Zrkadielko, zrkadielko, čo mi o mne prezradíš?

Čo urobíte, ak sa u vás náhle objaví potreba skontrolovať stav vašej fyzickej schránky? Zvyčajne pátrate po najbližšom zrkadle, však? Ľudia s narcistickou poruchou a veľmi vysokým sebavedomím si povedia: „som krásny/a aký/á som,“ no a ostatní sa v ňom starostlivo poobzerajú, niečo upravia, niečo vylepšia, niečo odstránia. To všetko s cieľom disponovať reprezentatívnym vonkajškom (alebo aspoň neodpudzujúcim, meh). Robíme však niečo podobné s našim vnútrom? Ako ho vylepšujeme? Vylepšujeme ho vôbec? Do akého „zrkadla“ sa pozrieť, ak chceme niečo upraviť, vylepšiť alebo odstrániť na našej psyché? Dozviete sa dnes. Neprepínajte.

Domnievam sa, že psychológom pri slove zrkadlenie vyskočia dve asociácie: zrkadlenie v neverbálnej komunikácii a zrkadlo v podobe človeka A, poskytujúceho spätnú väzbu človeku B.

Zrkadlenie v neverbálnej komunikácii

Ak ste sa (niekedy) rozprávali s niekým blízkym, milovaným, príjemným, alebo prosto sympatickým, možno ste sa pristihli pri tom, že sedíte, ležíte či stojíte podobne (alebo priam rovnako). Možno ste mali podobne naklonenú hlavu, rozprávali ste podobnou hlasitosťou, a keď zmenil polohu človek oproti vám, zmenili ste ju aj vy. Zrkadliť sa dajú emócie (radosť, smútok), či dokonca nálady, napr. stav pohody (kedy sa vplyvom toho, aký pokojný je druhý človek, upokojíte i vy). Pýtate sa prečo? Pretože zrkadlenie zohráva dôležitú rolu v sociálnych interakciách. Vzbudzuje pocit dôvery, empatie a tým akoby vytvára priestor na rozvíjanie a udržovanie vzťahu. No a koho máme radi, tomu chceme pomôcť, čiže podnecuje i prosociálne správanie. To preukázal už klasický experiment (i keď momentálne sa v psychológii spochybňuje všetko a pochybný je vlastne i počet účastníkov v ňom), kedy ľudia, ktorí boli zrkadlení, boli následne ochotnejší vyhovieť požiadavke človeka, ktorý ich zrkadlil. Zvyčajne sa to všetko odohráva na nevedomej úrovni. Na úrovni vedomej zrkadlenie využívajú predovšetkým ľudia, ktorí vami chcú manipulovať a umelo vyvolať dobrý raport, čiže akýsi blízky vzťah (veď prečo by takýto poznatok nevyužili). Sú to napríklad predajcovia, ktorí sa na vstupných školeniach učia kopírovať druhých – potenciálnych klientov – s cieľom nakloniť si ich na svoju stranu a predať (..čokoľvek). My ostatní tak konáme pod vplyvom toho, že sa s niekým naozaj cítime dobre.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt mirroring gif

Odporúčam vyskúšať pri najbližšom rande, stretnutí či interakcií podľa vášho výberu tak, že nenápadne vykonáte ľubovoľný pohyb (napr. nakloňte sa viac dopredu) a sledujete, či to isté urobí druhá strana.

O skúsenosti sa môžete podeliť.

 

Zrkadlenie ako spätná väzba

O čosi zaujímavejšie je však druhé spomínané zrkadlenie. Vtedy nám totiž „zrkadlo“ nastavujú ľudia v našom okolí. Ako povedal starý klasik Jung: 

„Všetko, čo nás rozčuľuje na ostatných, môže viesť k pochopeniu nás samých.“

Keď som prvýkrát počula túto myšlienku, ostala mi v hlave a dosť dlho ma nenechala na pokoji. Viete prečo? Lebo som si uvedomila, že to tak je 😐 😀 . Vytáča ma, ak niekto musí mať stále posledné slovo (presne to robím i ja… ešte stále..). Vytáčajú ma sarkastickí, útoční ľudia (to zvyknem byť i ja, alebo tak aspoň pôsobiť). Vytáča ma, ak mi niekto nevie povedať na rovinu čo chce, čo si myslí, čo prežíva, čo mu/jej vadí (no ja som kedysi tiež nebola veľmi zdieľna), no a absolútny vrchol je, ak mi niekto prekazí starostlivo vytvorené plány (ktoré i ja niekedy kazím ostatným). Ak teda zistíte, že vás na druhom čosi irituje, skúste porozmýšľať, či sa nesprávate podobne (alebo či podobný nie ste) i vy. Prípadne dumajte nad tým, z čoho ten pocit iritácie plynie (možno sa k vám niekto niekedy správal podobne, a teraz to vo vás spúšťa práve daná persóna). Každopádne vždy to končí pri vás a pri tom, čo to spôsobuje práve vámNehovoriac o tom, že princíp „čo dáš, to dostaneš“ podľa môjho názoru funguje až neznesiteľne spoľahlivo. Čiže ak na niekoho štekáme, bude zrejme štekať na nás. Ak sa na niekoho chmúrime, bude sa chmúriť tiež (to však neplatí u ľudí, ktorí fungujú v inej dimenzii lásky a pochopenia). Zrkadlenie však chvalabohu funguje aj opačne (i keď niekedy sa zdá, že nie). Veď nestalo sa vám, že niekto kopíroval vašu dobrú náladu, ochotu či starostlivosť?

Tento článok by mohol ideálne podnietiť úvahy o tom, že možno záleží len na vás, na tom ako sa nastavíte a čo chcete, aby ľudia zrkadlili vám (už zniem trochu karma-ezo-zemovekovsky, a čo 😆 ). Možno to bude trochu náročné (podobne ako pohľad do zrkadla po prehýrenej noci), ale, aby sme to vnútorné „nevábne “ mohli korigovať a dopracovať sa k lepšej verzii nášho JA (tak ako vylepšujeme svoj zovňajšok), je potrebné tieto ľudské zrkadlá vnímať.   

 

Do zrkadlenia priatelia ! 

 

Share on :

 

Zuzana Kožárová
Volám sa Zus a v súčasnosti som doktorandkou Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Mojou najväčšou vášňou je psychológia. Tesne po písaní. Ešte počas výšky som sa rozhodla pretlak zaujímavých informácií vyriešiť založením blogu, ktorým sa snažím popularizovať psychológiu a jednoduchým jazykom približovať užitočné poznatky z psychológie.
Viac o mne zistíte na LinkedIn-e.
Napíš, čo Ti beží hlavou

Skús prečítať aj toto:

Comments are closed.