PSYCHOBLÓGIA

Veronika sa rozhodla zomrieť (tip na knihu).

Rada by som Vašu pozornosť (a špeciálne pozornosť psychológiuštudujúcich ľudí) upriamila na jednu veľmi pútavú knihu od autora menom Paul Coelho. Možno ho poznáte, možno nie, no preslávil sa najmä svojou knihou Alchymista.  V tejto knihe nám približuje príbeh Veroniky, ktorá sa po neúspešnom samovražednom pokuse ocitla v luxusnom sanatóriu pre psychicky chorých. Autor nám umožní nazrieť za dvere „blázinca“ a vnímať život v ňom očami samotnej Veroniky, schizofrenika Eduarda či psychiatra Igora. 

Ja osobne som túto knihu zhltla za pár hodín a ponúkam Vám z nej pár úryvkov a viet, ktoré mňa najviac zaujali. Indžóóój !

 

„Normálnosť je len otázkou spoločenského konsenzu. Ak niečo mnoho ľudí považuje za správne. Tak sa to správnym stane.“

 


 

Keď Mari po prvý raz videla klávesnicu , položila si otázku, prečo nie je usporiadaná podľa abecedy. No nikdy viac sa k tejto otázke nevrátila, lebo verila, že je to najlepšie možné poradie na to, aby mohli ľudia písať rýchlo.“

„Sú veci , ktoré sa riadia zdravým ľudským rozumom: je logické prišívať gombíky na košeli vpredu, lebo by sa nám ťažko zapínali, keby boli naboku, vzadu by sme ich zapnúť vôbec nemohli. Iné veci sa zas presadia preto, že čoraz viac ľudí verí, že to tak musí byť. Uvediem príklad: položili ste si už niekedy otázku, prečo sú písmená na písacom stroji (klávesnici) rozložené v určitom poradí? Nazvime túto klávesnicu QWERTY, lebo tak sú usporiadané písmená v prvom riadku.  Pýtal som sa, prečo je to tak a našiel som odpoveď: prvý písací stroj vynašiel Christopher Scholes v r.1873, aby ľudia mohli písať úhľadnejšie. No vynoril sa problém, ak človek písal veľmi rýchlo, typy sa zrážali a stroj sa zasekával. A tak Scholes navrhol klávesnicu QWERTY, ktorá nútila ľudí písať pomaly. Potom firma Remington použila klávesnicu QWERTY pre svoje prvé písacie stroje. To znamená, že si viac ľudí muselo privyknúť na tento systém a ďalšie spoločnosti začali vyrábať klávesnice tohto typu, až sa z nich stal jediný existujúci vzor. Klávesnica bola tak navrhnutá preto, aby sa na stroji písalo pomalšie, a nie rýchlejšie.

 


 

„…vydám sa za nejakého muža a budem si nahovárať, že ho ľúbim. On i ja nakoniec nájdeme spôsob, ako spolu snívať o našej budúcnosti, o vidieckom domčeku, o našich deťoch. V prvom roku sa budeme milovať často, v druhom už menej a od tretieho roku pomyslíme na sex možno raz za dva týždne a túto myšlienku zrealizujeme sotva raz za mesiac. A čo je horšie, už sa takmer nebudeme zhovárať. Budem sa usilovať zmieriť so situáciou a spytovať sa sama seba, v čom robím chybu, a prečo ho už vôbec nezaujímam, prečo si ma nevšíma a ustavične hovorí o svojich kamarátoch, akoby oni tvorili celý jeho svet. Keď už bude manželstvo úplne v koncoch, otehotniem. Narodí sa nám dieťa. Nejaký čas si budeme bližší, ale potom sa všetko vráti do starých koľají. Potom začnem priberať. Začnem držať diétu a každý deň, každý nový týždeň ma bude zožierať skutočnosť, že napriek všetkému odriekaniu ustavične priberám. Vtedy už budem užívať zázračné lieky a vďaka nociam lásky, ktoré končia tak strašne rýchlo, porodím ďalšie deti .Každému budem vravieť, že deti sú zmyslom môjho života, no v skutočnosti ony budú vyžadovať, aby som žila pre ne.“

 


 

Po celý svoj doterajší život si Veronika všímala, že mnohí jej známi rozprávali o hrôzach cudzích životov tak, akoby sa dotyčným usilovali pomôcť- no v skutočnosti mali radosť z utrpenia druhých , lebo im to dávalo pocit, že oni sú šťastní, a že k nim bol život štedrejší.

„Rozpoviem vám jeden príbeh,“  povedala Zedka.  „Raz chcel mocný čarodejník zničiť jedno kráľovstvo, preto nalial čarovný odvar do studne, z ktorej pili všetci obyvatelia. Kto sa z tej vody napil , ten sa zbláznil. Na druhý deň ráno sa všetci poddaní napili zo studne a zošaleli, iba kráľ s rodinou nie, lebo oni mali vlastnú studňu a k tej sa čarodej nedostal. Znepokojený kráľ sa pokúšal obyvateľov nejako zvládnuť, vydal množstvo bezpečnostných opatrení, lenže aj strážnici aj sudcovia sa napili vody zo studne, takže kráľove rozkazy považovali za nezmyselné a rozhodli sa, že ich v žiadnom prípade nebudú plniť.   Keď sa obyvatelia kráľovstva dozvedeli o dekrétoch, dospeli k presvedčeniu, že kráľ sa musel blázniť. S krikom sa dohrnuli k palácu a žiadali odstúpenie kráľa. Zúfalý kráľ sa už už chcel vzdať trónu, ale kráľovná ho prehovorila slovami: teraz pôjdeme k studni a tiež sa napijeme, potom budeme ako oni.

Tak aj urobili a hneď začali rozprávať nezmysly. Poddaní hneď oľutovali svoje správanie: prečo by kráľa nenechali ďalej vládnuť v krajine, keď neraz preukazuje takú múdrosť? V kráľovstve už bol ďalej pokoj, hoci sa jeho obyvatelia správali úplne inak ako v susedných krajinách a kráľ mohol kraľovať až do konca svojich dní.“

 

 

„Viete, čo je von za múrmi tohto blázinca Veronika ? Ľudia, ktorí sa napili z tej studne,“ povedala Zedka. „Myslia si, že sú normálni, lebo robia to isté. Budem teda predstierať, že i ja som sa tej vody napila.“ 


 

„Len jedno už nechcela zažiť znova. Depresiu.“  Podľa názorov lekárov jednou z látok zodpovedných za duševný stav človeka je serotonín. Nedostatok serotonínu pôsobí na schopnosť sústrediť sa na prácu, spať , jesť a tešiť sa z príjemných chvíľ v živote. Keď táto látka chýba, človek cíti zúfalstvo, pesimizmus, pocit zbytočnosti, prílišnú únavu, úzkosť, ťažko sa rozhoduje a napokon sa ho zmocní ustavičný smútok, ktorý vedie k apatii.

 


 

„Ak sa chceš vyhnúť ťažkostiam, vždy sa s niekým podeľ o zodpovednosť,“ radieval mu otec.


 

„Čo je vlastne realita? To, čo si vybrala väčšina ľudí. Nemusí to byť to najlepšie ani najlogickejšie, ale to čo vyhovuje kolektívnemu želaniu.

„Vidíte čo mám na krku?“

„Kravatu“.

„Veľmi dobre. Vaša odpoveď je logická, akú možno čakať od úplne normálneho človeka. Blázon by však povedal, že mám na krku zbytočnú farebnú handričku, ktorá je uviazaná zložitým spôsobom, sťažuje pohyb hlavy, núti ma vyvíjať väčšie úsilie , aby som dostal vzduch do pľúc. Ak by sa ma nejaký blázon spýtal, na čo slúži kravata, musel by som mu odvetiť : absolútne na nič. Neslúži dokonca ani ako ozdoba, pretože v dnešných časoch sa stala symbolom moci, odstupu. Kravata slúži len na to, aby sme si ju po príchode domov mohli dať dolu a získali pocit, že sa oslobodzujeme od niečoho, hoci sami nevieme od čoho. Lenže je tento pocit úľavy dôvodom na existenciu kravaty? Napriek tomu, ak sa opýtam blázna aj normálneho človeka, čo to je, za zdravého budú pokladať toho, kto odpovie kravata. Nezáleží na tom, kto povie pravdu. Dôležité je to, kto odpovie správne.“

 


 

„Každý človek má vo svojom tele viac či menej Zatrpknutosti (v ponímaní psychiatra to je psychická choroba), tak ako všetci máme v sebe bacila tuberkulózy. Tieto dve choroby však prepuknú iba vtedy, keď je organizmus oslabený. V prípade Zatrpknutosti je pôda na prepuknutie pripravená vtedy, keď vznikne strach z takzvanej „reality“. Niektorí ľudia v úsilí vytvoriť si svet, do ktorého by neprenikla žiadna hrozba zvonku, priveľmi posilnia svoju obranu proti vonkajšiemu svetu- proti cudzím ľuďom, novým miestam, odlišným skúsenostiam- a svoje vnútro nechajú nechránené. Od tej chvíle začne Zatrpknutosť spôsobovať nenapraviteľné škody. Aby zabránili útoku zvonku, obmedzia aj svoj vnútorný vývin. Naďalej chodia do práce, pozerajú televíziu, nadávajú na počasie, vychovávajú deti, ale toto všetko sa deje automaticky a bez akýchkoľvek vnútorných emócii, lebo napokon všetko je pod kontrolou.“ 

 


 

„Buď ako pretekajúci prameň a nie ako nádrž, v ktorej je stále tá istá voda.“

 


 

 

P.S.-

Knihu „Veronika sa rozhodla zomrieť“ nájdete napríklad tu  alebo v najbližšej knižnici (ak ju tam majú :D)

 

zdroj. www.martinus.sk

Pre fanúšikov týchto psychologických až psychiatrických príbehov odporúčam i túto knihu – Nesľubovala som ti prechádzku ružovým sadom .

 

zdroj: www.martinus.sk

či hocktorú z kníh Irvina D. Yaloma napr.  Láska a jej kat (nech Vás neodradí názov, nie je to žiadna romantická poviedka na štýl Danielky Oceľovej !)

 

zdroj: www.martinus.sk

Čítaniu zdar !

 

Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto: