PSYCHOBLÓGIA

Vitajte vo svete pozitívnosti !

„Chceš zbohatnúť? Tak musíš chcieť. Nezbohatol si? Tak si chcel málo. Preto sa choď namotivovať na prednášku. Alebo rovno prednáškový víkend, kde ti niekto bude hovoriť o tom ako byť vnútorne motivovaný a pri tom sám motivuje zvonka (epic :D). Ak si dostatočne namotivovaný, kúp si aj jeho knihu (modernejší majú vlog, tak pozeraj ten). Tam zistíš ako sa to podarilo jednému z miliardy. Prečo by sa nemalo i tebe? Načítaj /napozeraj si rady písané v bodoch a v max. počte dvadsať, aby to nebolo tak náročné. Nevadí, že niekedy sa prosto vylučujú. Ide o to prečo sa rozhodneš! Nevieš sa rozhodnúť? Prečítaj si ako sa rozhodovať správne. To, či si sa rozhodol správne zistíš, až keď sa rozhodneš. A to už bude neskoro. Plus to už ani nikoho nezaujíma. Najmä nie toho, kto tie rady dával. Zase si málo chcel! Investoval si do toho málo energie! Podvedome si to nepripúšťal! Tak pekne od začiatku. Skús aj niečo s predponou neuro. Raz sa to predsa musí podariť a motyka vystrelí. Možno vtedy, keď tak veľmi chcieť nebudeš…“

Takto nejako vyzerá môj myšlienkový tok ohľadne súčasnej trendy vlny sebarozvoja. Nechápte ma zle, proti sebarozvoju nemám vôbec nič. Proti spôsobu, akým sa niekedy deje, áno.

 

Napísanie tohto blogu trvalo nadpriemerne dlho. Dlho i odpočíval v „šuflíku“ a dlho čakal na publikovanie. Ale to iba do momentu, kým som nenarazila na tento článok a pojem egokouč v súvislosti s bývalou moderátorkou Markízy. A bývalým moderátorom Markízy (zdá sa, že koučing je vhodný odrazový mostík pre každého, komu stroskotala kariéra v telke :D). Hovorím si: „naozaj“ ? Ako človek z radov vyštudovaných (vlastne ešte stále študujúcich) psychológov mám právo (ak nie povinnosť) upozorniť vás na nástrahy, ktoré sa množia rýchlosťou úmernou počtu pribúdajúcich premotivovaných pseudokoučov, egokoučov, neurokoučov, motivátorov, etikoterapeutov, odborníkov na vzťahy (ako napr. tento.. fakt?) a inými dezertmi z oblasti pseudopsychológie, prípadne ezoteriky (Silvia ideš!).

 

Motivácia je „sexy“.

Musím priznať, že pri tejto téme sa vždy cítim jemne rozpoltene. V zásade proti pozitívnemu mysleniu nič nemám. Isté princípy poznám z pozitívnej psychológie, sú mi sympatické a sama sa nimi riadim (rob čo ťa baví, dávaj si ciele, usiluj sa a dáš to, dávaj a dostaneš, občas urob niečo dobré…). Na druhej strane mám pocit, že isté tvrdenia, sú jemne povedané pritiahnuté za vlasy (každý môže zbohatnúť za krátky čas, každý môže mať uberskvelý biznis, všetko je v zásade super, musíš byť len stále šťastný a pozitívny). Prečo? Gaussova krivka (celý svet nemôže byť bohatý a úspešný a šťastný).

Nevinne a verím, že s dobrým úmyslom vznikajú trendy, ktoré sa zvrhnú do nechutných extrémov. Totiž, ak je niečo trendy, je to všade. Pivné domy, burgrárne, hipsterské brady, montessori či blogy (trocha sebareflexie :D). Nič čo naberá extrémnu podobu, však podľa môjho názoru nie je dobré. Nadmerná konzumácia piva a hamburgerov spôsobí, že sa ich po čase prejete. Prehnaným sebaodhaľovaním a neustálymi príspevkami na blogu ľudí znechutíte. Obdobne to je i s nezdravým prepadnutím istej ideológii. Napríklad „ideológii pozitívna“. Kŕmiac sa motivačnými knihami, článkami, prednáškami, konferenciami a čo ja viem čím ešte, sa ľudia púšťajú do prekopávania svojho života pod vplyvom myšlienok, ktorých platnosť je otázna. A odbornosť ľudí, ktorí ich šíria, pochybná. A to nemusí dobre dopadnúť.

 

Obsah vs. odborníci

Problém týchto ideológií vidím v dvoch úrovniach. 1. samotný ich obsah a potom 2. „odborníci“, ktorí daný obsah prezentujú. Keďže u ľudí sa schopnosť kritického myslenia pomaly otupuje, občas býva ťažké posúdiť, čo dobré je a čo už dobré nie je. Preto fandím webom ako http://www.lovcisarlatanov.sk/. Myslím, že niečo obdobné by mohlo fungovať v psychológii (zatiaľ som našla len tento článok ..a tento, ktorý nakladá „pozitívnu“ ..a kniha 59 sekúnd od Wisemana, múdreho psychológa). Svojou troškou dnes prispejem i ja (lebo chcem).

 

Problém v obsahu

Neviem ako vy, ale ja znechutene gúľam očnými buľvami, keď vidím ďalšie motivačné články typu: 22 rád ako uspieť. 5 dôvodov prečo ste zatiaľ neuspeli. Ako zbohatnúť za tri dni. 14 vecí, ktoré by ste nemali robiť, ak chcete byť bohatí. 3 veci, ktoré môžu zato, že ešte nezarábate. Vstávajte o 4 ráno a zvýšte svoju produktivitu. Šok! Vedeli ste, že produktívny môžete byť aj v noci? Viac nájdete tu: lifehacking.

Na motivačnú lajf prednášku som odvahu nenabrala. Pár motivačných kníh som si však prečítala. To aby som si vytvorila názor. Mojimi rukami prešla i kniha Secret (nedokázala som ju dočítať), ktorú množstvo ľudí považuje za spúšťač súčasnej hystérie. Tieto myšlienky tu ale boli dávno. Spísané v malej knižôčke (ak už chcete niečo na túto tému, odporúčam).

Počas niekoľko tisíc rokov ich však rôzni guru(ovia) sebarozvoja zdeformovali do podoby, v ktorej nás motivujú (ideálne hromadne) dosahovať umelo vytvorené ciele, úspech, peniaze a status a ak sa nedarí, tak byť i tak pozitívny. No a na týchto myšlienkach zarábajú. A tu niekde sa to podľa mňa mohlo pokaziť. Medzi moje lajfčejndžing knihy patrí kniha Fromma Mať alebo byť. V nej sa zamýšľa nad svetom konzumu, do ktorého sme sa v jeho dobe bezhlavo rútili a dnes sme v ňom namočení po uši (kniha vyšla v r. 1976). Žijeme v dobe „matia“ a život a náš úspech si určujeme podľa toho čo máme / vlastníme. Ľudia sú lační po majetku a moci, a ak to dosiahnu, v konečnom dôsledku im to prináša frustráciu a stres, pretože vždy sa totiž nájde niečo, čo im chýba (a ak aj materiálne nie, často týmto ľuďom niečo chýba práve v duchovnej rovine). A preto nemôžu byť úplne šťastní. Na prapôvodnú myšlienku, že „môžeme BYŤ všetkým, čím chceme, sa akosi pozabudlo. Čo to znamená BYŤ v jazyku Frooma? Chápe ho ako vnútornú aktivitu, tvorivé myslenie a využívanie všetkých svojich síl podľa svojich možností. A množstvo ľudí nevie ako a kde túto vnútornú aktivitu nájsť a následne ju využívať.

Trefne ho doplnil Frankl so svojou teóriou o zmysle života, resp. jeho nenájdení. To sa prejavuje v podobe pociťovanej prázdnoty, nudy, bezvýznamnosti dní a života, apatii a viesť môže až k patologickým závislostiam, napr. užívaním drog, alkoholu, workoholizmu, či neurózam a neprijateľnému sociálnemu správaniu. S cieľom zaplniť prázdno.

Obaja patria medzi predstaviteľov pozitívnej psychológie, a logoterapia, ktorej zakladateľom je spomínaný Frankl, sa venuje práve absencii zmyslu v živote človeka a jeho hľadaniu. (Silno odporúčam knihu Napriek všetkému povedať životu áno). Dnes, kedy ich slová platia dvojnásobne, ľudia hľadajúci zmysel života neutekajú k psychológom, ale k rôznym motivátorom (často bez psychologického backgroundu), ktorí ponúkajú instantné riešenia problémov, zaručene fungujúce návody na život a tlačia skôr na „matie“. Bohužiaľ, aj vďaka nim pozitívny prístup v psychológii stratil svoju vážnosť.

 

Čo na to psychológovia?

V tejto súvislosti sa ponúka otázka KDE sú a ČO vlastne robia tí psychológovia? No, buď sú zavretí na univerzitách a výskumných centrách vo svojej akademickej bubline (česť výnimkám) a najnovšie zistenia v tejto oblasti veľmi nekomunikujú (resp. možno medzi sebou) alebo sú zavretí na poradniach, v ambulanciách a nemocniciach a liečia klientov. Možno aj tých premotivovaných. Sem-tam sa však niekto ozve. Takou výnimkou je vyššie spomínaný psychológ – profesor Wiseman, ktorý na margo súčasného diania napísal knihu 59 sekúnd. V nej vysvetľuje, prečo niektoré myšlienky alebo cvičenia (napr. opakovanie pozitívnych afirmácii alebo vizualizovanie si budúceho úspechu) v motivačnej literatúre nefungujú, dokonca majú opačný, a to negatívny efekt na psychické fungovanie jedinca (môžem si dokola opakovať, že som skvelá a dizertačku napíšem alebo si vizualizovať, že ju odovzdávam, ale čo z toho, ak ju po dopísaní tohto blogu nezačnem reálne písať? Frustrácia, hnev, úzkosť? Ale s tým nech si už poradia psychológovia a psychiatri, že 🙄 ). Zároveň ponúka svoje vlastné 59 sekundové návrhy na cvičenia. Napríklad, miesto potlačovania negatívnych myšlienok a pocitov, o nich napísať. Alebo terapia nakupovaním? Áno, ale kupujte si zážitky alebo investujte do pomoci iným. Veľmi sa mi pozdávala i kniha Zmena alebo Sila zvyku (o nich som písala tu). Všetky sa pritom opierajú o výskumné zistenia psychológov. A iných.

 

Na záver.

Netvrdím, že všetko z poličky „motivačné“ je zlé. Aj tam sa dá vytriediť dobrý a zlý obsah (viď moje tipy na knihy :mrgreen: .. základ pri hodnotení obsahu je pozrieť sa na odbornosť autora a o čo sa pri svojich tvrdeniach opiera). Ten zlý nás môže podporiť v hone za umelým úspechom a prepadaniu konzumu. Na druhej strane, ten dobrý nás môže posunúť k pozitívnej zmene a nájdeniu toho pravého zmysluplného „bytia“ a žitia. Tak sa naštartujeme ku konaniu a napĺňaniu toho zmyslu na základe vlastného presvedčenia (a potrebné nebudú ani motivačné formulky). A keďže ja to momentálne zažívam, môžem povedať, že je to skvelý pocit.

Preto fandím všetkým, ktorí zdôrazňujú, že nie je tak dôležité mať, ale byť… kým byť chceme. A že každý človek môže nájsť svoj zmysel bytia a napĺňať ho. A nemusí byť na škodu, ak nám v tom hľadaní občas niekto pomôže a zaasistuje. Či psychológ, kouč alebo motivátor. To však musia byť ľudia na svojom mieste. O tom však nabudúce v pokračovaní.

 

Premotivovanosti zdar!

 

Share on :

 

 

Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto: