Tip na knihu – Jeden z nás: Príbeh o Nórsku (len pre silné žalúdky)

„Mojím zraniteľným miestom je predstava, že nie som milovaný. Človek sa zrejme najviac obáva toho, že ho nebudú milovať ..alebo že ho neocenia.“

Breivik

 

Síce nie som bohvieaký psychológ / psychiater, či nebodaj súdny znalec, avšak domnievam sa, že vyššie uvedený výrok, mimochodom odpoveď Breivika na otázku vyšetrovateľa, či má nejaké zraniteľné miesto, je možným kľúčom k otázke prečo urobil to, čo urobil. Alebo to s tým minimálne veľmi súvisí.

Meno Anders Behring Breivik sa dostalo do povedomia ľudí v roku 2011 a nevyvoláva práve príjemné emócie. Alebo spomienky. Breivik sa totiž zapíše do dejín ako jeden z najsurovejších masových vrahov Nórska. A Európy. Aaa vlastne sveta. A to aj chcel. Vrahom sa stal „len preto“, aby svetu odovzdal svoj odkaz. Totiž, dovtedy ho nikto nepočúval. Pozornosť si teda získal zabitím 77 ľudí (z toho väčšinu tvorili násť-roční !!!). Knihu o ňom som jednoducho musela prečítať.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt jeden z nás príbeh o nórsku

Úryvok z knihy:

Psychiater Ulrik Frederik Malt bol už starší pán, profesor. Pôsobil serióznym dojmom. Zároveň bol jedným z 12 znalcov, ktorí mali súdu poskytnúť bližšie informácie z odboru psychiatrie, tak aby členovia senátu mohli posúdiť vec správne. Zdravý alebo chorý? Príčetný alebo nepríčetný? Trest alebo liečba? Šedivý profesor zaujal miesto na lavici svedkov. „Veliteľ. Spasiteľský aspekt,“ povedal profesor. „Život a smrť. Myslím na popravy. Je jasné, že môžeme hovoriť o istých grandióznych predstavách, ale sú to bludné grandiózne predstavy?“ Nie, Breivik sa vzdal príliš rýchlo. Ak človek trpí bludnými predstavami a niekto sa ho pokúsi zosadiť z trónu, reaguje agresívne. Breivik sám zmiernil význam organizácie Knights Templar a odhodil uniformu, len čo mu niekto povedal, že v nej vyzerá smiešne. Malt pokračoval. „Pozrime sa na diagnózu disociálna porucha osobnosti – emocionálny chlad voči pocitom druhých. Výrazný a chronický antisociálny postoj. Neschopnosť udržať si trvalé vzťahy. Nízka tolerancia voči frustrácii, nízky prah agresivity a násilia. Neschopnosť pociťovať vinu alebo sa poučiť z trestu. Výrazná tendencia zbavovania sa viny a jej presunu na ostatných, racionalizácia chovania, ktoré pacienta priviedli do konfliktu so spoločnosťou.“ Mnohí v sieni si práve odškrtli všetky charakteristiky. Aby však platili na Breivika, museli by byť u neho prítomné ešte pred 22. júlom. „V žiadnej zo svedeckých výpovedí jeho kamarátov som nezaznamenal, že by ho opisovali ako citovo chladného darebáka. Nízky prah agresivity. Takéto správanie pred 22.7. nebolo u neho doložené. Neschopnosť pociťovať vinu. Áno, tam mohol byť nejaký problém.“ Narcisitické bludné predstavy? „ Keď sa pozrieme na to, čo píše vo svojom manifeste zo svojej chlapčenskej izby, vidíme fantazírovanie o moci, peniazoch a dokonalej láske. Áno, naozaj si myslí, že je výnimočný a obdivuje sám seba. Takisto platí, že si nárokuje na výnimočné práva, naozaj má pocit, že stojí nad zákonom. Nedostatočná empatia, aj to sedí. Zatiaľ sa zdá, že všetko sedí, ale nesedí. Tu sa totiž objavuje otázka, ktorú si musíme položiť ako spoločnosť, ako ľudia a ako psychológovia: Na čo nám tieto charakteristiky vlastne odpovedajú? Odpáliť bombu je jedna vec, niečo iné je chodiť po ostrove a strieľať mladých ľudí a neskôr o tom rozprávať, akoby bol človek na malinách. Môžeme si položiť otázku, či existuje choroba, ktorej prejavom je, nazvime to mechanické vraždenie.“ Malt sa dostal k záveru. „Autizmus, nazývaný takisto Aspergerov syndróm. Takí ľudia majú problém s pochopením sociálnych signálov. Majú tiež problémy vžiť sa do myšlienok a pocitov ostatných. Väčšina ľudí s touto chorobu sa s ňou pokúša vyrovnať tak, že sa z nich stanú akýsi experti na sociálnosť. Sú veľmi slušní, poriadni a pokúšajú sa čo najlepšie naučiť pravidlá hry. Pointou však je, že celý ten čas majú iba teoretický vzťah k empatii. Nedokážu trpieť s druhými. Môžu mať priateľov. Môžu tiež viesť firmy. To sa dá, ale ak máte byť v blízkosti druhého človeka, vo vzťahu… A máte zdieľať pocity … to nedokážu. A tak sa dostávame k tomu najdôležitejšiemu a najbolestivejšiemu.“ Takmer sa nestihol nadýchnuť. „Pamätám si Breivika, ako sem do súdnej siene vošiel hneď prvý deň. Ako psychiater prikladám veľkú váhu prvým dvom-trom milisekundám. Preto hovorím, že som nevidel prichádzať žiadne monštrum, ale hlboko osamelého muža. Hlboko osamelého… ktorý sa stiahol do svojej ulity a zatvrdil sa. Tam vnútri je iba hlboko osamelý muž. Nesedíme tu len s pravicovým extrémistom a darebákom, sedíme tu s človekom ako my, ktorý bez ohľadu na to, čo ostatným spôsobil, trpí. Musíme sa pokúsiť vžiť do jeho mysle a porozumieť jeho svetu. Črty jeho osobnosti sa prepletajú s ideológiou pravicového extrémizmu v pokuse dostať sa z vlastného väzenia. Breivik pri tomto pokuse zničil nielen svoj život, ale aj životy mnohých iných. Je to tragédia pre Nórsko, i pre nás, a myslím si, že je to tragédia aj pre Breivika.“  

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt breivik

Táto kniha určite nepatrí k ľahkým oddychovkám, po ktorých sladko zaspíte. Je to trochu silná káva (najmä časť, kde sa popisuje vraždenie detí na ostrove), ale nájdete v nej neskutočne veľa psychológie / psychiatrie. Počnúc vývinovou psychológiou a popisom Breivikovho detstva – nefunkčná rodina, skoro žiadny kontakt s otcom, odmietanie, jeho inakosť, málo lásky. Cez sociálnu psychológiu – jeho (ne)schopnosť začleniť sa a byť milovaný, prijatý. Vysmievanie a šikana. Vyčleňovanie zo skupiny. In a out group. Asociálne správanie. Osamelosť. Neskôr skrachované firmy. Neúspech nad neúspech. Nájdeme tu i veľa zo súčasne veľmi aktuálnej interkultúrnej psychológie. Menšiny, majority, migrácia, miešanie ľudí, konflikty, neporozumenie, netolerancia. Pri tom Breivik vyrastal vo štvrti prisťahovalcov. S viacerými sa i kamarátil (neskôr už ani to).

Pozn.: Myslím, že táto kniha napomáha vo zväčšovaní pochopenia a empatie voči prisťahovalcom (sú tam popísané príbehy jednotlivých rodín, ktoré emigrovali, a ktorých deti Breivik neskôr zastrelil).  

Krásne je tu ilustrovaná (ne)dokonalosť diagnostikovania, teda klinická psychológia a psychiatria. Na základe hodnotenia viacerých psychiatrov a psychológov, boli Breivkovi prisúdené rozličné diagnózy (príklady v úryvku). Tí len ťažko hľadali zhodu, niektorí dokonca časom menili svoje vlastné diagnózy za iné. Narcizmus, schizofrénia, disociálna porucha osobnosti, grandiózne bludy. Stanovenie diagnózy sa evidentne odvíjalo od subjektívneho pohľadu hodnotiteľa. Hold, taká teplota sa dá zmerať teplomerom pomerne jednoznačne. Kto však objektívne zmeria mieru narušenia psychiky? Teplomer je v tomto prípade psychológ / psychiater. A nie práve presný.

Osobne mi bol sympatický pohľad psychiatria Malta, ktorý je popísaný v úryvku vyššie. Tým sa vraciam k výroku Breivika z úvodu. Nedávno som študentkám vysvetľovala do akej miery našu osobnosť formuje genetika, a do akej prostredie. Nedá sa jednoznačne určiť, čo má väčší vplyv. Breivik je však príkladom toho, ako dokáže prostredie a vonkajšie vplyvy (jeho život, ako je popísaný v knihe, bol plejádou odmietnutí – rodinou, rovesníkmi, spoločnosťou) pošramotiť psychiku a priviesť človeka k tak extrémnym činom. Podobne ako to bolo u povedzme Oľgy Hepnárovej (blog tu) či Hitlera, ktorého celý život bol dôsledkom neprijatia a komplexu menejcennosti. Kto vie aký život by viedli, ak by vyrastali a žili v úplne inom prostredí.  

Vo väzení Breivik hrá Playstation…pretože je to vraj jeho právo. (zdroj: http://waterfordwhispersnews.com)

Zdroj:

Åsne Seierstad: Jeden z nás: Príbeh o Nórsku, Vydavateľstvo: Absynt, 2016, Preklad: Miroslav Zumrík

 

Share on :

 

Zuzana Kožárová
Volám sa Zus a v súčasnosti som doktorandkou Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Mojou najväčšou vášňou je psychológia. Tesne po písaní. Ešte počas výšky som sa rozhodla pretlak zaujímavých informácií vyriešiť založením blogu, ktorým sa snažím popularizovať psychológiu a jednoduchým jazykom približovať užitočné poznatky z psychológie.
Viac o mne zistíte na LinkedIn-e.
Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto:

Comments are closed.