PSYCHOBLÓGIA

Volíme s (ne)rozumom?

Polhodinová okružná cesta autobusom z jedného konca Košíc na druhý nemusí byť až takou stratou času. Ale to len v prípade, že mám dobrú knihu (a pri jej čítaní mi nie je blivno), alebo sa v buse zoskupí zaujímavé osadenstvo, ktoré môžem pozorovať (fascinuje ma ako si v prípade dvoch voľných sedadiel osoba XY nesadne na kraj k oknu, ale sadne si na sedadlo bližšie k uličke a zablokuje tak dve miesta.. alebo prečo si niekto na sedadlo posadí igelitku ..veď prečo by tam mal sedieť človek, že). Pozorovať zvyknem i dianie za oknom (v prípade, že tou cestou nechodím každý boží deň). Keďže knihu som nemala a v autobuse skoro nikto nebol, neostalo mi nič iné, než sledovať svet za sklom. Nuda, až kým moju pozornosť nepreťažilo extrémne množstvo tvárí na billboardoch. Pri niektorých mi v hlave okamžite vyskočila otázka: tento výraz naozaj vzbudí u ľudí dôveru a sympatie? A potom naskočili ďalšie. A bolo v nich veľa psychológie. Tak si hovorím: „To chce blog !“

Blíži sa deň volebný a to je záruka toho, že všetci dostatočne naivní, v zmeny a zázraky veriaci ľudia a všetké po teplom miestečku a pravidelnom prísune financií bažiace individuá vycapia svoje tváre na všetky možné (i nemožné) miesta…

..niekde pri Spoločenskovednom ústave

… a snažia sa nás ovplyvniť umelými úsmevmi, duchaplnými heslami a (planými) sľubmi. Niektorí to zvládajú lepšie, niektorí horšie.  

Lepšie:

 Z koša…

Horšie:

zdroj: http://www.naseslovensko.net/kosicky-kraj/

 

Ako osloviť voličov?

Začala som uvažovať nad tým, čo sa asi deje v hlave (dosiaľ verejne neznámeho) kandidáta, ktorý potrebuje ovplyvniť / donútiť masu ľudí, aby ho zvolila za reprezentanta svojich názorov a zástupcu verejného. Ak zoberie do úvahy, že volebné programy (rozumej krvou a potom spísané srdcervúce apely, názory, riešenia a sľuby) a ani len plagátiky nečíta skoro žiadny volič…

…pri schránkach v bloku

…musí vsadiť na inú kartu. Na čo? Na prvý dojem a ďalšie psychologické triky.

 

Efekt známosti

Absolútny základ je dať prostému ľudu vedieť o svojej existencii (lebo ako môžeme voliť niekoho, o kom nevieme, že je?). To pochopiteľne vyžaduje šírenie tejto informácie všetkými možnými kanálmi. Ale až pred voľbami. Billboardy, sociálne siete, letáčiky v autobuse, telka, rádio, plagáty na stĺpoch, osobné stretnutia, mítingy, častejší pohyb v uliciach. Opakovane vnímame (vedome či nevedome) meno a tvár, a keď ho zbadáme na papieri medzi plejádou ostatných mien, veľmi pravdepodobne si vyberieme to, ktoré poznáme. A to je priatelia, Efekt známosti ! Efekt známosti predstavuje jav, kedy máme podvedome tendenciu lepšie posudzovať ľudí, ktorých poznáme, než tých ktorých nepoznáme. Známa psychologička Collinová uvádza, že známosť vzniká prostredníctvom opakovaného vystavenia. A to: „čím častejšie človek niečo alebo niekoho vidí, tým viac sa mu to alebo daná osoba páči.“ 

Ono to funguje! Sama na sebe pozorujem, že sa prikláňam ku kandidátovi, ktorého tvár na mňa zazerá odvšadiaľ. Objektívne dôvody na sympatie nemám (možno okrem šedín 😆 ). Program som totiž nečítala (čo samozrejme napravím).

 

Atraktivita, výraz tváre, prvý dojem…

Ak už meno a tvár kandidáta okupuje verejný priestor, je fajn na propagačnom materiáli vyzerať k svetu. Psychologické výskumy dávno potvrdili, že atraktívnym ľuďom prisudzujeme pozitívnejšie charakteristiky. Atraktívnu osobu si aj skôr všimneme. Ale čo ak kandidát neoplýva výzorom modelky/modela? Nevadí! Upravený a dôstojný výzor pomôže. Návšteva kaderníka a obchodu s kvalitným oblečkom tiež. A trošku makeupu  (aj mužom zdá sa). Ale fakt len trošku!

Nevyhnutnosťou je príjemný nenásilný výraz v tvári. Ehm.

Plagátik v autobuse …

 

úsmev! Ako zdôrazňuje Carnegie:  úsmev je kľúčovým nástrojom pre úspešný prvý dojem, a je podľa neho dokonca dôležitejší než všetko čo si na sebe oblečieme. Má silný pozitívny vplyv, pretože akoby hovoril „mám vás rád, robíte mi radosť, som rád/a, že vás vidím“. Ale ten úprimný! Takže zúžené oči. Hlavne dôveryhodne…

 

Apel na emócie

Keďže treba ukázať i trochu umu a čo to poodhaliť zo svojich zámerov v politike, bez chytľavého sloganu to prosto nepôjde. Samozrejme, musí to byť niečo, čo chytí za srdce. Vzbudí emócie. Zasiahne citlivé miesto. A to následne zapne rácio a volič si povie: „Ju/jeho volím!“ Napríklad:

Lebo šport je najväčší problém tohto kraja a mesta…

 

Osobne fandím slovným hračkám.

Pomenujete problém a nahlodáte povesť súpera. Džínius.

Víťaz:

..no má? 😀

 

Reciprocita

Bejzik level hry by sme mali za sebou. Nasleduje level dva a to osobný kontakt. Popri predstavovaní svojich – samozrejme –  najlepších zámerov, nebude od veci pôsobiť na city potenciálnych voličov darčekmi. Kto by nemal rád darček? Darček = pozitívne emócie. Stará dobrá reciprocita. Niečo dostanete, tak to máte potrebu nejako vrátiť a zavďačiť sa. V tomto prípade hlasom. Káva. Koláč. Alebo miska guľášu. Či meranie tlaku? No a samozrejme propagačné materiály s menom. Aby voliči nezabudli! To však nemusí stačiť. Čo tí, ktorí neprídu? Pripomínať sa a pôsobiť na ľudí je možné i na diaľku. A to priamo v ich domácnostiach. Napríklad hádzaním dojemných listov, letákov do schránok …

Alebo vešaním igelitiek so zapaľovačmi na kľučky bytov. Beriem späť! Nie vždy platí rovnica darček = pozitívne emócie. Naozaj zapaľovač? Prečo zapaľovač? Čo ak človek nefajčí, nie je ani pyroman, dokonca nemá 30-ročný plynový sporák, ktorý zapaľuje ohňom? Čo mám s tým zapaľovačom akože urobiť? Nie je nič horšie ako dostať neužitočný darček! A preto môj hlas nedostanú. (Staré dobré pero…)

 

Čo si nepamätám sa nestalo…

V prípade, že vás už poznajú, prvý dojem urobíte ťažko. Ale ťažiť môžete z toho, čo ste (ne)urobili. Ak ste čistý ako ľalia, ľudia vás milujú, máte vyhraté. Ak máte dostatočné množstvo prúserov, vsadíte na kartu „rozprávať o tom, čo sa vám podarilo“. Ideálne pri každej príležitosti. A dookola. Naša pamäť rozhodne nie je dokonalá. Spomienky časom blednú, tak si ich niekedy prosto „dotvárame a deformujeme v súlade s našimi presvedčeniami, potrebami, emóciami a udalosťami, na ktoré sa snažíme spomenúť si, alebo zážitkami podobných situácií. No a ak kandidát hovorí len o dobrom, tak asi nemôže byť až tak zlý. Navyše, ak vyzerá k svetu…

 

Konformita

Ak na voliča nefunguje nič z vyššie uvedeného, alebo sa prosto nevie rozhodnúť, alebo chce súhlas „autority“, potom sú tu články typu: Ten, tá a onen by volili toho, tamtú alebo onú. Klasický príklad využitia konformity. Robím, čo robí niekto iný, lebo keď to robí on/a, asi vie prečo a nebude to od veci (jedine žeby bolo).

Zdroj: dennikn.sk

 

Škoda, že množstvo voličov sa vo svojom hodnotení a rozhodovaní dostane len po tento bod alebo nedajbože po bod – on/a sa mi páči na fotke. A neviem čo je horšie, voliť na základe akéhosi dojmu alebo nevoliť vôbec (ach apatia, fuj). Preto sa trochu vzchopme, prebehnime si programy a dostavme sa k urne. Veď načo naši predkovia bojovali o volebné právo (hlboké čo :mrgreen: )?

 

Ak potrebujete dôvod:

http://www.podzupanom.sk/

 

Share on :

 

Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto: