PSYCHOBLÓGIA

Zo študentských písomiek I.

Nie všetci psychológovia robia v poradniach alebo klinikách. Isté percento ostáva na katedrách alebo ústavoch (výskumných!), kde ďalej odovzdávajú svoje vedomosti a vychovávajú novú generáciu psychológov. Alebo odborníkov z príbuzných odborov (alebo sa aspoň snažia ehm :D). Tradičnou metódou overovania miery osvojených poznatkov študentmi sú písomky. Ich opravovanie môže predstavovať naozaj nezávideniahodný proces evaluácie lepšie či horšie namemorovaných viet. Občas to však vie byť proces zábavný. Najmä, ak v nich opravujúci natrafí na takéto hlody.

Čítajte a bavte sa (okej, je to trochu interný psychologický humor, preto pridávam i ozajstné znenie poučiek):

Definícia podľa študenta Pôvodná definícia
„Poznáme kladne pôsobiaci stres OUSTRES a záporne pôsobiaci distres.“Eustres – pozitívna záťaž, v primeranej miere stimuluje jedinca k vyšším výkonom.

Distres – nadmerná záťaž, ktorá môže jedinca poškodiť a vyvolať ochorenie až smrť.
Aké sú fázy pamäti?

• „fáza človeka novorodenca pamäť
• fáza človeka batoľaťa pamäť
• fáza človeka teenegera pamäť
• fáza človeka dospelého pamäť“
– zapamätávanie = vštepovanie a fixácia senzorických informácií, aby sa ohli uložiť do pamäti
– uchovanie = podržanie zakódovanej informácie v pamäti počas obdobia, ktorá uplynie od zapamätania
– reprodukcia, vybavovanie pamäti = vyhľadanie, vyvolanie do vedomia.
– zabúdanie = narušenie pôvodnej podoby zapamätaného materiálu, zmenšenie jeho rozsahu, alebo úplné vypadnutie.
Aké poznáme druhy myslenia?

„Pomalé myslenie – kedy človek má myšlienkové pochody veľmi pomalé a rýchle myslenie – pri ktorom rozmýšľa rýchlo a zapája všetky myšlienkové pochody.“
Systém 1 (rýchle myslenie) funguje automaticky a rýchlo, s malým alebo žiadnym úsilím a bez pocitu úmyselnej kontroly. Systém 2 (pomalé myslenie) prideľuje pozornosť vedomým duševným činnostiam, ktoré ju vyžadujú, vrátane zložitých výpočtov.
Aký je rozdiel medzi pocitom a vnemom ?

„City sa prejavujú vonkajšou formou (objatie) a vnemy vnútornou (zápach, strach).“
– Pocit je psychický obsah, surová a elementárna danosť vyvolaná fyziologickým podnetom, pôsobiaca na nejaký vonkajší zmysel alebo vnútorný zmysel.
– Vnem je zážitok alebo obsah vedomia, ktorý je výsledkom vnímania. Vnem viac-menej ucelený súhrn pocitov tvorený v mozgu v procese vzájomne sa na seba vrstviacich podnetov.
„Pocit prebieha v subjektívnej časti mysle a vnem v objektívnej časti mysle.“
Aký je rozdiel medzi nižšími a vyššími citmi?

„Nižšie city – to sú malé emócie; vyššie city sú veľké emócie, človek si ich dlhšie pamätá.“


Nižšie city sú spojené s uspokojením biologických potrieb človeka (hladu, smädu a pod.). Intenzívne sa prejavujú hlavne v núdzových situáciách.

Vyššie city vznikajú následkom spoločenského bytia a prezrádzajú hodnotu a kvalitu osobnosti. Poznáme morálne, estetické, intelektuálne a iné vyššie city.
Ako sa delia city?

„City sa delia na 2 skupiny: 1) vnútorné city – ktorými prejavujeme svoju náklonnosť k človeku opačného pohlavia (len ak nie som homosexuál, to by bolo vnútroný pocit k rovnakému pohlaviu); 2) vonkajšie city sú city, ktoré ukazujeme pred okolím, sú iba navonok badateľné.“
Aké druhy motoriky rozlišujeme?

„Motoriku rozlišujeme ľahkú (napr. písanie) a ťažkú (napr. chôdza).“
Jemná motorika – Ovládanie svalových skupín zodpovedných za presné a malé pohyby rúk, prstov, zápästí, chodidiel, prstov na nohách, ale aj pier a jazyka. Kontrolované pohyby pri písaní, kreslení, strihaní, uchopovaní objektov…

Hrubá motorika – Ovládanie svalových skupín zodpovedných za koordináciu a udržiavanie rovnováhy tela v sede, stoji, pri chôdzi, behu, pri zmene pozície.
Delenie druhov inteligencie:

• „veľmi vysoká
• vysoká
• stredne vysoká
• nízka
• veľmi nízka“
140 a viac veľmi vysoká inteligencia – genialita
120 – 139 vysoká inteligencia – vysoko nadpriemerná
110 – 119 nadpriemerná inteligencia – ľahký nadpriemer
90 – 109 priemerná inteligencia
80 – 89 podpriemerná inteligencia
70 – 79 hraničné pásmo medzi rozumovou zaostalosťou a normou
50 – 69 debilita – ľahká duševná zaostalosť
20 – 49 imbecilita – ťažká duševná zaostalosť
Do 20 idiocia – hlboká duševná zaostalosť
Stručne popíšte vzťahy adolescentov s rovesníkmi opačného rodu.

„Adolescencia je obdobie medzi 16-20 rokom, stručne povedané, sedia v lavici a rozprávajú sa chlapci s dievčatami.“
Uspokojujú sa vzťahmi a priateľstvami, ktoré síce majú veľkú intenzitu, nemusia však dlho trvať. Utvárajú sa ľúbostné vzťahy, vznikajú trvalejšie lásky, avšak vyskytujú sa aj rozchody a sklamania. Hoci to prežívajú dosť intenzívne, vedia sa po krátkej dobe znovu zamilovať. Niektorí v tomto veku uzavrú manželstvo.
Čo je zdravie? „Dobrý stav.“

Čo je syndróm vyhorenia? „Zlý stav.“
Zdravie je telesné, duševné a sociálne blaho. Je to opak choroby, nielen jej neprítomnosť alebo poruchy funkcie.

Syndróm vyhorenia je výsledok procesu, v ktorom ľudia veľmi intenzívne zaujatí určitou úlohou strácajú svoje nadšenie.
„Psychiku má každý človek bez ohľadu na vek“
🙂
Psychika je pojem zahrňujúci všetky duševné obsahy a funkcie človeka.
Čo je nevedomie?

„Nevedomie – deje sa v ľudskej hlave, je to proces ktorý sa vytvára sám, je vrodený.“
Nevedomie – myšlienky, strachy a túžby, ktoré si človek neuvedomuje ale môžu ovplyvňovať jeho prežívanie a správanie.
Súčasná periodizácia vývinu?

„Začiatok je plod, potom sa narodí bábätko a stane sa kojencom neskôr batoľaťom – predškolský vek – základná škola – stredná škola.“
Najvšeobecnejšia klasifikácia etáp vývinu:
Vnútromaternicové obdobie = prenatálne (trvá 9 mesiacov)
*perinatálne – obdobie počas pôrodu
novorodenecké obdobie (1. – 2. mesiac po narodení)
obdobie dojčaťa (2. – 12. mesiacov)
obdobie batoľaťa (1. – 3. rok)
obdobie predškolského veku (3. – 6/7. rok)
mladší školský vek (6. – 10/11. rok)
obdobie dospievania = stredný školský vek – predpuberta (10/11 – 12/14 rokov)
starší školský vek – puberta – pubescencia (12/14. – 15/16 r.)
obdobie adolescencie (15/16 – 20/22 r.)
obdobie dospelosti (20/22 – 60., 65. rok) – skorá = ranná dospelosť (20. – 25.)
stredná dospelosť (25. – 45.)
neskorá dospelosť (45. – 65. rokov)
obdobie staroby (60., 65. rokov až po smrť)

To je zatiaľ všetko, čo sa mi podarilo vďaka mojej kolegyni nazbierať. Pozdravujem a ďakujem!

Pokračovanie nabudúce.

P.S. – v tomto prípade nejde o jednoodborových psychológov, takže sa nemusíte obávať, čo za generácia psychológov nám tu vyrastá (i keď … :D)

Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto: