PSYCHOBLÓGIA

Túžba

Z technických důvodů je Sbírka listin přechodně nedostupná.

No dobre.. Ačo teraz?? Ok, mám chvíľku na to, aby som niečo splodila.

Poviem ti pravdu. Mám krízu. Múza mi niekam ušla, ak vôbec niečo také existuje. Múza je podľa gréckej mytológie dcéra Dia (the God) a bohyne pamäti Mnémosyné. Mali ich deväť a jedna z nich bola Erató („láskyplná“), múza milostnej poézie. Takže ehm.. porno je milostná poézia??? I think so 😉

Ale poďme späť. „Múza“ je odvodená od slova „maomai“, čo znamená usilovať a túžiť.

A Túžba je práve to jedno, čo mi chýba a čo ma momentálne brzdí v tvorivosti. Na druhej strane, už som písala, že ten najväčší trigger (spúšťač alebo prepínač pre non engliš spikerov), korý hraničiar (minimálne ja) má, je túžba. Túžba je to, čo nás ovláda. Čo nás robí živými. Nás všetkých. Túžba. Túžba je ten krátky nekonečný moment, citové napätie, to dychtenie po niečom pred tým, ako sa to všetko zlomí, v hlave preskočí gombík a túžba sa zmení v skutočné emócie. Túžba milovať, sexovať, ublížiť, vyriešiť, zmeniť, mať, dotýkať, byť, nechať sa pohltiť a hlavne, najviac zo všetkého, CÍTIŤ.. Túžba je tak krásna a bolestivá zároveň. Hlavne, keď ostane nenaplnená. Bolievalo ma viac ako čokoľvek iné. Je nebezpečná. Je ako droga. Potrebujem ju, čím častejšie tým lepšie. Zatemní mozog, vypne rácio, vypustí živel z mojej duše, ktorý berie, žije, ničí a miluje všetko, čo mu príde do cesty. Potrebujem drogu, potrebujem túžiť aby mi preplo a ja som cítila život a jeho všetko dobré aj zlé každou jednou bunkou svojho tela. Každú jednu emóciu, ktorú sme schopní prežiť minimálne tak silno a čisto a vyhrotene, ako len my hraničiari/bipolárni/feťáci vieme. A uvedomovať si to. Tie chvíľe.. keď nepotrebuješ nič a prežívaš všetko. Bože, ako mi to len chýba.

Túžba je nebezpečná. Robí z verných neverných, z mravných nemravných, z dobrých zlých, zo živých mŕtvych. Bez túžby by nebol život a už vôbec nie dôvod.

Túžila som, cítila som, žila som.. Ale túžba si začala vyberať svoju daň. Vyniesla ma na vrcholy z ktorých ma potom neľútosne zkopla do hĺbky, o ktorej som ani nevedela, že sa dá dosiahnuť. Veľa z Vás nevie. Buďte radi.

Čas bežal a túžba ma začala ťahať hlbšie a hlbšie každým dňom.. Až kým nebolo svetlo. Trvalo jej to roky. Ale ukázala mi, čo dokáže, keď jej .. nedávaš správne podnety?

A tak sedím a čakám. Už mesiace.. Viac ako rok. Kedy konečne zase príde a pobozká ma. Pomaly zabúdam, aká zničujúca a epická zároveň vlastne je. Nechodí. Lebo som na liekoch. Lebo chodím na terapie (lebo som na liekoch).

Nedivím sa, že ľudia berú drogy. Buď ju chcú objaviť a žiť ju stále, alebo ju zabiť. Náboženstvá sa nás snažia oprostiť od túžby. Ale zatiaľčo feťák vie, čo s dávkou príde, hraničiar nie je do poslednej chvíľe istý ako mu to vypáli. A hlavne! behom pár minút nám to zase preskočí na úplne iný koniec 😀 Chýba mi… Ty mi chýbaš. Chýbajú mi tie chvíle, keď som niekde stála so slúchadlami v ušiach, počula niekoľko melódii a Ty si sa prebudila a vzala mi všetko. Rozsvietila si ma, cítila som Ťa na končekoch prstov, šťastná, hravá, slobodná, pozitívna. Bola som nesmrteľná a silná. Bola som život, ktorý predával život iným. Ale boli momenty, keď si sa zobudila a po niekoľkých melódiach ma zatiahla do temnej depresie a hysterického plaču, ktorý som nevedela odkiaľ a prečo prišiel. To boli chvíle absolútnej bezmocnosti. Áno, keď máš PMS tiež sa to deje.. ale bohužiaľ, hraničiarobi to takto skáče jak skákalka. To je ten rozdiel. Nikdy nezabudnem na tú chvíľu, keď si sa rozhodla, že si vypapáme flakón tabletiek s fľaškou pálenky a boli sme rozhodnuté, že už nebude ráno. A potom sme sa zobudili a strašne sme sa smiali, že sme prežili a šli sme na prednášku.. Život išiel ďalej. Nezabudnem na tie šialené pocity, keď som sa hnevala. Na to rozpínajúce sa teplo a hnev, jediné na čo si ma nechala myslieť bolo niečo zničiť, ublížiť. Rozpárať.  V tej chvíli sme chceli vedieť ovládať počasie a vedieť nechať vybuchovať veci. Bolo nám krásne. Nezabudnem na momenty, keď sme šli po schodoch a túžili byť prepadnuté, aby sme mohli ublížiť a mali výhovorku. Ďakujem aj za tie naše sexuálne úlety. Plné vášne. K tým sa vrátim možno inokedy.

To, čo žijem emocionálne teraz je nič v porovnaním s tým, čo som žila s Tebou. Akoby to bolo včera, keď som bola na návšteve u kamarátov v hnusnej Bratislave a vrámci pekného letného dňa sme šli na festival. Bol krásny večer. Nepamätám, ako dlho som bola na liekoch, ale viem, že na ten moment nikdy nezabudnem. Stála som a pozerala sa. Na kapelu. Čakala som ako malé decko na Vianoce a čakala kedy konečne prídeš. Už??? Furt nie? No tak počkaj, ešte tu máš na dva poldecka. No, už ideme cítiť hudbu? Žiť melódie? Veď tu stojím! A víno som Ti dala, haló! A Ty si neprišla.. Nechala si ma tam samú.. Emocionálne triezvu. Samú. Akonáhle som si to uvedomila, chcela som, aby sa mi slzička natisla do oka. Ale nešlo to. Som emocionálne vykastrovaná. Necítila som ani úzkosť, ani radosť. Necítila som už nič.

Moje vedomie túži, ako pozostatok spomienok na to, čo sme spolu dokázali cítiť, ale teraz.. už len odpočívaš.

Neodpočívaš. Dobrovoľne som Ťa poslala na spánok (ok, do chemickej klietky, aby som bola fér), lebo si mala nado mnou viac moci ako som jej mala ja sama. Musela som sa rozhodnúť a rozhodla som sa. Pomaly sa učím, ako Ťa kontrolovať. Ako Ťa nenechať ma ovládnuť. Ale Ty vieš, že mi to vôbec nejde. Vieš, aká som vyplašená, keď cítim, že sa prebúdzaš. Ako napríklad teraz. Zapájam 9 z 10 bezpečnostných systémov, aby so do toho neskočila po hlave, lebo to bude bolieť. Veľmi. Prepáč. Ale tiež vieš, ako mi veľmi chýbaš a ako veľmi Ťa niekedy hľadám na dne pohára. Ale Tebe sa vtedy nechce. Chce, ale nemôžeš.

Keby si náhodou chcela vedieť, tak sa mi bez Teba dobre. Viem, že Ti to je jedno, lebo toto nie je život aký by sme žili, keby sme spolu ostali. Nikdy už nebudem ako oni. Ale budem svoja.

Neprejde deň aby som na Teba nemyslela. Alebo aby sa mi za tebou nezacnelo.

Jedného dňa.. uvidíme. Možno vysadím všetky chillpills a dáme si jednú nekonečnú jazdu. Možno Ťa skrotím a budeme spolu vychádzať. A možno už neostaneš nič, len mojou spomienkou.

Ľudia s emóciou a životom v očiach sa stali ohrozenou skupinou..

Lujza

Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto: