňujú, že nová generácia hlúpne (Generácia Zet majte sa pozore), že umelá inteligencia nás ľudstvo nakoniec zničí (a možno vážne hej :D) atď atď. Digitálna revolúcia a technologický pokrok nám však do veľkej miery život uľahčuje.


Tak napríklad, môžeme sa aj každý deň baviť s rodinou, či kamarátmi na druhom konci sveta, väčšinu platieb si vybavíme z pohodlia domova a nejeden človek si vzťah našiel práve vďaka sociálnym sieťam. Technológie nás i zabávajú. Určite sa nájdu muži (ale aj ženy), ktorí si znásobujú vtiahnutie do hry 3D okuliarmi alebo takí, ktorí si vyskúšali virtuálnu realitu a skočili z mrakodrapu (lebo veď chcete vedieť aké je to padať, ale nechcete sa pritom zabiť.. potom by ste to predsa nemohli zdieľať na instagrame). Skúsila som si to i ja. Rozhodne je to zážitok, ktorý sa vám vryje hlboko do pamäte. Je celkom zábavné uvedomovať si, že ste vo virtuálnom svete, neviete si však pomôcť a vaše telo (a aj hlava) sa správajú ako keby sa to dialo naozaj. Mindblowing… aby sme sa ale ostali pri pozitívach, niekoľkých psychológov napadlo, že virtuálna realita by sa dala pokojne využiť i v terapii. Konkrétne pri liečení úzkostí, rôznych strachov a fóbii. V Európe má skúsenosť s úzkostnou poruchou cca 13,6% obyvateľov (aktuálne už asi aj viac).

Pomerne úspešná je v tom tzv. kognitívno-behaviorálna terapia (KBT). Tá vychádza z premisy, že ak zmeníme myšlienky (kognície, z angl. cognition), tak sa zmení aj správanie (z angl. behavior). Príklad: ak človeka s depresiou naučíme, aby sa sústreďoval na pozitívne veci okolo seba, začne ich viac vnímať, a to pozmení i jeho správanie- začne sa viac usmievať, viac chodiť von, viac komunikovať s inými. Jednoduché… (niežeby to bolo tak jednoduché dosiahnuť 😀 preto sú tu tabletky). Princíp ale chápeme. KBT je známa i využívaním tzv. systematickej desenzitizácie. Názov šialený, nejde však o nič zložitô. Napríklad, ak by ste mali fóbiu z pavúkov, terapeut by vás tohto strachu zbavoval postupným vystavovaním pavúkom (lebo veď ako inak). Najprv by ste sa o pavúkovi rozprávali, potom by vám terapeut ukázal obrázok pavúka, potom by vám pustil dokument o pavúkoch, potom by ste sa na pavúka šli pozrieť naživo a v konečnej fáze by ste sa ho možno i dotkli. Tramtatatá. Avšak! s virtuálnou realitou sa objavujú nové možnosti. Celý proces terapie totiž zefektívni a urýchli (min ušetrí čas presunu do zoo a späť). Pavúčika budete mať na dosah, len čo si dáte na hlavu okuliare.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt virtual reality gif

Výskumné zistenia hovoria v prospech terapie virtuálnou realitou. Jej účinnosť potvrdilo veľa veľa štúdii (hen a hen klikaj linky). V nich sa dočítate, že funguje napríklad pri liečbe strachu z lietania, strachu z výšok, strachu z zvierat, či pri sociálnej fóbii, panickej poruche, alebo PTSD (posttraumatická stresová porucha). Napríklad po terapii využitím virtuálnej reality sa pacientov panické záchvaty znížili až o 50%. Kúl.

Tento druh terapie nie je len pre ľudí trpiacich psychickou poruchou. Úzkosti prežívame príležitostne skoro všetci. Zoberte si napríklad stres z rozprávania na verejnosti. Miesto toho, aby ste zháňali desiatky ľudí, pred ktorými budete môcť trénovať svoju prezentáciu, stačí vám virtuálna realita. Je to pomerne bezpečné prostredie (pretože viete, že zhodíte okulárky a ste naspäť v realite), na druhej strane váš však dostatočne vtiahne a prežívať môžete podobné, ak nie rovnaké pocity, aké prežívate, keď stojíte v zasadačke pred svojimi kolegami. 

Chceli by ste vyskúšať?


Zdroje:

Carl E, T. et al. (2018). Virtual reality exposure therapy for anxiety and related disorders: A metaanalysis of randomized controlled trials. Journal of Anxiety Disorders.

Opris et al. (2012). Virtual reality exposure therapy in anxiety disorders: a quantitative meta-analysis. Depression and Anxiety 29:85–93, 2012.

Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto: